Od decembra 2022 majú predkladatelia právnych predpisov "novú povinnosť", a to identifikovať pri preberaní alebo implementovaní európskej právnej úpravy, či ide o goldplating a vyhodnotiť takýto jav. Táto povinnosť im vyplýva z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky (ďalej len "legislatívne pravidlá") a Jednotnej metodiky pre posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len "jednotná metodika"), ktorých novela, týkajúca sa goldplatingu vznikla ako reakcia na komponent 14 Plánu obnovy a odolnosti SR1) (Zlepšenie podnikateľského prostredia), kde je definovaná ako jedna z reforiem "ochrana pred neopodstatneným goldplatingom".
Plán obnovy a odolnosti SR bližšie špecifikuje cieľ tejto reformy, ktorým je snaha zabrániť neprimeranému rozširovaniu obsahu právnych predpisov Európskej únie nad rámec minimálnych požiadaviek pri ich transpozícii do národného právneho systému, a to pre oblasť podnikateľského prostredia. Cieľom je tiež odstrániť vyššiu regulačnú záťaž pre domácich podnikateľov a zabrániť znižovaniu ich konkurencieschopnosti v porovnaní so subjektmi z iných členských krajín Európskej únie.
Plán obnovy a odolnosti SR
goldplating
neopisuje len ako negatívny jav, naopak, opodstatnený
goldplating
definuje tak, že má pridanú hodnotu, ktorou je realizácia legitímneho verejného záujmu, ktorý si štát stanoví (napr. ochrana vnútorného trhu, sociálna ochrana alebo environmentálne ciele). V týchto prípadoch však musí byť podľa Plánu obnovy a odolnosti SR jasne zdôvodnené, že jeho pridaná hodnota alebo spoločenský význam prevyšujú náklady, ktoré sú s ním v prostredí spojené.Čo je goldplating?