Virtualizácia ako metóda riešenia spoločenských problémov

Vydáno: 40 minút čítania
Virtualizácia ako metóda riešenia spoločenských problémov
Mgr.
Tomáš
Abelovský
doktorand Ústavu práva a technológií na Právnickej fakulte Masarykovej univerzity.
ABELOVSKÝ, T.: Virtualizácia ako metóda riešenia spoločenských problémov. Právny obzor, 98, 2015, č.2, s. 164 - 177.
Virtualisation as a method of solution of social problems.
The subject of the paper is the proces of the virtualization and its influence on the values in law. There are presented assumptions which describe why the entropy law occurs and the need for its solution. To understand the basic institutes it is necessary to explain the notion of virtualization and its philosophical and theoretical background. The paper seeks to emphasize that virtualization is just a concept, which in itself does not guarantee better and more valuable social relationships. In other words, the technology does not change the fundamental values. At the end there are presented examples of individual methods of conflict resolution in the law concerning the virtualization.
Key words: virtualization, values in law, entropy, social problems, analytic philosophy, electronic file, ODR, BitCoin
1. Úvodné poznámky
Virtualizácia ako prítomný fenomén predstavuje jednu z kľúčových a zložitých filozofických otázok okolitého sveta. Gilles Delleuze začína svoju slávnu esej tým, že považuje filozofiu za teóriu mnohorakosti, ktorá pozostáva z aktuálnych a virtuálnych častí.1) Už samotná intuícia bez širšej vedomosti o danej problematike napovedá, že virtualita je takmer všade prítomná, ale zahalená do rúška neznámeho. Často sa nesprávne zamieňa s ilúziou, resp. fikciou. V posledných desaťročiach sa tento pojem začal spájať s viditeľnou vlastnosťou informačných technológií. Slovné spojenia ako "
virtuálna realita
" alebo "
virtuálny
" sa stali symbolom úteku človeka pred realitou a jeho novej vízie v populárnych kultúrnych médiách, počnúc fantastickou beletriou až po celosvetové herné simulácie alebo sociálne internetové siete. Dokonca sa začalo hovoriť o proteusovskom efekte, keď jedinec, ktorý ovláda virtuálnu postavu, sa stotožňuje a adaptuje s touto postavou - avatarom (t.j. digitálna seba reprezentácia).2) Je potrebné zdôrazniť, že ani konvenčné sociálne interakcie neostali úplne bez dotyku virtuality.3) Používatelia rôznych technologických mediátorov4) sa tak virtualizujú a aktualizujú. Môže sa zdať, že vďaka technológiám je právo postavené pred radikálne zmeny. V skutočnosti však žiadna technológia nemení fundamentálne základy, resp. jeho východiskové hodnoty.5) Napriek tomu je na mieste si položiť nasledujúcu otázku: Môže virtualizácia, resp. virtualizovanie6) poslúžiť ako vhodný koncept pre nájdenie správnych východísk pri riešení aktuálnych spoločenských problémov?
V nasledujúcej úvahe budú predložené východiská, ktoré načrtnú dôvod vzniku a potreby riešenia spoločenských problémov. Pre pochopenie základných inštitútov je nevyhnutné vysvetliť samotný pojem virtualizácie a jeho filozoficko-teoretické pozadie. Úvaha sa bude usilovať zdôrazniť vplyv procesu virtualizácie na postavenie hodnôt v práve. V závere budú predložené príklady jednotlivých metód riešenia konfliktov v súvislosti s otázkou virtualizácie.
2. Spoločenský problém
S nadsádzkou je možné povedať, že spoločenský problém je niekedy vec potrebná. Problém alebo ním vyvolaná situácia nás núti premýšľať. Spôsobené nepohodlie nám prináša tlak na aktivitu, neinformovanosť vyvoláva otázky a pri ich pochopení nenahraditeľnú skúsenosť. Farbisto, až militantne to opisuje prvý sluha v Shakespearovej tragédii Coriolanus:
"Nie je nad vojnu. Vojna a mier, to je ako deň a noc. Vojna je svižný pohyb, skutočný zvuk a vzrušenie. Mier je umŕtvená, otupená, hluchá, ospalá a hlúpa nuda. Vzíde z nej viac parchantov ako vo vojne pomrie chlapov.".
7) Tak ako sociálna veda rieši sociálne konflikty, medicína zdravotné neduhy, tak právo pristupuje k lúskaniu niektorých spoločenských problémov a peripetií. Teória práva tu hovorí o entropii, na ktorú reaguje právo s otvorenou náručou "
bezpečných
" normatívnych riešení, autoritatívnych príkazov a interpretačných názorov. Podľa Viktora Knappa sa spoločnosť vyznačuje tým, že v nej vzniká veľké neusporiadanie konkurujúcich si ľudských záujmov a správaní, ktoré kedysi Tomáš Hobbes nazval "
vojnou každého proti každému.
".8) Entropia predstavuje z hľadiska svojej genézy špeciálny pojem majúci svoje domovské právo vo fyzikálnej vede. Ako pripomínajú niektorí autori, pojem sa používa spravidla v súvislosti s filozofickými implikáciami druhého termodynamického zákona, niekedy označovaného aj ako "
entropický"
, pretože práve entropia v ňom zohráva kľúčovú úlohu.9) Entropia má za následok, že systémové vzťahy, pokiaľ sú ponechané
"ľadom-skladom"
, postupom času strácajú svoju organizovanosť a zákonite dôjde k ich rozpadu.10) Proces entropie je možné námatkovo prirovnať k zvetrávaniu piva (prepadnutie peny po jeho načapovaní), k chátraniu stavby alebo ku korózii plechu.11) Entropia v práve preto značí mieru ambivalencie - protichodných postojov, resp. neusporiadanosti právnych vzťa