Kauzálny nexus v judikatúre SR vo vzťahu k profesijnej zodpovednosti

The article focuses on the contemporary doctrine (doctrines) of causation within the system of contractual and tortious liability as applied by Slovak courts with a special regard to professional liability (liability of experts). On the background of an almost non-existent scholarly debate on conceptual framework issues of liability including a doctrine of causation, the author undertakes to find out whether Slovak courts tend - even while lacking a clearly formulated theory of causation - decide in concordance with the figures of modern causation theories (burden of proof, uncertain causation, hypothetical causation) or how they cope with still unsettled questions within the liability system of various European states (loss of chance, economic loss, etc.). This is done by analysing the merits and the reasoning of judgments of Slovak courts of all instances from the perspective of modern concepts of causation as developed by foreign legal science and case law. The author to the conclusion that the courts prefer a rather case-by-case approach without any (or almost any) insightful reasoning of why there is a causal link or why there is no causation. The lack of uniformity and divergences within the Slovak case law might be derive from the lack of scholarly developed theories of causation. Although the Slovak case law has not dealt directly with any of the figures of causation doctrine(s), it is possible to extrapolate hypothetical answers on some of these figures from the current Slovak case law.

Cieľom tohto príspevku je priblížiť pohľad na aplikáciu učení o príčinnej súvislosti slovenskou judikatúrou. V otázke kauzality (príčinnej súvislosti) ako jedného z nosných prvkov zodpovednosti za škodu ponúka právna veda a judikatúra slovenských súdov úsečné vyjadrenia oscilujúce okolo úvah o podstatnej, priamej a bezprostrednej príčine.

Jemné odlesky rozlišovania medzi faktickou a právnou kauzalitou, príčinnej súvislosti či pokusov o klasifikáciu myšlienkových štruktúr príčinnej súvislosti (napríklad odkazom na adekvátnu príčinnosť, či ochranný účel normy)¹⁾ nenašli v prevládajúcej slovenskej právnej teórii ani praxi zásadnejšiu odozvu.

Výnimočne sa niektorí predstavitelia doktríny,²⁾ ale aj najvyšší súd neobmedzí len na konštatovanie všeobecných poučiek o kauzalite, ale uvedie svoje úvahy do širšieho metodologického rámca teórií príčinnej súvislosti a uvádza, že za východisko skúmania príčinnej súvislosti sa považuje test (tzv. "but for" test), posudzujúci to, či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Následne sa pripúšťa korekcia v podobe teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, podľa ktorej je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.³⁾ Nie je však možné jednoznačne tvrdiť, že by slovenské súdy pri posudzovaní príčinnej súvislosti vychádzali v prvom rade z konceptu adekvátnej príčinnosti.⁴⁾

Tomuto stavu sme museli prispôsobiť metodológiu spracovania príspevku. Nebolo v silách autora vyhľadať prípady, kedy by najvyšší súd vedome aplikoval koncept adekvátnej príčinnej súvislosti, účel ochrannej normy, straty šance alebo iné myšlienkové konštrukty učenia o kauzalite. Z odôvodnenia rozhodnutí slovenských súdov, v prvom rade Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd"), smesa snažili vyabstrahovať a identifikovať použité modely príčinnej súvislosti. Účelom tohto príspevku je pokus o kategorizáciu a o posúdenie, či slovenská judikatúra siaha vhodným spôsobom k použitiu týchto konštrukcií. V druhom rade sme sa snažili porovnať závery slovenskej a českej judikatúry,⁵⁾ pričom nebudeme skúmať, do akej miery je doterajšia česká judikatúra o príčinnej súvislosti použiteľná aj po rekodifikácii českého súkromného práva.⁶⁾ Ctiac si zámer a publikum konferencie, pokúsime sa prispôsobiť tieto skúmania situáciám profesijnej zodpovednosti, osobitne zodpovednosti advokáta za škodu.