Cochemská prax

Súčasne spoločensko-ekonomické, sociálne a politické podmienky a zmeny v spoločnosti si vyžadujú nový prístup ku konfliktom a k spôsobu riešenia sporov v oblasti súkromnoprávnych vzťahov. Zákonom č. 420/2004 Z. z. o mediácii sa upevnila pozícia inštitútu mediácie ako legitímneho nástroja na riešenie sporov. Ako jedna z mimosúdnych metód upravených zákonom prispieva k rýchlejšiemu prístupu k spravodlivosti občanov. Úlohou mediácie nie je nahradiť fungujúci systém súdnictva, ale vytvoriť podporu k tomuto systému iným prístupom k riešeniu sporov. Jedným z hlavných cieľov zákonodarcu pri formalizovaní mediácie ako mimosúdnej psychosociálnej metódy je okrem zefektívnenia postupov pri riešení sporov aj snaha vrátiť zodpovednosť za vyriešenie sporu do rúk tým, ktorých sa spor bezprostredne týka. Výsledkom mediácie podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii je dohoda, ktorá má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Za podmienok ustanovených uvedeným zákonom zároveň môže byť priamo vykonateľná, ak je spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako súdny zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom. Cieľom príspevku je poukázať na obsah rodičovskej dohody, ktorá je výsledkom mediácie a ktorá odráža potreby, záujmy a možnosti účastníkov dohody pretvorené do vzájomných práv a povinností a z tohto dôvodu je pre účastníkov viac akceptovateľná a napĺňaná. Ďalej v príspevku poukážeme na rozdiel v obsahu dohody uzatvorenej rodičmi v mediácii a dohody uzatvorenej priamo na súde, resp. schválenej súdom tak, ako ju v procese schvaľovania deklarujú súdy. V úvahách de lege ferenda sa zamyslíme nad novými prístupmi v rozhodovacej činnosti súdov, pri schvaľovaní rodičovskej dohody, resp. dohody uzatvorenej rodičmi maloletého dieťaťa v mediácii a možnosťami vykonateľnosti dohody, ktorá je výsledkom mediácie a nie je schválená ako súdny zmier pred súdom s poukázaním na zásady súkromného práva a samotné prirodzené právo zakotvené v preambule a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR.

Špecializované rodinné súdy či skôr špecializovaní rodinní sudcovia sú „bestsellerom“ úvah o slovenskej justícií v mediálnej a aj v politickej rovine. Predmetom tohto príspevku je pokus o bližšiu analýzu efektivity či neefektivity systému slovenského rodinného súdnictva zhodnotením súčasného politicko-mediálneho, len čiastočne odborného diskurzu, a to porovnaním s výsledkami slovenských súdov pri vybavovaní rodinnoprávnej agendy. Autor štúdie sa snažil zbaviť svojho subjektívneho pohľadu. Ide o civilného sudcu, ktorému je prideľovaná rodinná agenda, a o predsedu pomerne veľkého okresného súdu, na ktorom je rodinná agenda vybavovaná v rovnakom pomere všetkými civilnými sudcami. Na druhej strane sa štúdia zaoberá metódami rodinných súdov pri úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Príspevok sa osobitne vyporiadava s eufóriou, ktorá sprevádza propagáciu a zavádzanie Cochemského modelu. Štúdia je rozpracovaním téz z predchádzajúceho článku. Argument prehlbovania špecializácie sudcov (osobitne rodinných sudcov) ako nevyhnutnej požiadavky zlepšenia kvality slovenského súdnictva sa nezdôvodnene bez ďalšieho prijíma ako nevyhnutný prvok úspechu súdnej reformy. Rodinná agenda je oproti iným agendám vybavovaná relatívne rýchlo. Najdlhšie sú však rodinné veci vybavované na väčších a špecializáciu na rodinné veci umožňujúcich súdoch, zatiaľ čo kraje s relatívne veľkým počtom malých súdov bez možnosti špecializácie vybavujú rodinnú agendu rýchlejšie. Úspešné vyriešenie rodinnej veci vyžaduje, aby sa konanie zbavilo zbytočných písomných kontradiktórnych prvkov a vo veci došlo ku skorému nariadeniu pojednávania. Hľadanie správneho prístupu riešenia rodinnej veci sa zbytočne zahmlieva symbolom Cochemského modelu. S tým spojená požiadavka na ďalšieho psychológa v systéme slovenského justičného prostredia je ďalším prejavom rozpínavosti súdnej moci vedúcej k hypertrofii zúčastnených osôb na súdnom konaní bez jasného stanovenia účelu a obsahu ich činnosti.