Dvojaká povaha práva
Prof. Dr. Dr. h. c. mult.
Robert
Alexy
je profesorom verejného práva a filozofie práva na rovnomennej katedre Univerzity
Christiana Alberta v Kieli, Spolková republika Nemecko. Je čestným doktorom viacerých univerzít
(Alicante, Buenos Aires, Tucumán a Antverpy).
ALEXY, R.: Dvojaká povaha práva. Právny obzor, 95, 2012, č.1, s.3 -
11.
Dvojaká povaha práva.
The central argument of this article focuses on the
dual-nature thesis. This thesis sets up the claim that law necessarily comprises both a real or
factual dimension and an ideal or critical dimension. The dual-nature thesis is incompatible with
both exclusive legal positivism and inclusive legal positivism. It is also incompatible with
variants of non-positivism according to which legal validity is lost in all cases of moral defect or
demerit (exclusive legal non-positivism) or, alternatively, is affected in no way at all by moral
defects or demerits (super-inclusive legal non-positivism). The dual nature of law is expressed, on
the one hand, by the Radbruch formula
, which says that extreme injustice is not law, on the other
hand, by the correctness argument, which says that law"s claim to correctness necessarily includes a
claim to moral correctness. Thus, what the law is depends not only on social facts, but also on what
the law ought to be.Key words:
dual nature of law, real and factual dimension, exclusive positivism,
superexclusive positivism, inclusive positivism, non-positivism, natural law, extreme injustice,
correctness, Radbruch formula
1) Moja východisková téza je, že právo má dvojakú povahu. Téza o
dvojakej povahe práva hovorí, že právo nevyhnutne obsahuje obidvoje - reálny alebo faktický rozmer a
ideálny alebo kritický rozmer. Faktický rozmer je v definícii práva reprezentovaný prvkom dvojakého
pôvodu a prvkom spoločenskej účinnosti. Ideálny rozmer v nej reprezentuje prvok morálnej správnosti.
Kto definuje právo výlučne pomocou dvojakého pôvodu a spoločenskej účinnosti, obhajuje
pozitivistický pojem práva. Ak sa pridá morálna správnosť ako potrebný tretí prvok, obraz sa zásadne
zmení. Objavuje sa nepozitivistický pojem práva. Takto téza o dvojakej povahe práva zahŕňa
nepozitivizmus. Obhajovať tézu o dvojakej povahe práve preto znamená zapojiť sa do starej diskusii o
pojme a o povahe práva.
Diskusia o pojme a o povahe práva v súčasnosti dosiahla doteraz nepoznaný stupeň
sofistikovanosti. Mojím prvým záujmom bude vysvetliť tézu o dvojakej povahe práva analýzou rozdielu
medzi pozitivizmom a nepozitivizmom. Na tomto základe predložím v druhom kroku dva argumenty v
prospech verzie nepoziti