O právnom systéme

It is usual to write about law as a system. The systemacity of law means only a modicum of orderliness and a network of legal norms as basic elements of legal system. There is always a degree of contradiction and/or a tension between legal norms, legal principles and other elements of a legal system. This tension and/or contradiction is a characteristic and system creating relationship between elements of Manual system. Legal system is not a n axiomatic one for many reasons. It is full of unavailable tensions and contradictions. It is a social normative system determined by a society. The elementary unit connecting legal system and social system is legal regulation of great amount of social acts and consequently of social relations, which acquire quality of legal relations. It is also an information (sub) system. Law always strives for an order, but only with a moderate success. It is an open cognitively and operationally open system.

Výraz systém sa bežne spája s výrazom právo. Slovné spojenie právny systém je v odbornom právnickom jazyku obvyklé, ale významovo neostré. Jeho význam závisí od kontextu. V texte o využití systémových teórií pri skúmaní práva sa iba ťažko možno vyhnúť prehľadu trojice štandardných "právnických“ chápaní právneho systému a odkazom na základné diela vymedzujúce systém a sociálny systém. Prvým a azda najčastejším je právo určitej krajiny, napr. slovenský právny systém. Toto použitie má blízko k právnemu poriadku. Druhým je označenie určitého vnútorného usporiadania (štruktúry) buď práva ako takého, alebo určitého právneho poriadku. V tejto súvislosti sa často obracia poradie slov a píše sa o systéme práva, ktorého tradičné učebnicové chápanie spočíva na právnych odvetviach a inštitútoch. Tretí z frekventovaných významov pochádza od R. Davida (veľké právne systémy)¹⁾ a označuje historicky a kultúrne odlišnú skupinu či typ právnych poriadkov. Má blízko k jednému z významov právnej kultúry a jeho tvorca často písal o "právnych rodinách“.

Chápanie práva ako systému, a to bez potreby vymedzenia systému, je dávnejšie. Vyskytuje sa už v staršej nemeckej právnickej literatúre. Napríklad F. C. von Savigny nazval svoje dielo Systém dnešného rímskeho práva²⁾ a G. Jellinek Systém subjektívnych verejných práv.³⁾ Obaja predpokladali, že v právnických kruhoch má slovo systém ustálené chápanie.

V dvadsiatom storočí sa stalo štandardnou súčasťou odbornej spisby, a tak napríklad H. Kelsen formuloval nasledovne: "Právo ako poriadok, čiže právny poriadok je systémom právnych noriem“.⁴⁾ R. Alexy dospel k téze významnej pre chápanie právneho systému: "...každý aspoň minimálne rozvinutý právny systém obsahuje nevyhnutne princípy“,⁵⁾ a J. Raz už štvrťstoročie pred ním uviedol: "Normatívny systém je právnym systémom, iba ak má určitý minimálny stupeň komplexnosti.“.⁶⁾ Uvedené nesystematicky vybrané citácie dokazujú, že v právnom myslení sa už dávno nielen udomácnila systémová terminológia, ale uvažovanie o práve ako o systéme predstavuje rozvinutý spôsob jeho poznávania.

Majú rozmanité prístupy k právu používajúce systémový slovník alebo aspoň označujúce právo za systém ⁷⁾ niečo spoločné? Myslím, že áno. Asi žiadnemu absolventovi právnickej fakulty sa nepodarilo vyhnúť stretnutiu so systematickým výkladom práva, ktorý učebnica, ktorú mnohí z nás používali, charakterizuje nasledovne: "Systematický výklad je objasnením významu normy z hľadiska jej miesta v právnom systéme a v jeho štruktúre, t.j. prináležitosti interpretovanej normy k určitému druhu právnych noriem a charakteru ich vzťahov k iným právnym normám, ako aj príslušnosti tejto normy k jednému z právnych odvetví ...“. ⁸⁾ Možno trošku zastarené učebnicové vymedzenie systematického výkladu pozoruhodne jasne formuluje neprekonanú tézu, že právnu normu (alebo normatívny text) treba vykladať v jej kontexte právneho systému, kde je umiestnená. Ani neskoršie zložitejšie koncepcie výkladu práva⁹⁾ túto zásadu nevyvrátili, ale rozvinuli a spresnili. Je implicitným a pre praktického právnika vykladajúceho právo samozrejmým predpokladom je, že právne normy spolu súvisia a sú usporiadané určitým spôsobom do celku nazývanom právny poriadok alebo právny systém.

Tým niečím a významným, čo spája početné prístupy k právu, označujúc ho za systém, i komplexné úvahy o práve ako systéme je uvedená dvojica jednoduchých predpokladov: Právne normy vzájomne súvisia a (spolu s inými prvkami) sú relatívne usporiadané do väčšieho celku. Bez týchto predpokladov by nemalo zmysel pristupovať k právu ako k systému. Ich správnosť potvrdzuje každodenná spoločenská prax fungovania a zvlášť výkladu práva. Autorovi týchto riadkov nie sú známe odborné názory popier