Deliktuálna zodpovednosť a jej význam vo vzťahu k stratám v životnom prostredí

Vydáno: 24 minút čítania
Deliktuálna zodpovednosť a jej význam vo vzťahu k stratám v životnom prostredí
JUDr.
Branislav
Cepek
PhD.
odborný asistent na katedre správneho a environmentálneho práva, Právnická fakulta UK, Bratislava.
CEPEK, B.: Deliktuálna zodpovednosť a jej význam vo vzťahu k stratám v životnom prostredí. Právny obzor, 94, 2011, č.2, s.161 - 169.
Predmetný článok rozoberá problematiku deliktuálnej zodpovednosti za straty v životnom prostredí, a to z pohľadu trestnoprávnej, občianskoprávnej a najmä administratívno-právnej. Vzhľadom na to, že uplatňovanie zodpovednosti v praxi naráža na problém zistenia pôvodcu, autor v príspevku analyzuje možnosť rozšírenia okruhu povinných subjektov a zavedenie hierarchie subjektov povinných na realizáciu nápravy ekologickej ujmy.
Deliktuálnou zodpovednosťou sa budeme zaoberať najmä preto, lebo prostredníctvom náhrady škody, ani prostredníctvom nápravných opatrení nie je možné odstrániť ekologickú ujmu v plnom rozsahu. Ostáva tak práve deliktuálna zodpovednosť, aby túto medzeru v istom zmysle zaplnila.
Akákoľvek deliktuálna zodpovednosť plní vo všeobecnosti, ale aj vo vzťahu k zodpovednosti za škodu tri základné funkcie
a)
prevenčnú,
b)
reparačnú,
c)
represívnu.
Prevenčná funkcia deliktuálnej zodpovednosti
Prevencia zohráva kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu, a to jednak individuálnu, aby páchateľ opäť nepoškodzoval životné prostredie a jeho zložky, jednak generálnu, pretože odrádza prípadných ďalších potenciálnych páchateľov. Samotná existencia právnej normy vrátane jej sankcie je teda dôležitou zábranou pôsobenia strát v životnom prostredí. Nie je účelné ani možné, aby sme tu podrobnejšie rozoberali otázky deliktuálnej zodpovednosti vrátane účinnosti, vhodnosti a primeranosti jednotlivých kategórií a druhy trestov. V environmentálnom práve by sme však podporovali také typy trestov, ktoré popri represii maximálne zdôrazňujú a podporujú reparáciu, a to či už účelovým viazaním z prípadných finančných prostriedkov získaných z pokút, alebo aj naturálnej reštitúcii, resp. kompenzácii prostredníctvom výkonu pracovných trestov (verejnoprospešné práce).
Preventívna zložka deliktuálnej zodpovednosti je teda nezastupiteľná. Ide však o jej rozumné umiestnenie medzi prílišnou a nenaplňovanou prísnosťou a značnou až smiešnou miernosťou, a to tak z hľadiska teoretickej konštrukcie, ako aj najmä praktickej realizácie.
Reparačná funkcia deliktuálnej zodpovednosti
Reparačná zložka sa v rámci deliktuálnej zodpovednosti prejavuje jednak v prípadoch, keď príslušné normy správneho práva priamo prip