Peregrin, J.: Člověk jako normativní tvor.

Academia, vydavateľstvo Akadémie vied Českej republiky, ponúka čitateľovi relatívne ucelenú monografiu zapadajúcu do rámca „normatívneho obratu“ v súčasnej filozofii. Čitateľ sa síce dozvedá, že jednotlivé kapitoly už boli publikované v podobe článkov, ale obsahová konzistencia diela svedčí, že vyrástlo z dlhodobého výskumného úsilia autora. Azda len občasné myšlienkové (nie textové) opakovanie prezrádza pôvod knihy vo viacerých samostatných textoch. Monografiu tvorí okrem úvodu 10 kapitol začlenených do 3 častí. Jednotlivé kapitoly sú vhodne rozdelené medzititulmi. Dopĺňa ju zoznam použitej literatúry, menný a vecný register.

Úvod si zaslúži pozornosť, lebo obsahuje základné tézy knihy i jednotlivých kapitol, čím pripomína kvalitné resumé. Centrálnou myšlienkou práce je, že človeka od ostatných živočíchov odlišuje schopnosť tvoriť, dodržiavať a presadzovať pravidlá, veľká časť cesty, ku ktorej viedla cez filozofiu jazyka. Už na tomto mieste sa vybavuje v pamäti zabudnutá veta Ortegu y Gasseta: "... kde nie sú pravidlá, ktorých sa naši blížni môžu dovolať, tam nie je kultúra." ¹⁾ J. Peregrin však ide ešte ďalej ako konzervatívec minulého storočia a argumentuje v prospech tézy, že bez pravidiel by sme asi ani neboli ľuďmi. Po prečítaní tejto knihy začneme uvedený názor