Európsky súd pre ľudské práva sa prvýkrát zaoberal otázkou možného ovplyvňovania volieb iným štátom. Konkrétne išlo o Spojené kráľovstvo a parlamentné voľby v roku 2019, do ktorých malo, podľa informácií britských tajných služieb, zasahovať Rusko. Spornou otázkou bolo, či si Spojené kráľovstvo splnilo svoj pozitívny záväzok ochraňovať voličov pred zasahovaním do ich slobodnej vôle pri využívaní volebného práva. Pri kladnej odpovedi vzal európsky súd do úvahy nielen zložitosť dokazovania takýchto zásahov, ale aj novú legislatívu, ktorú považoval za dostatočnú pri prevencii ovplyvňovania volieb zo zahraničia.
The European Court of Human Rights addressed, for the first time, the issue of potential interference by a foreign state in the electoral process. The case concerned the United Kingdom and the parliamentary elections held in 2019, during which, according to information provided by British Secret Intelligence Services, the Russian Federation allegedly engaged in interference. The key legal question was whether the United Kingdom had fulfilled its positive obligation to protect voters from external influence affecting the free exercise of their electoral rights. In reaching its conclusion, the Court took into account not only the evidentiary complexity inherent in proving such interference but also the new legislative measures, which the Court deemed adequate to prevent foreign manipulation of electoral processes.
SVÁK, J.: Ovplyvňovanie volieb cudzími mocnosťami; Justičná revue, 77, 2025, č. 10, s. 1033 - 1045.
Kľúčové slová: voľby, suverenita štátu, neutralita volieb, slobodné voľby, pozitívny záväzok.
Key words: elections, state sovereignty, electoral neutrality, free elections, positive obligation.
Na nedávnej konferencii Bratislavského právnického fóra P. Matuška pripomenul slová jedného z otcov americkej ústavy, ktorý vyslovil obavy z toho, že cudzie mocnosti budú zasahovať do volieb v Amerike: "
Sťažovatelia namietali porušenie pozitívnej povinnosti Spojeného kráľovstva, ako zmluvného štátu Rady Európy, vyplývajúcej z čl. 3 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("čl. 3/1 DP k Dohovoru"), ktorá ho mala zaväzovať, aby viedol vyšetrovanie zasahovania nepriateľského štátu do vnútroštátnych demokratických volieb. Namietali tiež nedostatočný inštitucionálno-právny rámec na vykonanie volieb "
Dalo sa prirodzene očakávať, že títo najsmrteľnejší protivníci republikánskej vlády sa k nám priblížia z viacerých strán, ale najmä z túžby zahraničných mocností získať v našich radách nepatričný vplyv.
"
1)
Po takmer štvrťmiléniu boli USA zasiahnuté nielen formálne novým spôsobom ingerencie cudzej mocnosti do ich prezidentskej volebnej kampane. V čase vyšetrovania tejto údajnej ruskej pomoci Donaldovi Trumpovi v prezidentských voľbách v roku 2016 prebiehali v ich "bratskom" Spojenom kráľovstve hneď tri dôležité ľudové hlasovania, a to o jeho vystúpení z Európskej únie ("Brexit"), o suverenite Škótska a parlamentné voľby v roku 2019. Tajné služby Spojeného kráľovstva boli v strehu a jedným z možno nechcených dôsledkov je precedentné rozhodnutie vo veci
Bradshaw a ostatní proti Spojenému kráľovstvu (z 22. júla 2025, č. 15653/22)
.za podmienok, ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názoru ľudu pri voľbe zákonodarného zboru
".
2)
Sťažovatelia boli nepochybne inšpirovaní reakciou amerického kongresu na podozrenia, že spomínané prezidentské voľby v USA v roku 2016 boli ovplyvnené:
-
ruskou hackerskou skupinou (GRU), ktorá "vykrádala" e-mailové účty a siete Demokratickej strany a získané materiály sa postupne zverejňovali cez platformy (napr. Wiki Leaks), ako aj falošné profily s cieľom poškodiť Trumpovu protikandidátku Hillary Clintonovú,
-
ruskou masívnou kampaňou prostredníctvom tzv. Internet Research Agency, podporujúcou Trumpa, ktorá šírila "dezinformácie" a polarizujúce príspevky, čím ovplyvňovala verejnú mienku.
Výbor Senátu USA pre spravodajské služby (zastúpený oboma politickými stranami) viedol v rokoch 2017 - 2018 vyšetrovanie týchto podozrení a snažil sa jednak určiť rozsah týchto ruských aktivít a jednak identifikovať reakciu kompetentných orgánov USA na ne, a to s cieľom pripraviť odporúčania ako sa do budúcnosti na predmetné hrozby čo najlepšie pripraviť a paralyzovať ich. Svoju činnosť ukončil zverejnením časti (neutajenej) správy dňa 8. mája 2018.
V Správe došiel tento senátny výbor k záveru, že kybernetickí aktéri spojení s ruskou vládou viedli koordinované kybernetické aktivity voči registračným databázam voličov s cieľom podkopať dôveru v proces hlasovania. Nenašiel však dôkazy o tom, že došlo k manipuláciám pri hlasovaní, avšak prišiel k záveru, že "
ruská vláda vyvíjala aktivity na podkopanie dôvery vo volebnú infraštruktúru krajiny vrátane volebných procesov
" (bod 95 rozsudku). Z odporúčaní, ktoré tento senátny výbor pripravil, možno uviesť:-
posilnenie primárneho a prioritného postavenia jednotlivých štátov pri organizovaní volieb,
-
vytvorenie účinného odstrašujúceho mechanizmu,
-
zdieľanie informácií o hrozbách kybernetických útokov,
-
opatrenia na zabezpečenie samotného priebehu hlasovania.
3)
Dôležitým zistením však bola skutočnosť, že kybernetický svet poskytuje stále silnejšie nástroje na ovplyvňovanie verejnej mienky a tým aj celého volebného priestoru. Tým, že kybernetický priestor nepozná územné hranice, uľahčuje cudzím mocnostiam oveľa širší pr