rozsudok z 5. septembra 2024 k sťažnostiam č. 18062/22 a 18069/22 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (primeraná dĺžka súdneho konania)
V prípade Petejová a Pjonteková proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc vo výbore v zložení:
Krzysztof Wojtyczek, predseda,
L tif Hüseynov,
Erik Wennerström, sudcovia,
a Viktoriya Maradudina, úradujúca zástupkyňa tajomníka sekcie,
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 11. júla 2024,
vyhlasuje nasledovný rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
KONANIE
1. Prípad vznikol na základe sťažností proti Slovenskej republike predložených Súdu podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") 4. apríla 2022.
2. Sťažnosti boli notifikované vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda").SKUTKOVÝ STAV
3. Zoznam sťažovateliek, ktoré sú slovenské štátne občianky a relevantné údaje o sťažnostiach sú uvedené v priloženej tabuľke.
4. Sťažovateľky sa sťažovali na neprimeranú dĺžku občiansko právneho konania sp. zn. 2C 97/2009 (pôvodne sp. zn. 1C 355/2002), ktoré 30. apríla 2002 iniciovali na Okresnom súde Bardejov a v ktorom sa domáhali zaplatenia bezdôvodného obohatenia, pokiaľ ide o obdobie od 1. mája 2000 do 30. apríla 2001.
5. Zo stanovísk strán vyplýva, že sťažovateľky v rôznom čase zahájili ďalšie konania týkajúce sa otázky bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo v iných obdobiach (jedno z nich, konkrétne konanie sp. zn. 6C 57/2009, viedlo k rozsudku Pjonteková a Petejová [výbor], č. 52505/20 a č. 52832/20, 23. jún 2022), a že okresný súd nevyhovel opakovaným žiadostiam žalovaného prerušiť konanie sp. zn. 2C 97/2009 do skončenia týchto ďalších konaní alebo spojiť ich.
6. Zo stanoviska vlády sa javí, že v rokoch 2013 až 2019 bolo viacero pojednávaní zrušených alebo odročených z dôvodov pričítateľných sťažovateľkám alebo ich právnym zástupcom.
7. Dňa 11. marca 2020 okresný súd vyhlásil rozsudok, v ktorom žalobe sťažovateliek čiastočne vyhovel a priznal im úplnú náhradu trov konania, ktorej výška sa mala určiť. Meritórne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2020, ale výrok o trovách konania bol napadnutý žalovaným, ktorého odvolanie bolo 20. júla 2020 zamietnuté.
8. Dňa 20. apríla 2021 vyšší súdny úradník rozhodol o sume náhrady trov sťažovateľkám. Dňa 9. júna 2021 okresný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateliek proti tomuto rozhodnutiu.
9. Dňa 25. júna 2021, predtým, než im bolo rozhodnutie z 9. júna 2021 doručené (26. júna 2021), sťažovateľky podali ústavnú sťažnosť, namietajúc dĺžku konania pred okresným súdom.
10. Dňa 9. septembra 2021 (uznesenie sp. zn. II. US 383/2021) ústavný súd odmietol túto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. Rozdeliac konanie pred okresným súdom na dve časti, ústavný súd konštatoval, že konanie týkajúce sa merita veci sa skončilo 16. mája 2020 a že sťažovateľky sa nesťažovali na jeho dĺžku, keď prebiehalo. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa trov, ústavný súd pripustil určité prieťahy, ale konštatoval, že dĺžku tejto časti nemožno považovať za neprimeranú.
PRÁVO
I. SPOJENIE SŤAŽNOSTÍ
11. Berúc do úvahy podobný predmet sťažností, Súd považuje za vhodné preskúmať ich spoločne v rámci jedného rozsudku.
II. NAMIETANÉ PORUŠENIE ČLÁNKU 6 ODS. 1 DOHOVORU
12. Sťažovateľky sa sťažovali, že dĺžka predmetného občiansko právneho konania bola nezlučiteľná s požiadavkou "primeranej lehoty". Odvolali sa na článok 6 ods. 1 Dohovoru.
13. Vláda poznamenala, po prvé, že sťažovateľky neinformovali Súd o ich predchádzajúcich sťažnostiach týkajúcich sa súvisiaceho konania sp. zn. 6C 57/2009 a rozsudku vydaného v tomto ohľade Súdom; podľa jej názoru by sa malo vziať do úvahy spravodlivé zadosťučinenie priznané v tomto prípade ústavným súdom, ako aj Súdom. V tejto súvislosti uviedla, že všetky podobné konania zahájené sťažovateľkami (pozri odsek 5) spolu úzko súviseli, a aj preto okresný súd vo svojom rozsudku z 20. marca 2020 odkázal na dôkazy a závery učinené v týchto ďalších konaniach. Ďalej tvrdila, že dĺžka konania napadnutého posudzovanou sťažnosťou bola spôsobená nielen postupom okresného súdu, ale tiež zložitosťou veci, niekoľkými zmenami sudcu, ktorý mal prípadna starosti, a správaním sa sťažovateliek (pozri odsek 6). Navyše, sťažovateľky požadovali odškodnenie pred ústavným súdom až v úplnom závere konania, keď zostala nerozhodnutá jedine výška náhrady trov, ktorá im mala byť uhradená (pozri odsek 9), čo sa javilo byť skôr špekulatívne.
