Přibáň, J., Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Praha:
Sociologické nakladatelství (SLON), 2014, 266 s.
Mgr.
Lucia
Berdisová
PhD.
Ústav štátu a práva Slovenskej akadémie vied, Právnická fakulta Trnavskej univerzity
v Trnave.
JUDr.
Eduard
Korpáš
PhD.
Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave.
Predohra
Orchester sa postupne schádza na skúšku. Jeden jeho člen počúva športový prenos v
tranzistore, druhý ukazuje kolegovi nahé pozadie ženy v erotickom časopise, ďalší testuje vlhkosť
prostredia kvôli svojim husliam. Harfistkin príchod muzikanti ozvučujú melódiou z grotesky. Prebieha
hádka o pozíciu stoličky. Hudobníci ladia svoje nástroje.
Skúšku natáča televízia. V interview s redaktormi hudobníci rozprávajú o svojich
nástrojoch. Takmer všetci si myslia, že práve ten ich je najlepší alebo aspoň úplne nenahraditeľný,
najsilnejší, najbližší ľudskému hlasu, najlepšie vyjadrujúci emócie - jednoducho
výnimočný.
Počuť názor, že medzi nástrojmi existujú sympatie a antipatie; tie, ktoré udávajú tempo
(bubny alebo kontrabas), sú presné a nenaparujú sa - sú si navzájom sympatické. Nesympatické sú im
ukričané nástroje ako klavír.
Interview poskytuje aj odborový predák. Hovorí, že vďaka odborom získali hudobníci ľudskú
dôstojnosť, "
už nie sú bábkami v rukách dirigenta alebo sprostredkovateľmi; sú úplne svojprávnymi
pracujúcimi, ktorí sú si vedomí svojho kultúrno-masového poslania."
(záber na staršieho
rozstrapateného huslistu dvíhajúceho hlavu, pozerajúceho sa do kamery a tváriaceho sa tak, ako keď
sa nijako netvárite).Na scénu vstupuje dirigent a deklaruje: "
Snažíme sa niečo pekné urobiť, skúšame, (...)
proste sa snažíme niečo vytvoriť, čo to je a k čomu to slúži, sa ťažko vysvetľuje.
". Skúška
začína.Dirigent nie je spokojný (
každé husle hrajú na vlastnú päsť, potom príliš bez citu,
noty nesedia, hoboj je príliš dotieravý...
). Rozčuľuje sa. Hudobníci začínajú hrať ako o du&scaro