Holandsko je konštitučná monarchia s parlamentnou demokraciou a ako právny štát kladie dôraz na princíp trojdelenia moci. Súdnictvo Holandska chráni právny štát a nezávislosť súdnictva a zaručuje rovnaké práva pre všetkých. Je nezávislé, nepodlieha vláde a zabezpečuje právo pre každého na spravodlivé, nestranné a nezávislé súdnictvo, ktoré je pre spravodlivú spoločnosť kľúčové. Na súde sú si všetci rovní. Úlohou sudcu je zabezpečiť, aby sa na všetkých vzťahovali rovnaké pravidlá. Tento prístup podporuje aj dôveryhodnosť justície. Kto nesúhlasí s rozhodnutím súdu, má právo sa odvolať. Súdnictvo je rozdelené do troch oblastí, na oblasť civilného práva, trestného a správneho práva. Súdny systém je trojinštančný a súčasťou prvej inštancie sa stali aj súdy v kantónoch, ktoré riešia menšie spory a menej závažnú trestnú činnosť. Okrem súdnictva je dostupné v Holandsku aj alternatívne riešenie sporov, rozhodcovské konanie (najmä v obchodnoprávnych vzťahoch), mediácia (sprostredkovanie dohôd) a Arbitrážny výbor (rieši sťažnosti spotrebiteľov na dodávateľov, ktorí sú členmi obchodného združenia, pri ktorom výbor pôsobí) a disciplinárne konanie (pre profesijné skupiny).
Právny rámec pre súdnictvo predstavuje Ústava Holandského kráľovstva
1)
(v holandskom jazyku
Grondwet,
ďalej len "Ústava") z 24. augusta 1815 v znení neskorších predpisov, ktorá zveruje rozhodovanie občianskoprávnych sporov, nárokov z občianskoprávnych vzťahov a rozhodovanie o trestných činoch a trestoch odňatia slobody len súdom. Ostatné konania môže zákon zveriť súdom alebo orgánom, ktoré nepatria do sústavy súdnictva. Ústava zároveň uvádza, že súdy neposudzujú ústavnosť zákonov a medzinárodných zmlúv.
2)
Osobitný predpis špecifikuje súdy patriace do sústavy súdnictva,
3)
ako aj ich organizáciu, zloženie a pôsobnosť súdov.
4)
Holandsko má 11 okresných súdov, 4 odvolacie súdy a 1 najvyšší súd. Sídla okresných a odvolacích súdov sú zadefinované dekrétom o sídlach súdov (Besluit zittingsplaatsen gerechten
) z 27. novembra 2012.SÚSTAVA HOLANDSKÉHO SÚDNICTVA
Zákon o súdoch (
Wet op de rechterlijke organisatie
) upravuje štruktúru organizácie holandského súdnictva. Súdy sú rozdelené do troch kategórií: okresné súdy (rechtbanken
), odvolacie súdy (gerechtshoven
) a Najvyšší súd (Hoge Raad
).
5)
Súdy sú tvorené jednotlivými komorami (
kamers
).
6)
Holandský súdny systém používa pojem komora štyrmi rôznymi spôsobmi, ktoré vysvetľujú samotní sudcovia v článku, približujúcom novinky o holandskom súdnom systéme.
7)
Po prvé sa pojem komora používa na označenie zloženia senátu, v ktorom súd rozhoduje, a to prostredníctvom samosudcu alebo viacčlenného senátu.
8)
Po druhé sa pojem komora používa na označenie špecializovaných organizačných jednotiek s právomocou rozhodovať veci určitého druhu vymenované v zákone o súdoch. Ide o jednočlenné a viacčlenné súdne senáty, ktoré prejednávajú určité kategórie sporov alebo do ich pôsobnosti spadá konkréta agenda, ako napríklad oddelenie sudcu pre kantón (
de kantonrechter
),
9)
ktorý vybavuje občianskoprávne veci; oddelenie sudcu prejednávajúceho práva z nájomných zmlúv (de pachtkamer
);
10)
oddelenie sudcu pre predbežné opatrenia (de voorzieningenrechter
);
11)
oddelenie sudcu pre mladistvých, ktorý prejednáva tak trestné prípady mladistvých, ako aj veci súvisiace so starostlivosťou o maloletých (de kinderrechter
);
12)
oddelenie sudcu vybavujúceho agendu práv šľachtiteľov rastlín (de kamers voor het kwekersrecht
);
13)
oddelenie sudcu s colnou agendou (de douanekamers
);
14)
oddelenie sudcu s agendou pracovného práva (de ondernemingskamer, v anglickom jazyku
15)
Enterprise Chamber
),
16)
a iné.Po tretie sa pojem komora používa na označenie oddelenia s konkrétnou úlohou, ktoré však nevznikli na základe zákona, ale zriadila ich správa súdu. Ide o konkrétne oddelenia alebo sekcie, ktorým je pridelená právomoc rozhodovať o konkrétnych veciach a existujú samostatne alebo podporne pre ďalšie komory, či oddelenia súdu. Ich organizáciu zabezpečuje správa súdu.
