Nájdu líšky a ježkovia spoločnú reč?

The article is a response to the gradual increase of votes on the benefits of the so-called illiberal democracy. The motivation for writing arose from the attack of state power against the central European University in hungary, the attack on a freedom of expression and separation of state power in Poland, but also as a response to the rise of extremist intolerant movements in Europe. The paper, "can Foxes and hedgehogs communicate", deals with the discussion between opinions supporting the approach of philosophical absolutism on the one hand and relativism on the other. The author focuses on the gradual finding of a suitable concept of values on which legal norms should be built in a society defined by the idea of pluralism, the search for applicable content for the notion of justice and the role of morality in law in the 21st century. The result is the introduction of the so-called political morality, which is an expression of the fundamental values of the associate members of the community within the political space that all members share. Political morality is thus a reflection of principles of a modern liberal democratic concept of Rechtsstaat. In the context of central Europe, the concept of freedom and equality is at the center of our attention.

Názov príspevku nepredstavuje svár v lesnom ekosystéme, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Dovolil som si požičať alegóriu s líškami a ježmi od Ronalda Dworkina¹⁾, ktorý nadväzuje na Isaiaha Berlina²⁾, ktorý obraz ježkov a líšok aplikoval pri rozbore diela a osobnosti Leva Tolstého.³⁾ Podľa Berlina existuje obrovská priepasť medzi zástancami myšlienky, podľa ktorej je všetko spojené jednou centrálnou víziou, jedným koherentným systémom, vidiac univerzálny princíp, kde je všetko, čím sú a ako premýšľajú, odôvodnené, a tými, ktorí sledujú množstvo účelov, často nesúvisiacich, ba dokonca stojacich v konflikte.

Diskusia, ktorú som sa rozhodol využiť, sa však začala dávno predtým, pred vyše dvoma tisíckami rokov. Ide o neutíchajúci spor na poli filozofie, právnej vedy a ostatných spoločenských vied, ktorým je súboj absolútnych hodnôt a ich hierarchie, jedinej pravdy, jedinej správnej odpovede na jednej strane a relativizmu, pluralizmu hodnôt a voľného trhu myšlienok na strane druhej. Rovnako aj v tomto príspevku sú úlohy rozdelené. Kým ježkovia sú monistami v hodnotách, ktorí absolutizujú hodnoty, líšky predstavujú pluralizmus hodnôt, v ktorom má každý názor rovnakú silu a ich stret sa rieši argumentáciou.

Motivácia na písanie vzišla najmä z útoku štátnej moci proti Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, nedávnemu útoku na slobodu prejavu a oddelenosť zložiek štátnej moci v Poľsku, ale taktiež aj ako reakcia na vzostup extrémistických netolerantných hnutí v Európe. Táto téma ma inšpirovala k argumentácii v prospech oddelenia práva a morálky v momente aplikácie práva na jednej strane a zároveň hľadania objektívneho pojmu spravodlivosti pre podmienky liberálneho demokratického právneho štátu na strane druhej.⁴⁾

V liberálnom a demokratickom poriadku nutne vzniká názorová nezhoda.⁵⁾ Dôvodom tohto tvrdenia je, že morálny pluralizmus je prirodzeným produktom demokratickej spoločnosti s otvorenou diskusiou. Morálny absolutizmus je, naopak, vynúteným produktom totalitnej spoločnosti jedinej pravdy, kde sa o tom, čo je správne, nediskutuje, to sa jednoducho nadiktuje a verí sa tomu, prípadne sa ešte násilím potláčajú všetky odchýlky, aby sa udržala jedna línia. Aj keď je platné právo odrazom väčšinového rozhodnutia, musí taký poriadok stáť na princípe ochrany hlasu a práv menšiny, čo predstavuje základ demokracie. Netreba zabúdať na skutočnosť, že ak sa štát nazýva demokratickým, ešte to neznamená, že nutne uznáva autonómiu jednotlivca.⁶⁾ Ako pripomína Fareed Zakaria, ktorý vo svojom článku z roku 1997 používa Slovenskú republiku ako príklad neliberálnej demokratickej krajiny.⁷⁾ Liberalizmus, či už ako koncepcia politickej slobody alebo ekonomická doktrína, sa veľmi dobre znáša s demokraciou, avšak ich pojmy nie sú totožné. Pojem liberálneho konštitucionalizmu je nutné odlišovať od demokracie. Kým demokracia predstavuje súťaž politických strán, konštitučný liberalizmus nie je ani tak o procese výberu zástupcov do mocenských orgánov, ako skôr cieľavedomá činnosť týchto orgánov, a to v prípade ústavného liberalizmu predstavuje najmä ochranu jednotlivcovej autonómie pred neoprávneným donútením.⁸⁾ Preto základom takého poriadku je ústava spoločenstva, ktorá zakotvuje okrem základných inštitúcií aj princípy stanovujúce spolužitie jednotlivcov v spoločenstve - medzi nimi základné práva a slobody.⁹⁾

