O súčasnej situácii v slovenskej právnej normotvorbe.

JUDr. Peter Kukliš CSc.

Vydáno: 01. 12. 2016 72 minút čítania

JUDr.

Peter

Kukliš

CSc.

Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.

JUDr.

Milan

Hodás

PhD.

Katedra ústavného práva, Právnická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava.

KUKLIŠ, P. - HODÁS, M.: O súčasnej situácii v slovenskej právnej normotvorbe. Právny obzor, 99, 2016, č. 6, s. 474 - 500.

The current situation in the Slovak law - making process.

In these days, the types of law sources and the processes of origin of law - norms become so complicated, that there is no doubt they represent a specific field of research at the professional as well as scientific platform. In the submitted article the both authors describe in overview and analyze in details the recent sources of law and law - making processes determining the legal milieu in Slovak Republic. Also, they do not neglected the "constitutional" judicatory, theproblems of an electronic collection of law - decrees, or the rules of

referendum

law - making. They also stress the relevant law - making connotations to the EU law - system (intra community consultation process, consulting with in the EU institutions, requirement of the transposition and implementation, including the Slovak Parliament). The final part of the study is devoted to the contemplations on some system problems of the recent law - making (law makingas a part of politics, hypertrophy of law, quality of legislators,etc.).

Key words:

sources of law, regulation of law - making,

referendum

, an electronic collection of laws, approximation government regulations, intra - community consultation process, problems of law - making

Dlhší čas na Slovensku panuje spoločenský konsenzus, že právo v systéme spravovania spoločnosti neplní funkcie, ktoré - aj keď v modifikovanej podobe - sa od neho oprávne neočakávajú. K tejto situácii o. i. napomáha dlhodobý rozpad pyramídneho systému prameňov práva; rozširujú sa druhy prameňov práva; pomaly sa akceptuje tvorba práva formou priamej demokracie; rozhodnutia súdov v individuálnom prípade sa stávajú (ako

precedens

) prameňom práva; uznáva sa normotvorná kompetencia subjektov, ktoré nemožno jednoznačne subsumovať pod tradičné subjekty medzinárodného práva. Zdá sa, že i neprávne akty významných inštitúcii nadobúdajú všeobecnú záväznosť.¹⁾

Legislatívna situácia, podobne ako i v iných krajinách, je mierne komplikovaná. Jednou z večných otázok je vymedzenie "výstupov" subjektov verejnej moci, ktoré majú právotvorný charakter. Podľa prof. Viktora Knappa systém prameňov práva tvorí:

písané právo,

zmluvné právo,

sudcovské právo, - obyčajové právo.²⁾

Právne predpisy/písané právo sú, napriek výraznej modifikácii systému prameňov práva v kontinentálnom type právnej kultúry, stále najdôležitejším prameňom práva. Popri tom je nevyhnutné venovať pozornosť aj iným prameňov práva, ktoré nenadobúdajú všeobecnú záväznosť štandardným právnonormotvorným procesom. Ide o výsledok procesu zbližovania charakteristických vlastností kontinentálneho systému práva a anglo - amerického systému.

Štandardný právno normotvorný proces možno vymedziť ako (právnymi a neprávnymi predpismi) upravený postup štátnych orgánov, subjektov územnej samosprávy a niektorých právnických osôb (Národná banka Slovenska), ktorého cieľom je vznik, zmena (novelizácia) a zánik (derogácia) právnych predpisov, resp. ich častí.³⁾

Rámec právnej normotvorby

Právnymi predpismi upravujúcimi právnu normotvorbu sú najmä:

Ústava Slovenskej republiky ("ústava"), najmä čl. 68, čl. 71 ods. 2, čl. 84, čl. 86 písm. a), b) a e), čl. 87, čl. 93 až § 100, čl. 102 písm. f) a o), čl. 119 písm. a) a b), čl. 120, čl. 123, čl. 125, čl. 128, čl. 142 ods. 1 a čl. 152,

zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a ozmene a doplnení niektorých zákonov,

zákon NR SR č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, najmä desiata časť - Rokovanie o návrhoch zákonov,

zákon č. 416/2004 Z.z. o Úradom vestníku Európskej únie,

zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva, najmä ôsma časť -

Referendum

zákon č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, najmä § 2 ods. 3, § 13 ods. 2, § 37, § 35 ods. 4 a § 38 ods. 4,

zákon č. 19/2002 Z.z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky,

zákon č. 103/2007 Z.z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite), § 4 ods. 3 písm. d),

zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní,

zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, najmä § 6 až § 6b,

zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov, najmä § 8 až § 8b,

zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy, § 5,

zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, § 362 ods. 1.

Ne - právnymi predpismi upravujúcimi právnu normotvorbu sú najmä:

Legislatívne pravidlá tvorby zákonov (č. 19/1997 Z.z.) (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 519 z 18. decembra 1996),

Legislatívne pravidlá vlády Slovenskej republiky (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 164 zo 4. mája 2016),⁴⁾

Pravidlá zapájania verejnosti do tvorby verejných politík (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 645 zo 17. decembra 2014),⁵⁾

Jednotná metodika na posudzovanie vybraných vplyvov (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 24 zo 14. januára 2015 v znení neskorších uznesení),⁶⁾

Pravidlá pre uzatváranie medzinárodných zmlúv a zmluvnú prax (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 743 z 21. októbra 2009),⁷⁾

Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky (uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1146/2008 v platnom znení).⁸⁾

Pramene práva

Z hľadiska právnej sily možno pramene práva - bez nároku na jednoznačnú akceptáciu - klasifikovať takto:

Primárne

ústava (a jej zmeny),

ústavné zákony,

právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky (čl. 7 ods. 2 druhá veta ústavy),⁹⁾

medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb a právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ktoré majú prednosť pred zákonmi (čl. 7 ods. 5 ústavy),

zákony,

všeobecne záväzné nariadenia obcí a všeobecne záväzné nariadenia vyšších územných celkov, vydaných vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona (čl. 68 ústavy).

Z hľadiska rovnocennosti spôsobov vykonávania verejnej moci (čl. 2 ods. 2, čl. 30 ods. 1, čl. 67 ods. 1 ústavy) je opodstatnené sa domnievať, že pre prijímanie právnych predpisov prichádza do úvahy aj inštitút priamej demokracie, a to

referendum

(celoštátne) (čl. 93 až 100 ústavy),

miestne

referendum

(čl. 67 ods. 1 ústavy), ak predmet všeobecne záväzného nariadenia spadá pod režim čl. 68 ústavy,