Minulý rok uplynulo 140 rokov od úmrtia významného slovenského právnika a politika Ivana Dérera. Okrem exponovania sa v advokátskej profesii pôsobil i na postoch ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu ČSR.
Úvodná kapitola
Inšpirácie kritického myslenia zameraného na problematiku vzťahov národných a občianskych záujmov
približuje narodenie Ivana Dérera 2. marca 1884 v Malackách do rodiny advokáta Jozefa Dérera a Pavly, rod. Christenovej. I. Dérer v rokoch 1893 - 1901 študoval na štátnom reálnom gymnáziu v Prešporku, kam si neskôr preniesol sídlo svojej advokátskej kancelárie aj jeho otec Jozef, vykonávajúci funkciu náhradného člena výboru tamojšej advokátskej komory. Po maturite študoval Ivan na Právnickej akadémii v Prešporku (1901 - 1903) a následne na právnickej fakulte univerzity v Budapešti, kde mu bol udelený v roku 1906 titul doktor práv. Najskôr pracoval ako advokátsky osnovníku Miloša Štefanoviča, ktorého dcéru Jelu si v roku 1912 vzal za manželku, potom u svojho otca Jozefa Dérera v Malackách a u Kolomana Somlaya v Prešporku. Po zložení advokátskych skúšok v roku 1909 bol zapísaný do zoznamu pravotárov Advokátskej komory v Prešporku.Kapitola
Získavanie organizačných skúseností
popisuje Dérerovu obhajobu Slovákov v trestných politických konani