Arendtová, H., Eichmann v Jeruzaleme. Správa o banalite zla.

Dielo Hannah Arendtovej je obsahovo bohaté a tematicky rôznorodé - hoci samu seba nikdy neoznačila za filozofku, spôsob, akým jednotlivé problémy postuluje, však znesie i náročné kritériá filozofické. Skôr sa však pohybuje na pomedzí filozofie, práva, hodnotovej žurnalistiky a politologickej esejistiky. Napriek tomu, že predovšetkým dnešnej postfaktuálnej dobe celkom správne väčšmi konvenujú jej diela zamerané na analýzu totalitarizmu, domnievame sa, že značný význam na pochopenie odkazu jej diela tkvie práve v knižke, ktorú (opätovne) vydala Premedia v minulom roku.

Adolf Eichmann bol nepochybne vojnový zločinec a rovnako nepochybne si zaslúžil byť (spravodlivo) potrestaný. Nebol súkromnou osobou, ale potentátom jedného z najhroznejších režimov, s akými bolo dosiaľ ľudstvo konfrontované. Napriek tomu (alebo práve preto) sa Arendtovej stvárnenie podoby spravodlivého trestu voči Eichmannovi stalo terčom obrovskej kritiky, pr