Korene myšlienky právneho štátu a ich ukotvenie v dobovom politickom, spoločenskom a vojenskom kontexte.

The author tries to define social and cultural conditions for the formation of the basic idea of the rule of law concept, which is a limitation of the royal power by the law. he says that this basic idea arose in England and Scandinavian kingdoms because here the two main factors weakening the royal power met: a tension between a secular authority and the church and an outliving tradition of a military democracy in which a relation between a prince (a military leader) and his warriors was conditional and contractual. On the contrary, a Roman idea of an unrestricted authority of emperors was weak in these lands. a development of legal and philosophical thinking helped to describe such a situation also from a theoretical point of view. an original struggle between nobility and commons defending legal restriction of royal authority and - on the opposite side -monarchs stressing their own sovereignty and superiority over law continues also today - in a discussion on mutual relations between the State and citizens.

Koncepcia právneho štátu sa nám v dnešnej demokratickej Európe zdá byť samozrejmá. Nie je to však pravda, táto idea nie je produktom žiadnej historickej nevyhnutnosti a cesta k nej bola dlhá, komplikovaná a dokonca krvavá. zdá sa, že na zrod potrebovala veľmi špecifické podmienky, ktoré sa táto štúdia snaží odhaliť. Na začiatok nezaškodí pripomenúť si základné definície právneho štátu.¹⁾

môžeme azda opísať ako taký systém vládnutia v krajine, v ktorého rámci štát a štátne orgány môžu postupovať len na základe práva a len spôsobom ustanoveným právom.²⁾ vládcom, ktorý prikazuje všetkým a každému, je zákon (vo význame objektívneho práva, t.j. súboru právnych predpisov platných v danej krajine). Platí, že v podmienkach právneho štátu môžu štát a iná verejná moc zasahovať do života jednotlivcov len v rozsahu a spôsobom, ktorý dovoľuje právo (ústava a zákony). štát môže konať len to, čo mu právo umožňuje, kým čo jednotlivec môže robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje.³⁾

Prameňmi koncepcie právneho štátu v modernej dobe sú teórie spoločenskej zmluvy a prirodzených práv človeka.⁴⁾ Koncepcia bola rozpracovaná v nemeckom právnom pozitivizme 19. storočia a anglosaskom liberalizme a konštitucionalizme (13. - 19. storočie),⁵⁾ v ktorom anglická tradícia silného a nezávislého postavenia súdov, ktoré "právo nachádzajú" vo všeobecných právnych predstavách spoločnosti, zohrala kľúčovú úlohu.

(), ktorá sa sformovala v 19. storočí a predchádzala vnútornej demokratizácii stredoeurópskych krajín, zdôrazňuje viazanosť štátnej moci pri zasahovaní do života jednotlivcov a spoločnosti platným právom - teda cieľom má byť predvídateľné a limitované konanie štátu na základe platného, verejne známeho práva, pričom aj sféra pôsobnosti štátnej moci by mala byť obmedzená.⁶⁾ v nemeckej literatúre sa pojem (ktorý v dobovom kontexte 19. storočia môžeme prekladať výstižnejšie aj ako "konštitučný štát") objavil zrejme prvýkrát v diele Roberta von Mohla (1799 - 1875)⁷⁾ (Nemecká veda o vnútornej štátnej správe podľa princípov právneho štátu) napísanom v rokoch 1832 - 1834. Mal byť protikladom policajného absolutistického štátu.

(), ktorá sa formovala súčasne s prebiehajúcou liberalizáciou a rastom významu parlamentu, okrem požiadavky na obmedzenie štátnej moci právom zdôrazňuje právnu a procesnoprávnu ochranu občana (tzv. ) pred zneužívaním moci zo strany štátnych a iných verejných orgánov (napr. cestou nezávislého súdnictva, vysokej vynútiteľnosti práva a pod.). Súčasťou anglosaskej koncepcie právneho štátu je aj požiadavka na obsah platného pozitívneho práva, ktoré má byť spravodlivé a rešpektovať prirodzené práva a slobody občanov⁸⁾, a aj na spoluúčasť občanov pri vytváraní práva a formovaní štátnej moci ako takej - teda na demokratický spôsob vlády.⁹⁾ v rámci ideológie politického liberalizmu sa myšlienka a interpretuje aj ako výzva k tzv. minimálnemu štátu, ktorý čo najmenej zasahuje do života občanov (tzv. ).

Táto anglosaská koncepcia "" sa postupne vyvíjala od neskorého stredoveku v rámci anglického ústavného systému a parlamentnej vlády.¹⁰⁾ Je protikladom " - t.j. štýlu vládnutia, kde rozhodnutie mocenských orgánov je výsledkom slobodnej úvahy a poprípade aj zlovôle jednotlivcov vo verejných funkciách. Teoreticky anglo-americkú doktrínu zhrnul a doformoval a. v. Dicey (1835 - 1922) v roku 1881.¹¹⁾

V moderných demokratických štátoch súčasnosti sa uplatňuje , ktorú môžeme vyjadriť v nasledujúcich princípoch:¹²⁾