Cieľom príspevku je odôvodnenie nevhodnosti obmedzovania názorovej slobody a následného prijímania absolútnych právd ako prejavu neliberálnosti. Výsledkom argumentácie má byť dialektické spojenie "ježkov a líšok", na jednej strane umožňujúce udržať si možnosť pluralistického pohľadu na hodnoty, ktoré by však v politickej rovine v rámci spoločenstva dokázali priniesť riešenie jedinej správnej odpovede v rámci konkrétneho spoločenstva, bez nutnosti obmedzovať základné práva a slobody alebo ostatné princípy právneho štátu zo strany verejnej moci.¹⁰⁾

S obmedzením absolútnej slobody jednotlivca je nutné rátať. Kant počíta s nevyhnutnou poslušnosťou k zákonom spoločenstva, ale zároveň je potrebný aj duch slobody, pretože každý sa chce presvedčiť, že toto donucovanie je legálne, inak by sa dostal do protikladu sám so sebou Poslušnosť zákonom je podmienkou mieru v spoločenstve, pretože na dosiahnutie svojich cieľov potrebujeme ostatných, aj keď ich nedokážeme vystáť, nezaobídeme sa bez nich. Túto skutočnosť vysvetľuje Kant pojmom "nedružná družnosť ľudí". Výsledkom je občianska spoločnosť, kde členovia majú najväčšiu slobodu a zároveň ju musia zosúladiť so slobodu iných.

Vychádzajme z predpokladu, že osoba je autonómnou individualitou, a preto jej patrí dôstojnosť, ku ktorej patria aj základné práva a slobody. Tento prístup využíva aj Dworkin. Ten slobodu a rovnosť takisto prisudzuje k ľudským právam. Považuje ich za základ spravodlivosti, pretože stelesňujú ideály liberálnej politiky. Tieto dva ideály sa však dostávajú do vzájomného konfliktu a " A práve prvý spomenutý princíp, že štátna moc musí pristupovať ku všetkým svojim občanom s rovnakým záujmom a úctou, považuje Dworkin za princíp, na ktorom súčasná politika spočíva. Ak by racionálne mysliaci človek prijal práve túto Dworkinovu koncepciu rovnosti v ekonomickej a politickej situácii Ameriky posledných desaťročí, dospel by rovnakým spôsobom k tejto koncepcii ako k najlepšej.

Rovnako ako Rawls vo svojej teórii, uznáva Dworkin, že občania majú odlišné teórie dobra, a preto dávajú prednosť rôznym veciam. Zákonodarca musí napriek týmto rozdielnym názorom dodržať princípy rovnakého prístupu, pretože liberálna teória vylučuje odvolávanie na inherentnú hodnotu nejakej jednej teórie toho, čo je v živote dobré.¹²⁾ Liberalizmus¹³⁾ tak dokáže fungovať najlepšie v demokracii, pretože práve tá uplatňuje právo každého človeka, aby bol rešpektovaný ako jednotlivec a aby sa k nemu pristupovalo ako k jednotlivcovi.¹⁴⁾ Osobné morálne preferencie vlastné každému z členov spoločnosti nesmú vstupovať do politického priestoru. Čo je verejnosti dovolené, je vyjadrovanie preferencií v rámci verejnej diskusie. Predstavy o dobrách sa líšia od človeka k človeku,