Štvrtým typom sú komory, ktoré nie sú špecifikované v zákone o súdoch, a ktoré sú zavedené iným právnym predpisom s konkrétne vymedzenou pôsobnosťou. K týmto komorám sa radí aj Holandský obchodný súd alebo inak Medzinárodná obchodná komora, ktorej sa venujeme v článku nižšie.
Okresné súdy
Holandsko má 11 okresných súdov, ktoré sú vymenované v článku 1 v dekréte o sídlach súdov (
Besluit zittingsplaatsen gerechten
) z 27. novembra 2012, (ďalej len "dekrét o sídlach súdov" alebo len "dekrét").
17)
Do pôsobnosti jedenástich okresných súdov (rechtbanken
) patrí agenda civilného práva (civiel recht
), správneho práva (bestuursrecht
) a trestného práva (strafrecht
), ktoré vybavujú sudcovia okresných súdov v kantónoch (kantonenrechters
) v jednotlivých oddeleniach (sectoren
). V zmysle článku 40 až 45 zákona o súdoch prejednávajú súdy všetky civilné veci, správne, daňové a trestné veci na prvom stupni s výnimkou prípadov stanovených zákonom. Na okresných súdoch rozhodujú "vyšší sudcovia A"
(senior rechters A),
"vyšší sudcovia" (senior rechters
), "sudcovia" (rechters)
a "zástupcovia sudcov" (rechters-plaatsvervangers).
Súdy majú rozdelené oddelenia súkromného a verejného práva. Sekcie vybavujúce agendu pre rodinu a mládež, obchod, skrátené konania, insolvenciu a kantón patria do oddelení súkromného práva a sekcie vybavujúce agendu trestného a správneho práva patria do oddelení verejného práva.
Okresné súdy majú vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o celej agende civilného práva
18)
napríklad o občianskych nárokoch, vzťahoch a konfliktoch, o rodinnoprávnych veciach, rozvodoch, výživnom, vo veciach starostlivosti o maloleté deti, o opatrovníctve, poručníctve, vo veciach úschovy, o pracovnoprávnych vzťahoch, o náhrade škody, o vecných právach, nájomných zmluvách, dedičských záležitostiach; v agende obchodného práva riešia okrem iného aj platnosť a neplatnosť, či zrušenie obchodných spoločností, platnosť rozhodnutí orgánov obchodných spoločností, konkurz a reštrukturalizáciu, obchodné a ďalšie záväzkové vzťahy. Civilné oddelenie okresného súdu sa zaoberá aj vecami, ktoré nespadajú do kompetencie sudcu pre kantón. Viaceré okresné súdy majú osobitné oddelenie pre veci týkajúce sa rodinných záležitostí a mladistvých. Sudcovia trestnoprávneho oddelenia okresného súdu sa zaoberajú aj tými trestnými vecami, ktoré nespadajú do kompetencie sudcu pre kantón. Tieto veci na okresnom súde prejednáva samosudca alebo trojčlenný senát. Senátu sú na rozhodovanie predkladané zložitejšie veci a všetky prípady, v ktorých prokuratúra žiada trest odňatia slobody na viac ako jeden rok. Až na niekoľko výnimiek sa správne spory riešia na okresnom súde na oddelení správneho práva (ide najmä o spory medzi jednotlivcami, či spoločnosťami a vládou), v mnohých prípadoch však konaniu na oddelení správneho práva predchádza najprv konanie pred správnymi orgánmi. Ak dotknutý okresný súd nemá osobitné oddelenie na riešenie záležitostí týkajúcich sa cudzincov, zaoberá sa takýmito prípadmi oddelenie správneho práva alebo niektorý jeho úsek. Vo väčšine konaní na každom oddelení rozhoduje samosudca, avšak zložitejšie veci je možné riešiť pred trojčlenným senátom.
Okresný súd rozhoduje ako súd prvej inštancie. Proti rozhodnutiu súdu je možné podať odvolanie.
Obvod okresného súdu pokrýva niekoľko regiónov, obcí, resp. kantónov. Vzhľadom na rozsiahlosť regiónov a pôsobnosť okresných súdov, ktorá ich pokrýva, má každý okresný súd na spoločnom webovom sídle súdnictva (www.rechtspraak.nl) konkrétne zadefinované (na mape graficky zobrazené) a rozdelené obce, ktoré patria do obvodu príslušného okresného súdu. Rozdelenie jednotlivých agend každého súdu upravuje nariadenie o rozdelení vecí (
Zaakverdelingsreglement rechtbank
), ktoré je zverejnené v Úradnom vestníku Holandské