Ochrana obetí rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách.

Violence against women as an extreme form of discrimination is one the most serious form of violation of the human rights of women. The aim of this paper is to show how selected documents of the UN, Council of Europe and the European Union devoted to gender based violence against women are reflected in Slovak law. Legislation often uses only gender-neutral formulations. International conventions and documents tend to use a more narrow term - gender based violence against women. The istanbul Convention covers all areas that may have an impact on the elimination of violence against women and help its victims. The Slovak republic was one of the first states that signed the Istanbul Convention; nevertheless this convention is still not ratified. The EU Victims´ Directive, which was transposed by just adopted new Victims´ Act in Slovakia, has several goals that can impact positively on victims of crime, including ensuring that all victims of crime have access to support services, protecting particularly vulnerable victims, and preventing "secondary victimisation" of victims with respect to their treatment by the criminal justice system. Notably, the Victims´ Directive variously recognises victims of violence because of their gender, gender identity or gender expression. But in new Slovak Victims´Act is missing gender as form of discrimination, so the victims of gender-based volence, victims of crimes because of their gender identity or expression are not included to "vulnerable victims." Likewise, a special act concerning gender-based violence against women has not been adopted yet in Slovakia. The authors focus on the new concepts contained in the istanbul Convention, point out to imprecise translation of concepts into Slovak language and recommend introducing of some new concepts and their definitions in the draft of act on Elimination of Gender-Based Violence. The adoption of the "special" and "comprehensive" act on Elimination of Gender-Based Violence based on Istanbul Convention together with the revised "general" Victims´ act based on EU Victims´ Directive may become one of steps toward improvement of the situation in the area of gender-based violence against women.

Rodovo podmienené násilie páchané na ženách sa zaraďuje medzi najzávažnejšie formy porušovania ľudských práv žien. Vo veľkej miere ohrozuje ich osobnú integritu a dôstojnosť, poškodzuje ich fyzické aj duševné zdravie a bráni ženám, aby v plnej miere užívali a uplatňovali si ľudské práva. Na rozsiahly výskyt rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách v Európe poukázal aj doteraz najkomplexnejší výskum Násilie páchané na ženách: celoeurópsky výskum agentúry Európskej únie pre základné práva (FRa)¹⁾. Výskum reagoval na požiadavky Európskeho parlamentu (2009) a Rady Európy (2010) získať celoeurópske porovnateľné údaje o násilí páchanom na ženách na účely prípravy politík a praktických opatrení v tejto oblasti. Podľa výskumu počas svojho života zažije 34 % slovenských žien fyzické a/alebo sexuálne násilie.²⁾

Napriek tejto skutočnosti dodnes nebol u nás prijatý osobitný zákon, ktorý by upravoval rodovo podmienené násilie páchané na ženách, hoci s jeho legislatívnymi prípravami začalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v spolupráci s Ministerstvom spravodlivosti Sr v roku 2015³⁾ v období. keď sa pripravoval aj legislatívny návrh zákona o obetiach trestných činov na Ministerstve spravodlivosti SR a ktorý bol Národnou radou SR už schválený. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR práce na legislatívnom návrhu zákona skončilo. Viacerí odporcovia osobitného zákona o rodovo podmienenom násilí páchanom na ženách argumentovali, že zákon o obetiach trestných činov, ktorým sa mala skončiť transpozícia Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (smernica o obetiach), bude v dostatočnej miere poskytovať ochranu aj obetiam rodovo podmieneného násilia. Vo svojom príspevku sa snažíme nájsť odpovede, či je to skutočne tak.

Rodovo podmienené násilie páchané na ženách považujú za prejav nerovnosti medzi mužmi a ženami a formu diskriminácie žien dokumenty zaoberajúce sa násilím páchaným na ženách a domácim násilím na pôde Organizácie Spojených národov (OSN), Rady Európy (RE) a Európskych spoločenstiev (ES)/Európskej únie (EÚ).

Vnímanie problematiky rodovo podmieneného násilia páchaného na ženách sa postupne menilo, pričom jej vývoj sa okrem iného odrážal aj v terminológii. Od "neutrálneho" pojmu nás