Detská pornografia

Článok sa zaoberá právnymi aspektmi trestného postihu záznamov vytvorených pomocou technológie deepfake v kontexte kyberkriminality. Poukazuje tiež na kvalifikáciu skutku osôb mladších ako 18 rokov, vytvárajúcich alebo rozširujúcich falošný pornografický materiál s využitím identity inej osoby mladšej ako 18 rokov - teda detskej pornografie. Skúma tiež problémy s trestným stíhaním trestných činov súvisiacich s technológiou deepfake, vrátane ťažkostí pri dokazovaní autentickosti digitálnych dôkazov a dosahov na súkromie a osobnú bezpečnosť.Cieľom príspevku bolo zistiť, či aktuálna trestnoprávna úprava v Slovenskej republike dostatočnechráni spoločnosť pred zneužitím deepfake technológie a v tejto súvislosti poukázať na potrebnosť zavedenia novej skutkovej podstaty, ktorá bude účinne postihovať šírenie takýchto záznamov pri dospelých obetiach.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá dosahmi najnovšej technológie spojenej s generovaným obsahom a generatívnou umelou inteligenciou, pomocou ktorej dochádza aj k výrobe detskej pornografie. Popisuje technologický fenomén generovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov prostredníctvom umelej inteligencie, ktorý umožňuje vytváranie realistických, ale napriek tomu falošných záznamov a ich dosah na trestnú činnosť súvisiacu s detskou pornografiou. Článok analyzuje súčasné právne rámce týkajúce sa tejto problematiky a zároveň zdôrazňuje potrebu novelizácie legislatívy na boj proti tomuto fenoménu.

Detská pornografia predstavuje celosvetový negatívny fenomén prejavujúci sa zneužívaním tých najzraniteľnejších obetí na sexuálne účely. Hoci sexuálne zneužívanie detí nie je javom novodobým, technologická evolúcia (najmä s príchodom internetu) výrazne prispela k produkcii a distribúcii materiálov so sexuálnym zneužívaním dieťaťa.1 V záujme ochrany zdravia a priaznivého psychosociálneho vývinu maloletých detí a potrebe medzinárodnej spolupráce v boji proti tejto forme zneužívania dieťaťa postupne došlo k prijatiu viacerých (aj pre Slovensko) právne záväzných dokumentov. Na pôde OSN bol v roku 2000 prijatý Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii. Rada Európy v roku 2007 prijala Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním. Európska únia zasa Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SV.