Právna veda je spojená s ostatnými spoločenskými vedami, z ktorých získava mnohé podnety i korekcie vlastných úvah. Toto spojenie odráža začlenenie práva chápaného ako normatívny systém určitých vlastností i s ním zvlášť zviazaných inštitúcií, do sociálneho systému. Aj pre tieto riadky platí Parsonsovo:
"Zaoberáme sa iba systémami interakcie, ktoré sa diferencovali až po kultúrnu úroveň."
1)
Zabudnutá klasika americkej radikálnej sociológie Sociologická imaginácia Ch. W. Millsa patrí ku takýmto podnetom, keď hovorí:
"Sociologická imaginácia umožňuje tým, ktorí ju majú, pochopiť širšiu historickú scénu v jej význame pre vnútorný život a pre vonkajšiu životnú dráhu rôznych jednotlivcov."
2)
O niekoľko stránok neskoršie bližšie objasňuje:
"...to, čo prežívame v rôznych konkrétnych prostrediach, je mnohokrát dôsledkom štrukturálnych zmien."
3)
Po vyslovení znie uvedené ako samozrejmosť. Sociologická imaginácia je tvorcom tohto slovného spojenia charakterizovaná trošku presnejšie ako právna imaginácia (
legal imagination) pochádzajúca z prostredia viac inšpirujúceho a vysvetľujúceho ako definujúceho prúdu právo a literatúra: ".
.. ide o založenie spôsobu pohľadu na právo zvonka a spôsob jeho porovnania s inými formami literárnej a intelektuálnej aktivity a spôsob definovania právnej imaginácie jej porovnaním s inými."
4)
Pre sociologickú i právnu imagináciu je azda kľúčovým slovom súvislosť, avšak kým v prípade sociologickej imaginácie ide o súvislosť medzi svetom inštitúcií moci "tam hore" so životnými svetmi ľudí, tak právna imaginácia je o súvislosti právneho myslenia s inými intelektuálnymi aktivitami. Sociologická imaginácia je o poznávaní (uvedomení si) určitého rozmeru spoločenskej reality. Právna imaginácia je o vzťahoch rôznych intelektuálnych aktivít, ale vyúsťuje do poznávania práva. Tieto riadky sú o práve v kontexte sociologickej imaginácie. Človek postmodernej doby vie, že jeho osud nezávisí len od vlastného úsilia, ale aj a hlavne od diania niekde "tam hore" v riadiacich a mocenských štruktúrach, ktorým rozumie len čiastočne. Navyše ho určujú "zákonitosti" (ne)fungovania spoločnosti a jej subsystémov. Niekde tu spočíva racionálny základ záujmu o verejné dianie a zvlášť o politiku vnímanú nie ako reality show, ale ako oficiálny riadiaci systém spoločnosti.
Dianie na celospoločenskej úrovni výrazne spoluurčuje životný svet človeka. Vytvára štruktúry a normy, v ktorých sa jedinec pohybuje, v ktorých koná, usilujúc sa o vlastné ciele a možno i naplnenie svojho životného plánu.
1. Právna samoregulácia
V postmodernej dobe už nie je jediný "makrosvet" tam hore, ale nahradilo ho viacero relatívne samostatných mocenských subjektov a štruktúr rôzneho druhu i významu od významnejšej firmy cez samosprávu mesta a národný štát po medzinárodne vládne i mimovládne (NGO) organizácie, i keď pri zbežnom pohľade z hĺbky "tam dole" ide o jednoliato vyzerajúci konglomerát.
Súvislosti ľudského konania a spoločenského systému predstavujú jednu z determinánt metodológie spoločenských vied a azda aj ich rámcový výskumný program: "... kľúčová otázka metodológie spoločenských vied: otázka vzťahu spoločenského systému a ľudského konania, resp. otázka vzťahu nomologickej explanácie a interpretácie."
5)
Vzťah rôzne