KUNDRÁT, I.: K otázke súladu § 66 Zákonníka práce s právom Európskej únie. Právny obzor, 108, 2025, č. 4, s. 357 - 368.*
https://doi.org/10.31577/pravnyobzor.2025.4.03
On the Question of the Compatibility of Section 66 of the Labour Code with European Union Law.
The author deals with the issue of termination of employment with a disabled employee. According to national law, a prior consent of a labour, social affairs and family office is a condition of validity of a notice given to a disabled employee. However, this protection is only granted to an employee who has the status of a disabled employee under national law. This status is acquired by an employee who has been recognised as disabled and who has presented their employer with a decision on an invalidity pension. On the other hand, the concept of disability is an autonomous concept in EU law. This concept, defined by the case-law of the CJEU as a limitation which results in particular from physical, mental or psychological impairments which in interaction with various barriers may hinder the full and effective participation of the person concerned in professional life on an equal basis with other workers, differs from the national definition of a disabled employee. The aim of the article is to answer a question whether EU law precludes national law which requires a prior consent of a labour, social affairs and family office for termination of employment, if such protection is granted exclusively to an employee who is disabled under national law.
Key words: disability, employee, employment relationship, discrimination, European Union
Úvod
Podľa
čl. 38 ústavy č.
460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov majú ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie. Tieto základné práva sú ďalej konkretizované ustanoveniami zákona č.
311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "
ZP"). Podľa
čl. 8 základných zásad ZP zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav.
Osobitnou právnou úpravou prijatou v prospech zamestnancov so zdravotným postihnutím je
§ 66 ZP. Podľa
§ 66 ZP zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v
§ 63 ods. 1 písm. a) a
e) ZP. Uvedená ochrana však prislúcha len zamestnancovi so zdravotným postihnutím, t.j. podľa
§ 40 ods. 8 ZP zamestnancovi, ktorý bol uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu a ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
Na druhej strane je pojem zdravotné postihnutie autonómnym pojmom práva EÚ a jeho obsah vymedzuje judikatúra Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ chápe pojem zdravotné postihnutie tak, že sa ním myslí obmedzenie vyplývajúce najmä z fyzického, mentálneho alebo psychického postihnutia, ktorého vzájomné pôsobenie s rôznymi prekážkami môže brániť plnej a účinnej účasti dotknutej osoby na profesijnom živote na základe rovnosti s ostatnými zamestnancami. Cieľom tohto článku je preto zodpovedať otázku, či právo EÚ nebráni takej vnútroštátnej úprave, akou je ustanovenie
§ 66 ZP, ktoré pre výpoveď zamestnávateľa vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak sa táto ochrana poskytuje výlučne zamestnancovi, ktorý sa považuje za zamestnanca so zdravotným postihnutím podľa vnútroštátneho práva (
§ 40 ods. 8 ZP).
1. Zdravotné postihnutie vo vnútroštátnom práve
