Určovanie rodičovstva

Právne vákuum na medzinárodnej aj úniovej úrovni v oblasti harmonizácie otázok týkajúcich sa surogačného materstva prináša množstvo právnych problémov pri využívaní tejto reprodukčnej techniky s cezhraničným prvkom. Štáty majú v zmysle noriem medzinárodného práva súkromného možnosť využiť dostupné mechanizmy na ochranu hodnôt, na ktorých stojí ich právny poriadok. Predložený článok skúma možnosti využitia výhrady verejného poriadku ako ochranného mechanizmu v kontexte surogačného materstva v rámci rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky aj iných členských štátov EÚ.

Autorka skúma, či zásada „mater semper certa est“ platí vždy a za každých okolností, rozoberá, či je určenie materstva v súčasnej dobe tak jednoduché a isté, vzhľadom na to, že sa tradičné vzorce rodiny, ktoré platili počas dlhého obdobia, modifikovali a rozvíjala sa asistovaná reprodukcia. Následne zisťuje, či má byť skutočnosť pôrodu za každých okolností jedinou relevantnou okolnosťou pre určovaniematerstva, pričomtiež posudzuje rozsudky slovenských súdov, ktoré rozhodovali o určení materstva inak ako prostredníctvom zisťovania skutočnosti pôrodu.

Autorka sa v článku zaoberá nevyhnutnosťou vybraných zmien súčasnej právnej úpravy určovania a zapierania otcovstva. Pozornosť sústreďuje predovšetkým na úskalia a nedostatky aktuálnej právnej úpravy.V štrukturálnej nadväznosti formuluje návrhy na zmenu legislatívy de lege ferenda.