Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 5. septembra 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") č. k. 4 Cdo 169/2021 z 26. októbra 2022 (ďalej len "napadnutý rozsudok najvyššieho súdu").
Sťažovateľka vystupovala ako žalovaná v spore vedenom Okresným súdom Dolný Kubín (ďalej len "okresný súd") proti žalobkyni fyzickej osobe o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.
Okresný súd rozsudkom č. k. 10Csp 20/2018-105 zo 17. júla 2019
žalobe vyhovel a určil, že dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nie sú zaťažené záložným právom v prospech sťažovateľky, zapísaným na príslušnom liste vlastníctva. Okresný súd ustálil, žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku pôvodného veriteľa OTP Banky Slovensko, a.s., ktorá bola postúpená na sťažovateľku. Žalobkyni svedčilo hmotnoprávne postavenie záložcu, nebola dlžníčkou sťažovateľky ani pôvodného veriteľa. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení mala, podľa okresného súdu, vyplynúť z neistého postavenia žalobkyne, ktorej sťažovateľka reálne hrozila výkonom záložného práva. Okrem toho, žalobkyni bola v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Csp 17/2018 v rámci nariadeného neodkladného opatrenia uložená povinnosť podať žalobu, ktorej predmetom bude určenie, že dotknuté nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Okresný súd vyvodil, že pohľadávka sťažovateľky, zabezpečená záložným právom, je premlčaná, vo vzťahu k premlčaniu záložného práva, podľa okresného súdu, nebolo potrebné, aby bola vznesená námietka premlčania zabezpečenej pohľadávky, relevantným je skúmanie, kedy uplynula premlčacia doba takejto pohľadávky. Záložné právo sa v tomto prípade premlčalo v rovnaký deň ako ním zabezpečená pohľadávka. Okresný súd ďalej konštatoval, že pokiaľ sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu, teda ani uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu, a záložné právo nemôže byť naďalej (ani v budúcnosti) spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Za daných okolností je záložné právo iba naturálnou obligáciou, ktorá je z dôvodu vznesenia námietky premlčania nevykonateľná, a preto žaloba o určenie, že vec nie je zaťažená záložným právom, vedie k odstráneniu stavu právnej neistoty vlastníka veci.