Preklad Príručky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor"), strany 67 - 75.
PREZUMPCIA NEVINY
1. Rozsah pôsobnosti článku 6 ods. 2
a. Trestné konanie
343.
Odsek 2 článku 6 stelesňuje zásadu prezumpcie neviny. Vyžaduje, okrem iného, aby: (1) členovia súdu pri výkone svojich povinností nevychádzali z predpojatého názoru, že obvinený spáchal trestný čin, z ktorého je obžalovaný; (2) dôkazné bremeno bolo na obžalobe a (3) akékoľvek pochybnosti boli v prospech obvineného (
Barbera, Messegué a Jabardo proti Španielsku,
1988, ods. 77).344.
Považovaná za procesnú záruku v kontexte samotného trestného konania, prezumpcia neviny kladie, okrem iného, požiadavky vo vzťahu k dôkaznému bremenu (
Telfner proti Rakúsku,
2001, ods. 15); vo vzťahu k právnym a skutkovým domnienkam (Salabiaku proti Francúzsku,
1988, ods. 28; Radio France a ďalší proti Francúzsku,
2004, ods. 24); vo vzťahu k právu neobviňovať seba samého (Saunders proti Spojenému kráľovstvu,
1996, ods. 68); vo vzťahu k publicite pred začatím súdneho konania (G. C. P. proti Rumunsku,
2011, ods. 46); a vo vzťahu k predčasným vyjadreniam príslušného súdu alebo iných verejných činiteľov o vine obžalovaného (A llenet de Ribemont proti Francúzsku
, 1995, ods. 35 - 36, Nešťák proti Slovensku,
2007, ods. 88).345.
Článok 6 ods. 2 sa uplatňuje v celom rozsahu trestného konania, bez ohľadu na výsledok trestného stíhania, a nie iba vo vzťahu k preskúmaniu opodstatnenosti obvinenia (
Poncelet proti Belgicku,
2010, ods. 50; Minelli proti Švajčiarsku
, 1983, ods. 30; Garycki proti Poľsku
, 2007, ods. 68). V dôsledku toho sa prezumpcia neviny uplatňuje aj na odôvodnenie rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby vo výrokovej časti, od ktorej nemožno odôvodnenie rozsudku oddeliť. [Prezumpcia neviny] môže byť porušená, ak odôvodnenie [rozhodnutia] odráža názor, že obvinený v skutočnosti je vinný (Cleve proti Nemecku,
2015, ods. 41).346.
Prezumpcia neviny sa však zvyčajne neuplatňuje, ak voči jednotlivcovi nebolo vznesené obvinenie, ako napríklad v prípade opatrení, ktoré boli voči sťažovateľovi uplatnené ešte pred vznesením obvinenia proti nemu (
Gogitidze a ďalší proti Gruzínsku,
2015, ods. 125 - 126; Larranagaová Arandová a ďalší proti Španielsku
(rozh.), 2019, ods. 45 - 46; Chodorkovský a Lebedev proti Rusku (č. 2)
, 2020, ods. 543; pozri naopak [rozhodnutie vo veci] Batiashvili proti Gruzínsku,
2019, ods. 79, v ktorom sa článok 6 ods. 2 výnimočne uplatnil na prípad údajnej manipulácie s dôkazmi s cieľom naznačiť existenciu trestného činu ešte pred formálnym vznesením obvinení, ktoré boli následne proti sťažovateľovi vznesené vo veľmi krátkom čase od spomenutej manipulácie; pozri tiež [rozhodnutie vo veci] Farzaliyev proti Azerbajdžanu
, 2020, ods. 48). Akonáhle sa [vo veci] uplatňuje prezumpcia neviny, skutočnosť, že prvostupňové konanie vyústilo do odsúdenia obžalovaného nie je dôvodom na ukončenie uplatňovania prezumpcie neviny, keď [trestné] konanie pokračuje na základe odvolania (Konstas proti Grécku,
2011, ods. 36).347.
Ak bola obvinenému riadne preukázaná vina, článok 6 ods. 2 sa nemôže uplatniť vo vzťahu k tvrdeniam o charaktere a správaní obvineného, ktoré boli súčasťou rozhodovania o uložení trestu (
Bikas proti Nemecku
, 2018, ods. 57), ibaže by tieto tvrdenia boli takej povahy a závažnosti, že by dosiahli úroveň vznesenia nového "obvinenia" v autonómnom zmysle podľa dohovoru (Böhmer proti Nemecku,
2