Právo dieťaťa na vypočutie vo vnútroštátnom konaní v rodinnoprávnych veciach

Aj keď článok 8 neobsahuje výslovné procesné požiadavky, dieťa sa musí primerane podieľať na rozhodovaní, ktoré sa týka jeho rodinného a súkromného života. Všeobecné zásady pôvodne zakotvené v rozsudkoch veľkej komory vo veciach z roku 2003, ods. 72 - 74 a z roku 2003, ods. 70 a 72, boli vyvinuté s cieľom poskytnúť dieťaťu právo na vyjadrenie a vypočutie v záujme ochrany jeho najlepšieho záujmu. V závislosti od veku a zrelosti konkrétneho dieťaťa by sa za dostatočné mohli považovať výsluchy [uskutočnené] odborníkmi a následné správy pre súd, na ktoré sa odkáže v súdnom rozhodnutí. V prípade detí určitého veku Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") uprednostňuje, aby vnútroštátny sudca dieťa osobne vyslúchol v každom konaní týkajúcom sa jeho práv podľa článku 8. Judikatúra preto inkorporovala medzinárodné a európske normy v tom zmysle, že dieťa sa už nesmie považovať za majetok rodičov.