Michal Bada: Život v Žiline v zrkadle jej mestskej knihy. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2011, 137 s.ISBN 97880-224-1182-0

Na úvod musím vysloviť niekoľko negatívnych vymedzení voči slovenskej historiografii, ktorá za posledných dvadsať - tridsať rokov nedostatočne postihla a vôbec systematickejšie neobsiahla dejiny každodennosti v stredoveku, ako aj v novoveku, ktorých metodologický rámec musí už raz nevyhnutne prekročiť rankeovský postulát dosiahnuť objektívne historické poznanie o danom fenoméne a pozitivisticky videné nadobudnúť absolutistickú predstavu o ňom. V dejinách každodennosti, čo platí aj pre každodennú právnu realitu, sa pripúšťa a konštruujú poznatky relativizujúce naše poznanie, v ktorom sa odkrývajú príkladne vzorce myslenia, poznania a konania, ktoré sú často ideálmi, inokedy len individualizovanou, neopakovateľnou realitou, ba dokonca excesom z danej praxe. V tomto rámci skúmania sa pracuje viac ako vo všeobecno-politickom dejinnom výskume s metódou sondy, čistou abstrakciou pri vyhodnocovaní kvantitatívnych a individualizovaných dát, vedec sa pohybuje v spleti neraz rutinne sa opakujúcej dennodennej reality a údajov o nej, používa často štatistické prístupy a aj konečné výstupy majú uvedenú kvalitu. Extenzívny prístup však musí vychádzať z dostatočne reprezentatívnej materiálnej pramennej základne a tou pre naše dejiny sú pramene novoveku, prípadne už neskorého stredoveku. Dejiny sú však nepomerne viac sledom udalostí a skutočností nepostihnutých na materiálnych nosičoch informácií (najmä písomnej kvality a kvantity archívneho materiálu) a v starších dejinách sa môžeme spoľa