Osobitosti záväzkových vzťahov verejných výskumných inštitúcií.

Vydáno: 59 minút čítania
Osobitosti záväzkových vzťahov verejných výskumných inštitúcií.
Mgr.
Lukáš
Lapšanský
PhD.
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
LAPŠANSKÝ, L. Osobitosti záväzkových vzťahov verejných výskumných inštitúcií. Právny obzor, 101, 2018, č. 2, s. 142 - 164.
Specific features of obligation relationships of public research institutions.
The legislator has established in Slovak law a new type of legal persons - public research institutions and regulated a number of distinctive specific features of the regime of their obligation relationships. The specific features of obligation relationships of public research institutions intervene into different phases of existence of obligation relationships and show different degree of generality; some personalities are subject to obligation relationships of public research institutions in general, others are only subject to certain segments of obligation relationships. The legislator has determined specific features in the regime of obligation relationships in case of the use of property of a public research institution.
Key words:
public research institution, obligation relationship, use of property
Úvod
Národná rada Slovenskej republiky1) prijala dňa 7. septembra 2017 zákon č. 243/2017 Z.z. o verejnej výskumnej inštitúcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež zákon o v.v.i.). Tento zákon vytvoril v právnom poriadku Slovenskej republiky nový typ právnických osôb - verejné výskumné inštitúcie (ďalej tiež v.v.i.)2).
Verejné výskumné inštitúcie sú určené na to, aby vytvorili špecifický právny rámec pôsobenia organizácií v pôsobnosti Slovenskej akadémie vied a ústredných orgánov štátnej správy, ktorých najdôležitejšou činnosťou je uskutočňovanie výskumu (§ 1 ods. 4 a § 3 ods. 1 zákona v.v.i.).
Hoci oblasť záväzkových vzťahov v.v.i. nefiguruje medzi predmetmi úpravy zákona o v.v.i. výslovne uvedenými v § 1 ods. 1 zákona o v.v.i., obsah tohto zákona sa dotýka aj tejto oblasti.
Zákonodarca upravil mnohé osobitné riešenia mnohých záväzkových vzťahov v.v.i. Účelom týchto špecifických legislatívnych zásahov bola zjavne snaha minimalizovať riziko vzniku takých záväzkových vzťahov v.v.i., ktoré by ohrozili realizáciu ich najdôležitejšej činnosti - uskutočňovania výskumu, alebo ktoré by predstavovali nehospodárne nakladanie alebo hospodárenie s majetkom v.v.i., ktorý z väčšej časti pochádza, a aj v budúcnosti bude pochádzať, od štátu [§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o v.v.i.; § 24 ods. 4 a § 25 ods. 1 zákona o v.v.i.].
Zásahy zákonodarcu do oblasti záväzkových vzťahov v.v.i. poskytujú bohatú matériu na rozbor špecifických legislatívnych zásahov do všeobecného záväzkového práva, skúmanie podstaty týchto zásahov, miesta týchto zásahov v priebehu procesu vzniku, existencie a zániku záväzkového vzťahu a účinkov týchto zásahov na záväzkový vzťah.
V tomto príspevku sa nebudeme venovať špecifikám práv a povinností v.v.i. spojených so založením alebo zriadením inej právnickej osoby, so vstupom v.v.i. do inej právnickej osoby, s prítomnosťou v.v.i. v inej právnickej osobe, s vystúpením v.v.i. z inej právnickej osoby alebo so zrušením takejto inej právnickej osoby, teda o právach a povinnostiach v.v.i. spadajúcich skôr do odvetvia korporátneho práva. Rovnako sa v tomto príspevku nebudeme zaoberať osobitnou úpravou práv a povinností v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok v.v.i., v prípade exekúcie na majetok v.v.i. alebo v prípade zrušenia v.v.i. s likvidáciou alebo bez likvidácie.
V prvej časti sa budeme venovať osobitostiam záväzkových vzťahov v.v.i. vo všeobecnosti (1.), následne sa budeme venovať identifikácii osobitostí vo vymedzených výsekoch záväzkových vzťahov v.v.i. (2.) a napokon rozoberieme osobitosti záväzkových vzťahov, ktoré budú vznikať pri nakladaní s majetkom v.v.i. (3).
