O skeptikovi Kripkensteinovi a jeho vplyve na diskusiu o neurčitosti práva

The paper deals with a study about rules and private language in Wittgenstein written by Saul Kripke and its influence on argumentation leading to scepticism about possibility of rulefollowing. Kripkenstein's sceptical paradox and its solution as to Kripke is formulated in the first part of the paper. Kripkenstein is confronted with Wittgenstein in the second part of the paper. Author's critical remarks as to Kripkenstein may be summed up in the following way: First of all, the aim of Wittgenstein's remarks on rules was to describe the agreement, not disagreement, as to the use of language (rules). Hence Kripkenstein ignored the aim of remarks. Secondly, "to follow the rule blindly" in Wittgenstein, points to the end of justification and to the reflexivity of the reaction, not to the arbitrariness of the reaction as Kripkenstein invokes. Thirdly, Kripkenstein fell pray to a craving for generality and he was searching for the fact of meaning as a mental state. Wittgenstein however warned us of it. The second part also involves the critic of Kripke provided by G. Baker and P.M.S. Hacker. Argumentation of legal scholars that is influenced by Kripke (or even the misunderstanding of Kripke) comprises the third part of the paper. J. Boyle and A. Marmor are shown as the typical examples. The first one, J. Boyle, even misinterprets Kripke as he claims that the Wittgensteinian view on language is relativistic. This part also includes the contraargumentation against sceptical reading of Wittgenstein. Hence, the paper confutes scepticism in modality of rulefollowing scepticism identified by Kripke.

V roku 1982 Saul Kripke publikoval štúdiu nazvanú ,¹⁾ ktorá mu výrazne obohatila index citačných odkazov. Väčšina reakcií síce bola kritická, ale to nijako nepopiera fakt, že štúdia je hodná analýzy. Mnohé aplikácie diela Ludwiga Wittgensteina v práve sa opierajú, inšpirujú alebo vysporiadavajú s Kripkeho argumentáciou v spomenutej štúdii a následne vedú k téze o neurčitosti práva.

Cieľom tohto príspevku je vyvrátiť tézu o nemožnosti riadiť sa pravidlami, tzv. skepticizmus ohľadom riadenia sa pravidlami, ktorý identifikuje Kripke a ktorý je prenášaný do diskusie o povahe práva. Za účelom naplnenia daného cieľa sa v článku vysporiadavame s Kripkeho interpretáciou Wittgensteina, poukazujeme na to, v čom Kripke Wittgensteinove pripomienky o riadení sa pravidlami dezinterpretoval a v čom je dezinterpretovaný samotný Kripke. Následne analyzujeme istým spôsobom typické argumentácie právnych filozofov v prospech neurčitosti práva, vychádzajúce z Kripkeho (omylov). Taktiež považujeme za potrebné opísať aj samotnú argumentáciu Kripkeho a právnych filozofov, preto sú isté časti príspevku viacmenej deskriptívne, nie len kritickoanalytické. Príspevok nie je vystavaný na repetitóriu základných otázok filozofie jazyka, preto u čitateľa či čitateľky predpokladá istú základnú orientáciu v problematike.²⁾

Saul Kripke v štúdii interpretuje Wittgensteinove ³⁾ (ďalej len "") tak, že formuluje paradox ohľadom riadenia sa pravidlami, ktorý nazýva "wittgensteinovským paradoxom".⁴⁾ Kripkeho Wittgenstein, tak ako sú jeho myšlienky predkladané v spomenutej štúdii, si vyslúžil ironické pomenovanie Kripkenstein.⁵⁾

Kripke nás nabáda, aby sme uvažovali nad tým, ako sme porozumeli (ang. grasp) pravidlu sčítania, ktoré je vyjadrené slovom "plus" alebo matematickým znamienkom "+".⁶⁾ Za kľúčové pri porozumení pravidla sčítania pokladá to, že hoci som ja sama v minulosti uskutočnila len konečné množstvo počtov, pravidlo sčítania určuje moju odpoveď v neurčitom množstve nových počítaní príkladov, nad ktorými som nikdy nepremýšľala a nikdy som sa s nimi nestretla.⁷⁾ Predstavme si, že "68 + 57" je príklad, s ktorým som sa nikdy predtým nestretla.⁸⁾ Keď vykonám výpočet, výsledkom bude samozrejme "125". Tento výsledok je podľa Kripkeho správny aj v aritmetickom zmysle, aj v (teda v tom zmysle, že slovo "plus", tak ako som mienila jeho použitie v minulosti, denotovalo takú funkciu, ktorej aplikácia na čísla 68 a 57 "dávala" odpoveď "125").⁹⁾ Následne sa však ozve hlas bizarného skeptika, ako ho nazýva Kripke, ktorý spochybní správnosť mojej odpovede v metalingvistickom zmysle. Tento skeptik napríklad povie, že slovo "plus" som používala v minulosti tak, že odpoveď, ktorú som zamýšľala pre "68+57", je "5". Skeptik by totiž mohol povedať, že som v minulosti používala slovo "plus" tak, že denotovalo funkciu "quus". A keď qusčítavame¹⁰⁾ čísla menšie ako 57, výsledok je rovnaký ako pri sčítavaní. Ale pri qusčítavaní čísel rovných a väčších než 57 je výsledok vždy 5.¹¹⁾

Skeptik sa teda podľa Kripkeho pýta, či existuje nejaký mienenia slova "plus" v minulosti, ktorý by odpovedal na skeptickú výzvu.¹²⁾ Inými slovami, či existuje nejaký fakt mienenia s