Čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
Čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach
§ 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o väzbe, ktoré neposkytuje odpovede na všetky relevantné otázky, resp. námietky formulované zo strany väzobne stíhanej osoby, sa v prípade väzby automaticky pretavuje do porušenia jej práv garantovaných čl. 17 ods. 2, 5 Ústavy Slovenskej republiky.
Pri rozhodovaní o väzbe v rámci tzv. skupinových trestných vecí je vždy potrebné dbať na individualizáciu posudzovania tzv., dvojitého materiálneho predpokladu väzby ako aj individualizáciu posudzovania možnosti nahradenia väzby, pričom konkrétne právne závery všeobecných súdov prijaté vo vzťahu k jednému obvinenému nemožno a priori zovšeobecňovať aj vo vzťahu k ostatným spoluobvineným.
Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 20/2022 – upravený pre publikačné účely
I.
Ústavná sťažnosť a skutkové okolnosti veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. augusta 2021 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 /.../ Ústavy SR (ďalej len "ústava"),
3. Z ústavnej sťažnosti, ako aj jej príloh vyplýva nasledujúci stav veci: Sťažovateľ je trestne stíhaný vo veci vedenej na Prezídiu PZ, národnej kriminálnej agentúre, odbore Západ, 3. oddelení vyšetrovania pod ČVS: PPZ-44/NKA-ZA3-2021, ktorá v čase podania ústavnej sťažnosti bola vedená pod ČVS: PPZ-16/NKA-ZA3-2021, a to pre zločin podplácania podľa
§ 333 ods. 1 a
3 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, a to na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti predmetného uznesenia.
4. Špecializovaný trestný súd (ďalej len "špecializovaný súd") uznesením č. k. 4 Tp 14/2021 z 22. mája 2021 vzal sťažovateľa do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj "TP").
5. Sťažovateľ podal proti uzneseniu špecializovaného súdu o vzatí do väzby sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP ako nedôvodnú zamietol.
Najvyšší súd o sťažnosti rozhodol napadnutým uznesením tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) TP ako nedôvodnú zamietol.
6. Pre úplnosť treba dodať, že uznesením špecializovaného súdu č. k. 4 Tp 14/2021 z 20. septembra 2021 v spojení s uznesením najvyššieho súdu č. k. 3 Tost 56/2021 z 28. septembra 2021 bolo vyhovené žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, a teda sťažovateľ už v súčasnej dobe nie je väzobne stíhaný.
II.
Argumentácia sťažovateľa
8. Argumentáciu sťažovateľa proti namietanému postupu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu možno v podstatných bodoch zhrnúť takto:
- Najvyšší súd nepostupoval zákonne a spravodlivo, čím došlo k zásahu do práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a práva na obhajobu, ako aj najvyšší súd nepostupoval zákonne, čím došlo k zásahu do jeho prá