1. Osobitosti záväzkových vzťahov verejných výskumných inštitúcií vo všeobecnosti
1.1. Vymedzenie okruhu predmetov záväzkových vzťahov
Predmetom úpravy v zákone o v.v.i. je aj vymedzenie činnosti v.v.i. [§ 1 ods. 1 písm. d)]. Hlavnou činnosťou v.v.i. (§ 1 ods. 4 zákona o v.v.i.) je:
a)
uskutočňovanie výskumu,
b)
zabezpečovanie a správa infraštruktúry výskumu a vývoja,
c)
získavanie, spracúvanie a šírenie informácií z oblasti vedy a techniky, a tiež poznatkov z vlastného výskumu a vývoja,
d)
podieľanie sa na uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa vysokoškolského štúdia,
e)
spolupráca v oblasti vedy a techniky s vysokými školami, ostatnými právnickými osobami uskutočňujúcimi výskum a vývoj a s podnikateľmi alebo
f)
vykonávanie činností podľa osobitných predpisov.
Fakultatívnymi činnosťami v.v.i. sú vývoj a inovácie [§ 2 ods. 1 písm. c) až e) zákona o v.v.i.>].
Verejné výskumné inštitúcie môžu pri výkone svojich hlavných činností alebo fakultatívnych činností vstupovať do záväzkových vzťahov (pozri kapitola 2.1. tohto príspevku). Charakteristika jednotlivých hlavných a fakultatívnych činností v.v.i. umožňuje určiť primárny a sekundárny predmet záväzkových vzťahov3), ktorých v.v.i. budú účastníkmi pri realizácii týchto činností.
Prvou hlavnou činnosťou v.v.i. je uskutočňovanie výskumu. Výskum je systematická tvorivá činnosť uskutočňovaná v oblasti vedy a techniky pre potreby spoločnosti a v záujme rozvoja poznania; výskum sa skladá zo základného výskumu a aplikovaného výskumu (§ 2 ods. 1 zákona č. 172/2005 Z.z.). Základný výskum je systematická tvorivá činnosť, ktorej hlavným cieľom je získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia (§ 2 ods. 2 zákona č. 172/2005 Z.z.). Aplikovaný výskum je systematická tvorivá činnosť zameraná na získavanie nových poznatkov s cieľom priameho využitia získaných výsledkov v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi (§ 2 ods. 3 zákona č. 172/2005 Z.z.). Primárnym predmetom záväzku v.v.i. pri činnosti uskutočňovania výskumu (či už základného alebo aplikovaného) bude činnosť určitej povahy (systematická tvorivá) a vo vymedzenej oblasti (veda a technika). Sekundárnym predmetom záväzku v.v.i. pri činnosti uskutočňovania výskumu budú nové poznatky, ktoré budú priamo využiteľné v hospodárskej praxi a v spoločenskej praxi (aplikovaný výskum) alebo bez ohľadu na možnosti ich priameho praktického využitia (základný výskum). Tieto poznatky budú často predmetom práva priemyselného vlastníctva alebo práva duševného vlastníctva4) a v takýchto prípadoch bude sekundárnym predmetom záväzku v.v.i. budúce právo priemyselného vlastníctva alebo duševného vlastníctva. Tieto poznatky môžu predstavovať tzv. inú majetkovú hodnotu v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (napr. know-how, technické, výrobné alebo iné hospodárske poznatky, receptúra5) ) a v takýchto prípadoch bude sekundárnym predmetom záväzku v.v.i. budúca iná majetková hodnota. Či už by tieto poznatky predstavovali právo priemyselného vlastníctva, právo duševného vlastníctva alebo tzv. inú majtkovú hodnotu, teda tzv. nehmotné statky, nemožno vylúčiť, že tento poznatok by bol fyzicky zachytený alebo vyjadrený na určitom nosiči6), teda na hmotnom statku, ktorý predstavuje vec v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade by sekundárnym predmetom záväzku v.v.i. mohla byť aj vec a práva k tejto veci (vecné práva). Súhrnne, sekundárnym predmetom záväzku v.v.i. pri činnosti uskutočňovania výskumu môžu byť veci, práva (priemyselného vlastníctva, práva duševného vlastníctva, vecné práva) a tzv. iná majetková hodnota. V dôsledku uvedeného napríklad zmluva o poskytnutí prostriedkov, ktorú Agentúra na podporu výskumu a