Právna antropológia - jej prínosy i zlyhania

Legal anthropology is an interdisciplinary science on the border between anthropology and theory of law and the State. During its beginnings in 1920s it was dealing with legal and political systems of primitive populations and from such findings it tried to extract generally applicable principles which could be utilized also in the case of modern societies. Legal anthropology understands any legal system as an integral part of the society in which it is being used. Therefore it requires also a research not only the legal system but the society as whole (material conditions, culture, language etc.) and also a man with his biological qualities, thinking, habits... But this science needed to cope with tendencies to ideologization and to use it as a "tool" in efforts to prove "priority of non-western cultures" or even "corruption of the whole masculine aggressive Western civilization". As any scientific method or theory the legal anthropology must be used critically and with knowledge of it limits.

V posledných desaťročiach sa presadzuje názor, že pohľad na pôvod a vývoj práva musí byť nevyhnutne multidisciplinárny a prepojený minimálne s politickými vedami a sociológiou.¹⁾

Na tomto základe sa sformovala napr. sociológia práva, právna psychológia, právna archeológia, ekonomická analýza práva, atď.

V rámci tohto procesu sa do popredia dostal aj prístup politicko-antropologický a právno-antropologický,²⁾ ktoré sa zaoberajú vývojom spoločnosti, moci a práva nie na základe viac alebo menej umelých modelových konštrukcií a úvah, ale vychádzajú z poznania skutočného vývoja človeka ako druhu i ľudských spoločností a ich inštitúcií v priereze dejín. Ich pomocou je tak možné vniesť do právnej teórie novátorský vedecký pohľad³⁾ a taktiež aj prepojenie s prírodnými vedami, biológiou, antropológiou, archeológiou, históriou, psychológiou, sociológiou a ekonómiou.

Právna antropológia je interdisciplinárnym odvetvím na pomedzí antropológie a právnych vied, ktorá sa spočiatku - od dvadsiatych rokov 20. storočia - zaoberala politickým a právnym systémom primitívnych populácií a pokúsila sa z takto získaných poznatkov neskôr odvodiť všeobecne platné zákonitosti využiteľné aj pre moderné spoločnosti.⁴⁾

Charakterizuje ju dôraz, ktorý kladie na medzikultúrny prístup a porovnávaciu analýzu, a snaha nájsť vzťahy medzi právom a neprávnymi normatívnymi systémami.⁵⁾ Každý právny systém poníma ako integrálnu súčasť spoločnosti, v ktorej sa aplikuje. Preto považuje za potrebné študovať právo nie ako uzavretý systém noriem, ale vždy vo vzťahu k takejto komunite (konkrétne: spoločenské a materiálne predpoklady, implikácie, proces aplikácie práva, zmeny, ktoré vyvoláva v spoločnosti, interpretácie právnych noriem v závislosti od kultúry, jazyku a predstáv o spravodlivosti) a človeku samotnému s jeho biologickými vlastnosťami, kultúrnymi zvyklosťami, myslením, zdravím a pod.⁶⁾ Právni antropológovia venujú veľkú pozornosť sudcovskej normotvorbe a celkovo i kreatívnemu ľudskému prvku pri vzniku práva a jeho aplikácii.⁷⁾ Vznik právnych noriem - podľa ich názoru - nemôže byť posudzovaný oddelene od ich aplikácie, ktorá má tiež vplyv na formovanie, resp. "doformovanie" právnych noriem.

K väčšiemu rozšíreniu právno-antropologických predstáv zrejme zatiaľ bráni to, že väčšina právnych teoretikov nemá úplne adekvátne znalosti z oblasti všeobecnej a kultúrnej antropológie, biologických a ekonomických vied a sú mentálne uzavretí do svojho úzkeho vedného odboru.⁸⁾ Ich prístup k štúdiu práva je tak nevyhnutne štrukturálno-funkcionalistický a zameraný hlavne na analýzu samotného objektívneho práva, v lepšom prípade vybraný