V závoji "logiky"

Present paper analyses the use of the word "logic" in utterances of lawyers. A lawyer does not use this word just to the rational nature of his reasoning process but also to persuade his addressees that his reasoning is not set up arbitrarily. Although motivation of the first kind of the usage is triggered by correct semantic insight it happens frequently that the lawyer's "logic" designates something else than the of his reasoning. It designates just the of the reasoning but not the way how it was created. Thus the meaning of "logic" shifts from relations between concepts to their (substantial) relations which are conveyed through observation of ordinary course of factual events. However if we wanted to restore the original meaning of "logic" in these cases, we could do it in the following way: to the concept/conclusion designated as "logical" we add all necessary conditions of its logical validity. Example given in this paper indicates this restoration method may secure new refutation strategies against such concept/conclusion. The paper also tries to identify why lawyers use "logic" as a kind of persuasive word. It seems to be plausible they do so because they intuitively suppose that operations inevitably lead to conclusions.

O logike by sa dalo povedať to, čo aj o Bohu: každý ju vzýva, hoci ju nikto nevidel.¹⁾ A ako to už s takýmito výrazmi býva, tie sa niekedy vykladajú príliš široko. Potom sa niet čo čudovať, že ľudia označia za "logické" niečo, čo s logikou nemá nič spoločné.

V ľudovej reči je "logické" všetko "čo dáva rozum". Je "logické", že za bochník chleba priemerný obyvateľ našej krajiny nezaplatí viac ako päť eur. To sa hovorí v ľudovej reči, keď sa odmieta ponuka na kúpu základnej potraviny, ktorej cena je stanovená neprimerane vysoko. Avšak to, kvôli čomu príliš drahé pečivo ostane v regáloch potravín aj po záverečnej, nie je logické; naopak: je to akcidentálne, niečo závislé od času a miesta výskytu. No logické zákony platia v každom čase a na každom mieste a vôbec sa neriadia podľa toho, aká je kúpyschopnosť zákazníkov a úroveň konkurencie v rámci určitého segmentu trhu. Existuje totiž zásadný rozdiel medzi formálnymi zákonmi správneho usudzovania a materiálnymi zákonmi výskytu empirických javov.

Niečo z ľudovej reči prebrala aj reč právnická. Niekedy je až na zamyslenie, čo všetko dokáže právnik označiť za "logické". Najskôr je to všetko "čo dáva rozum", teda hocičo, čo zapadá do obvyklého chodu udalostí (napr. "...je "logické", že rokovacia pozícia nekvalifikovaného uchádzača o prácu je slabšia ako pozícia nadnárodnej spoločnosti, ktorá robí nábor novej pracovnej sily"). Okrem toho sa však neraz stane, že právnik použije slovo "logika" bez toho, aby mal ambíciu čokoľvek ním označiť. Použije ho z iných príčin, napr. aby mal lepšie vyhliadky u svojich poslucháčov vzbudzujúc v nich dojem, že to, o čo sa opiera jeho "úsudok" (inak záver bez premís), sa beztak zakladá na niečom, čo je v jeho myšlienkovom postupe nemeniteľné a univerzálne, alebo aspoň ťažko meniteľné a so zopár výnimkami (napr. "...keďže je môj návrh "logický", nemáte priestor na to, aby ste ho zamietli, pretože vy väčšinou prijímate a smiete prijímať iba "logické" rozhodnutia"). Mať logiku za spojenca sa poväčšine opláca. A musí sa oplácať, pretože ak právnika logika zrádza, zväčša to nedá pred nikým najavo, ba čo viac, častokrát podľahne sebaklamu, že k žiadnej zrade nedošlo.

Ide minimálne o dva základné typy nevhodného