V príspevku predstavujeme rodové zločiny ako kategóriu sice súvisiacu, ale odlišnú od sexuálnych zločinov. Tieto predstavujeme najmä na príklade núteného manželstva, ale aj zločinu prenasledovania na základe rodu. V článku poukazujeme na pochopenie konceptu rodu a rodových zločinov na úrovni Medzinárodného trestného súdu, osobitne jeho Úradu prokuratúry, ale aj cez prizmu Komisie pre medzinárodné právo. Medzi iným poukazujeme aj na niektoré nedostatky slovenského prekladu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, súvisiace s pojmami rod a pohlavie, a na implikácie pre slovenské právne reálie.
In the article, we present gender based crimes as a category related to, but difierent trom, sexual crimes. We present these mainly on the example oi torced marriage, but also the crime oi persecution based on gender. In the article, we point to the understanding ot the concept ot gender and gender-based crimes at the level ot the International Criminal Court, especially its Otfice ot the Prosecutor, but also through the prism oi the International Law Commission. Among other things, we also point out some shortcomings ot the Slovák translation ot the Rome Štatúte ot the International Criminal Court related to the concepts oi gender and sex and to implications tor Slovák legat realities.
MAREČEK, L.: Rodové zločiny podľa medzinárodného práva; Justičná revue, 76, 2024, č. 1, s. 32 – 46.
Kľúčové slová: sexuálne a rodové zločiny, rod, pohlavie, zločiny proti ľudskosti, Medzinárodný trestný súd, nútené manželstvo.
Key words: sexual and gender based crimes, gender, sex, crimes against humanity, International Criminal Court, forced marriage.
Právne predpisy/legislation: Oznámenie MZV SR číslo 333/2002 Z. z., Rímsky štatút MTS (1998); zákon číslo 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Úvod
Pojmy sexuálne a rodové zločiny sú dnes už súčasťou bežného slovníka používaného na Medzinárodnom trestnom súde (ďalej len "MTS"), známe aj pod skratkou SGBC
(sexual and gender-based crimes).
Možno konštatovať, že rodové zločiny tvoria v doktríne medzinárodného trestného práva už ustálený pojem, síce súvisiaci, ale oddelený od sexuálnych trestných činov. Takáto dištinkcia je zatiaľ často neznáma na vnútroštátnej úrovni, a to aj na úrovni právnej vedy.Tento príspevok má tak ambíciu aspoň čiastočne zaplniť túto medzeru a vytvoriť základ pre diskusiu o potrebe zakotvenia rodových trestných činov, odlišných od sexuálnych trestných činov, alebo ich odmietnutia ako nepotrebnej slepej uličky vyvodzovania trestnej zodpovednosti.
Cieľom príspevku je tak poukázať na odlíšenie sexuálnych a rodových zločinov. Sexuálne zločiny, ako je znásilnenie, nútené tehotenstvo či sexuálne otroctvo, sú v doktríne už dobre známe a na tomto mieste nebudú osobitne rozoberané.
Napriek tomu, že rodové zločiny nie sú pre internacionalistu venujúceho sa medzinárodnému trestnému právu ako koncept novinkou, dosiaľ bol riešený viac-menej len teoreticky. To sa mení koncom roka 2022, keď dochádza k právoplatnému odsúdeniu prvého páchateľa za rodový zločin na úrovni MTS.
Prelomový prípad sa týkal pána Ongwena, jedného z veliteľov Lorďs Resistance Army pôsobiacej v severnej Ugande. Odsudzujúci rozsudok bol vydaný vo februári 2021, a následne, po podaní odvolania, potvrdený 15. decembra 2022. Odvolacie konanie bolo ukončené vydaním dvoch rozsudkov - o vine a o treste - spolu čítajúcich 742 strán. Preto nie je možné, a nie je ani cieľom tohto článku, poskytnúť podrobnejší komentár týchto rozsudkov. Na lepšiu ilustráciu však považujeme za vhodné poukázať aj na tento príklad z praxe.
článku sa budeme venovať interpretácii Rímskeho štatútu MTS, pohľadu Úradu prokuratúry MTS či Komisie (OSN) pre medzinárodné právo.
neposlednom rade v článku poukazujeme na niektoré nesprávnosti prekladu Rímskeho štatútu MTS, zverejneného oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR,
1)
ktoré sú osobitne vypuklé najmä vo vzťahu k definícii pohlavia a rodu.
1 Rozlíšenie sexuálnych a rodových zločinov
Rímsky štatút MTS je prvým prameňom medzinárodného trestného práva, ktorý používa pojem "rod"
(gender).
Na účely Rímskeho štatútu MTS sa pojem "rod" chápe ako termín odkazujúci v spoločenskom kontexte na dve pohlavia (sexes), mužov a ženy (čl. 7 ods. 3, ak nie je uvedené inak, články uvádzané v príspevku odkazujú na Rímsky štatút MTS).1.1 K niektorým aspektom slovenského prekladu Rímskeho štatútu
Slovenský preklad čl. 7 ods. 3 nesprávne uvádza, že
"na účely tohto štatútu sa termín "pohlavie" chápe ako termín poukazujúci v spoločenskom kontexte na obe pohlavia, mužov i ženy:
2)
Ohybnosť tohto prekladu možno vyplýva z francúzskej jazykovej verzie, ktorá uvádza
"le terme " sexe " s'entend de l'un et l'autre sexes, masculin et féminin, suivant le contexte de la société."
Francúzska jazyková verzia tak jasne nediferencuje medzi
sexe
v zmysle biologickom a
sexe
v zmysle sociálnom, generickom - teda rodom. Dokument
(Policy Paper)
Úradu prokuratúry MTS z roku 2014 preto podáva dodatočné vysvetlenie rozdielu medzi dvomi typmi
"sexe",
a síce
"sexe (au sens biologique)"
a
"sexe (au sens générique)."
3)
V čl. 7 ods. 1 písm. h) zas francúzska verzia nepoužíva jasné vyjadrenie ako v angličtine
"Persecution... on... gender... orothergrounds",
ale koncept rodu dáva do súvislosti so sexizmom
"Persécution... pourdes motifs ď... sexiste... ouen fonction ďautres critéres".
Sexizmus znamená diskrimináciu na základe pohlavia.
4)
Francúzska autentická (pôvodná) jazyková verzia Rímskeho štatútu MTS tak používa termín
"sexe"
a nie pojem
"genre",
čo môže vyvolávať určité nejasnosti a zmiešavanie pojmu pohlavie a rod, keďže termín "sexe" sa dá chápať dvojako. Francúzska verzia však v ďalších článkoch Rímskeho štatútu (čl. 42, 54, 68) ďalej rozlišuje medzi sexuálnym násilím
(violences sexuelles/á caractére sexueľ)
a rodovým násilím
(violences á motivation/caractére sexiste).
Rozlišovanie medzi rodovými (dosl. vo fr. sexistickými) a sexuálnymi zločinmi tak vyplýva aj z tejto jazykovej verzie. Aj preto Úrad prokuratúry v roku 2022 vydal dokument, ktorý usmerňuje, že francúzsku jazykovú verziu nevykladá odlišne,