Sands, P., Mackenzie, R., Shany, Y., Manual on International Courts and Tribunals.
(Manuál medzinárodných súdov a tribunálov). NewYork: Oxford University Press, 2010, 547 p. ISBN
9780199545278.
JUDr.
Katarína
Chovancová
PhD. LL.M.
Fakulta práva, Paneurópska vysoká škola
Druhé prepracované a doplnené vydanie odbornej právnej publikácie
Manuál medzinárodných
súdov a tribunálov
1) (ďalej len "Manuál") vydalo vydavateľstvo Oxford
University Press v r. 2010. Autorský tandem známych odborníkov na medzinárodné právo v zostave
Mackenzie R., Romano C.P.R. a Shany Y. ju vypracoval pod vedením prof. P.
Sandsa.2) Vynikajúci Manuál v anglickom jazyku bol zostavený v spolupráci s
materskými univerzitami autorov v rámci Projektu o medzinárodných súdoch a
tribunáloch3) (ďalej len "PICT").4) PICT, založený v
r.1997 Centrom medzinárodnej spolupráce v Newyorku a Združením pre medzinárodné environmentálne
právo a rozvoj,5) je projektom, určeným na výskum medzinárodných súdov. Okrem
výskumu sú v rámci projektu organizované sympóziá venované problematike medzinárodného
súdnictva.6)Pokiaľ ide o obsah Manuálu, nie je len obsažnou učebnicou pre študentov medzinárodného
práva na zahraničných univerzitách. Vzhľadom na vyčerpávajúci rozsah poskytovaných informácií je
cenným prameňom poznania i pre širšiu odbornú verejnosť, ktorá v zložitej zostave dynamicky sa
vyvíjajúcich medzinárodných rozhodovacích orgánov nemá dostatočný prehľad. Celý Manuál je rozčlenený
do siedmich kapitol. Jednotlivé kapitoly obsahujú detailné definície, charakteristiky a najmä
podrobné analýzy konania pred medzinárodnými súdmi a tribunálmi. Pre právnu prax je cenné i odborné
zhodnotenie úspešnosti medzinárodných rozhodovacích orgánov, vrátane inšpekčných mechanizmov
medzinárodných rozvojových bánk.
Publikácia sa začína brilantným úvodom prof. Sandsa, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby
čitateľa vhodne navnadil na štúdium konania pred medzinárodnými súdmi a tribunálmi. Sands tu zhrnul
postupný vývoj medzinárodného súdnictva od založenia Stáleho rozhodcovského súdu v r. 1899, pričom
komentuje rapídny nárast počtu medzinárodných rozhodovacích orgánov po r. 1980. Úvod sa končí
charakteristikou skladby Manuálu a procesu jeho prípravy. Navyše sú tu naznačené súčasné trendy v
medzinárodnom súdnictve.7) Ešte pred vlastným začiatkom prvej kapitoly je v
Manuáli umiestnený užitočný zoznam plných názvov a skratiek medzinárodných rozhodovacích
orgánov.8) Prvá kapitola
Globálne súdy
je strategicky venovaná
Medzinárodnému súdnemu dvoru9) (ďalej len "ICJ"), Medzinárodnému tribunálu
pre morské právo (ďalej len "ITLOS") a Mechanizmu riešenia sporov WTO. Uvedené inštitúcie boli
zoskupené v prvej kapitole z toho dôvodu, že sú potenciálne prístupné všetkým štátom a ich právomoc
je potenciálne neobmedzená.Rovnako ako každá kapitola, aj prvá kapitola začína krátkym úvodom, v ktorom autori
stručne uvádzajú definíciu a charakteristiku analyzovaných rozhodovacích orgánov, pričom pri každej
inštitúcií naznačujú jej súčasné problémy. Pri ICJ tak autori naznačujú nutnosť zmien v procesných
pravidlách v záujme zefektívnenia medzinárodného súdneho konania. Pokiaľ ide o ITLOS, autori
upozorňujú na jeho sľubný potenciál, ktorý ostáva ešte nevyužitý. Záver úvodu je venovaný mechanizmu
riešenia sporov WTO s najvyšším počtom sporov v porovnaní s ICJ a ITLOS. Napriek jeho úspešnosti
autori upozorňujú na kritiku nedostatočnej transparentnosti pri rozhodovaní jednotlivých prípadov, a
to osobitne prípadov, ktoré nie sú spormi čisto obchodnými a oprávnene vyvolávajú zvýšený záujem
celosvetovej verejnosti.
Každý medzinárodný súd a tribunál, zahrnutý v Manuáli, je analyzovaný postupne a podľa
rovnakej koncepcie. Analýza ICJ v prvej kapitole tak začína krátkym úvodom s uvedením názvu a sídla
ICJ, ako aj uvedením krátkej charakteristiky tohto súdu. Podrobná analýza sa člení na tri časti:
inštitucionálne aspekty, aspekty procesné a záverečné zhodnotenie činnosti ICJ. "Inštitucionálne
aspekty" tvoria "Základné dokumenty", "Organizácia súdu" a "Právomoc súdu."
V Základných dokumentoch autori najprv podrobne predstavujú v prvom oddieli "Procesné
právo", t.j. Chartu OSN a Štatút ICJ. Po procesnom práve nasleduje druhý oddiel "Hmotné právo", v
ktorom je definované a charakterizované hmotné právo aplikované ICJ pri rozhodovaní medzinárodných
sporov. Druhý diel "Organizácia" je podrobne rozčlenený na "Zloženie, výber a diskvalifikáciu
sudcu", "Plénum/ Komory", "Odvolanie", "Vedeckí a technickí experti" a "Register". Každý oddiel
poskytuje informácie o organizácii súdu napr. v oddieli "Plénum/Komory" sú pri Komore pre zrýchlené
konanie, Komore pre osobitné kategórie sporov a pri komorách uvedené nielen základné
údaje, ale aj podmienky zostavenia a ich úspešnosť.10)
ad hoc
V druhej časti "Procesné aspekty" autori dôsledne spracovali začatie a priebeh súdneho
konania