Predmetom tohto článku je analýza rôznych spôsobov uplatnenia protinárokov v civilnom sporovom konaní, so zameraním sa na rozdiely v procesnoprávnych dôsledkoch medzi uplatnením vzájomnej žaloby a hmotnoprávnej (kompenzačnej) námietky. Keďže autori tohto článku sa opakovane vo svojej praxi stretli s problematikou zamieňania týchto dvoch inštitútov, cieľom tohto článku je poukázať na dôvody ich zamieňania, ktoré často vyplývajú z nesprávnej interpretácie zákonných znakov vzájomnej žaloby.
Nejde len o teoretickú otázku, ale, práve naopak, nesprávne posúdenie otázky žalobcom, resp. súdom, či v konkrétnom prípade ide o vzájomnú žalobu alebo kompenzačnú námietku, môže mať zásadné dôsledky pre ďalší priebeh sporového konania, s potenciálnym vplyvom na rozsah dokazovania, platenie súdnych poplatkov, uplatnenie opravných prostriedkov a pod.
1. Teoretické východiská
Zákonnú úpravu vzájomnej žaloby nájdeme v § 147 CSP. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia platí, že
"žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou"
.Podľa § 147 ods. 2 CSP pritom platí, že
"vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca".
Ustanovenie § 147 ods. 3 CSP ďalej dodáva, že
"na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe".
Kompenzačná námietka je v zákone upravená zase v § 152 CSP, a to nasledujúco:
"Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany."
Hmotnoprávnou námietkou je pritom najčastejšie námietka premlčania alebo započítanie pohľadávok. Vzhľadom na problematiku riešenú v tomto článku sa pod akýmikoľvek odkazmi na hmotnoprávnu (kompenzačnú) námietku rozumie započítanie pohľadávok.Pri porovnaní vzájomnej žaloby a kompenzačnej námietky má osobitný význam práve citovaný § 147 ods. 2 CSP.
Často sa totiž možno v praxi stretnúť s tým, že ak si žalovaný v konaní uplatní protinárok, ktorý je nižší, ako je žalobou uplatnený nárok, je takýto protinárok automaticky považovaný za kompenzačnú námietku.
Ak si však žalovaný v konaní uplatní vyšší protinárok, ako je žalobou uplatnený protinárok, je takýto protinárok považovaný za vzájomnú žalobu.
Túto interpretáciu § 147 ods. 2 CSP o vzájomnej žalobe však nepovažujeme za správnu.
Samotné ustanovenie totiž vo svojej kľúčovej časti hovorí o tom, že
"vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca."
Práve spojka "i" v citovanom ustanovení je kľúčová, keďže vymedzuje limity, kedy sa nárok považuje za kompenzačnú námietku a kedy za vzájomnú žalobu. Rozhodujúce je totiž to, ako si žalovaný svoj protiná