14. Sťažovateľky tvrdili, že napadnuté konanie bolo nezávislé a samostatné od akéhokoľvek iného konania nimi zahájeného a že nejestvovalo žiadne prepojenie na konanie sp. zn. 6C 57/2009 posúdené Súdom v prípade ich predchádzajúcich sťažností č. 52505/20 a č. 52832/20. Zdôraznili, že konanie trvalo viac než devätnásť rokov na jedinom stupni konania, došlo k viacerým obdobiam nečinnosti a rozhodnutie v merite bolo prijaté po viac než osemnástich rokoch. Vzhľadom na takúto dĺžku nebolo nezvyčajné, že pre niektoré pojednávania neboli k dispozícii a museli žiadať o ich odročenia; avšak ich správanie nebolo nikdy kvalifikované ako nie aktívne.
15. Súd poznamenáva, že hoci je podobné, konanie sp. zn. 2C 97/2009, ktoré je predmetom sporu v posudzovanom prípade, je skutočne odlišné od konania sp. zn. 6C 57/2009, ktoré bolo predmetom rozsudku Súdu vydaného v prípadoch sťažností č. 52505/20 a 52832/20. To vyplýva aj z odmietnutia okresného súdu prerušiť napadnuté konanie alebo spojiť ho s ostatnými prebiehajúcimi konaniami (pozri odsek 5 in fine).
16. Súd ďalej konštatuje, že hoci sťažovateľky podali svoju ústavnú sťažnosť, keď v merite veci už bolo rozhodnuté a iba jeden deň predtým, ako im bolo doručené rozhodnutie o výške náhrady trov (pozri odsek 9), splnili vnútroštátne procesné pravidlá, podľa ktorých sú sťažovatelia oprávnení sťažovať sa na dĺžku konania pred ústavným súdom, pokiaľ toto konanie prebieha. Skutočnosť, že ústavný súd za takýchto okolností skúmal ich sťažnosť iba vo vzťahu k časti konania týkajúcej sa trov, je v rozpore s ustálenou praxou Súdu (pozri
Obluk proti Slovenskej republike, č. 69484/01, ods. 59 - 60, 20. jún 2006; a Čičmanec proti Slovenskej republike, č. 65302/11, ods. 50, 28. jún 2016). Je však pravdou, že v tom čase rozhodnutie ústavného súdu nemohlo mať žiadny akceleračný účinok, čo Súd vezme do úvahy pri zvažovaní výšky spravodlivého zadosťučinenia, ktoré sa má priznať sťažovateľkám.
17. Súdom posudzované obdobie sa teda začalo 30. apríla 2002, keď bola podaná žaloba sťažovateliek a skončilo sa 26. júna 2021, keď bolo rozhodnutie o výške náhrady trov doručené sťažovateľkám. Konanie preto trvalo viac než devätnásť rokov na jednom stupni konania (odvolací súd bol zapojený iba na veľmi krátke obdobie, počas ktorého sa zaoberal odvolaním žalovaného proti rozhodnutiu o trovách konania).
18. Súd pripomína, že primeranosť dĺžky konania musí byť posudzovaná na základe okolností prípadu a s ohľadom na nasledovné kritériá: zložitosť prípadu, správanie sa sťažovateľov a príslušných orgánov, ako aj význam predmetu sporu pre sťažovateľov (pozri Frydlender proti Francúzsku [VK], č. 30979/96, ods. 43, ECHR 2000-VII).
19. V judikáte Obluk (uvedenom skôr) už Súd konštatoval porušenie, pokiaľ ide o podobné otázky ako v posudzovanom prípade.
20. Po preskúmaní všetkých materiálov, ktoré mu boli predložené, Súd nezistil žiadnu skutočnosť alebo argument, ktorý by mohol odôvodniť celkovú dĺžku konania na vnútroštátnej úrovni. Berúc do úvahy svoju judikatúru vo veci Súd zastáva názor, že v tomto prípade bola dĺžka konania prehnaná a nespĺňala požiadavku "primeranej lehoty".
21. Tieto námietky sú preto prijateľné a odhaľujú porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru.
III. APLIKÁCIA ČLÁNKU 41 DOHOVORU
22. Berúc do úvahy dokumenty, ktoré má k dispozícii, a svoju judikatúru (pozri najmä už uvedený rozsudok Obluk), Súd považuje za primerané priznať sumy uvedené v priloženej tabuľke.
Z TÝCHTO DÔVODOV SÚD JEDNOMYSEĽNE:
1. rozhodol o spojení sťažností;
2. vyhlasuje sťažnosti za prijateľné;
3. rozhodol, že tieto sťažnosti odhaľujú porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru týkajúce sa neprimeranej dĺžky občiansko právneho konania;
4. rozhodol,
(a) že dotknutý štát je povinný zaplatiť sťažovateľkám do troch mesiacov sumy uvedené v priloženej tabuľke;
(b) že od uplynutia uvedených troch mesiacov až do vyplatenia budú k uvedeným sumám pripočítané úroky z omeškania vo výške zodpovedajúcej minimálnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky počas obdobia omeškania, zvýšenej o tri percentá.
Vyhotovené v anglickom jazyku a písomne oznámené 5. septembra 2024, v súlade s pravidlom 77 ods. 2 a ods. 3 Rokovacieho poriadku Súdu.