151/2010 Z.z.
ZÁKON
z 9. marca 2010
o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 151/2010 Z.z.
Zmena: 151/2010 Z.z., 403/2010 Z.z.
Zmena: 325/2014 Z.z.
Zmena: 281/2015 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 160/2015 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 55/2017 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 8/2018 Z.z.
Zmena: 318/2018 Z.z.
Zmena: 35/2019 Z.z. (nepriama novela)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy a pracovnoprávne vzťahy
v súvislosti s vykonávaním zahraničnej služby a ustanovuje
a) princípy vykonávania zahraničnej služby,
b) postavenie, zriaďovanie a zrušovanie zastupiteľských úradov Slovenskej
republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad") a ich činnosť,
c) diplomatické hodnosti,
d) práva a povinnosti zamestnancov v zahraničnej službe,
e) niektoré osobitosti vykonávania štátnej služby v služobnom úrade
alebo práce vo verejnom záujme u zamestnávateľa, ktorým je Ministerstvo zahraničných
vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
f) vykonávanie konzulárnych činností.
§ 2
Na právne vzťahy pri výkone zahraničnej služby sa použijú ustanovenia
osobitných predpisov, 1) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 3
Princípy vykonávania zahraničnej služby
Zahraničná služba, vrátane princípov podľa osobitného predpisu, 2)
je budovaná aj na princípe
a) jednotnosti,
b) profesijnej cti,
c) kariérneho rastu,
d) mobility.
§ 4
Vymedzenie základných pojmov
(1) Zahraničnou službou je
a) štátna služba podľa osobitného predpisu2)
alebo výkon práce vo verejnom záujme podľa osobitných predpisov,3) ak sú vykonávané
na zastupiteľskom úrade,
b) vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci cudzieho štátu alebo vykonávanie funkcie
v medzinárodnej organizácii podľa § 24.
(2) Zamestnancom v zahraničnej službe je
a) štátny zamestnanec vykonávajúci
štátnu službu na zastupiteľskom úrade alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom
záujme na zastupiteľskom úrade,
b) štátny zamestnanec, ktorý bol vyslaný na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej
moci cudzieho štátu alebo na vykonávanie funkcie v medzinárodnej organizácii podľa
§ 24; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 27 a 28.
(3) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) služobným úradom aj zamestnávateľ,
ktorým je ministerstvo, ktorý vysiela zamestnanca na výkon práce vo verejnom záujme
na zastupiteľský úrad,
b) generálnym tajomníkom služobného úradu aj štatutárny orgán zamestnávateľa,
c) členským štátom členský štát Európskej únie okrem Slovenskej republiky,
d) tretím štátom štát, ktorý nie je členským štátom,
e) cudzím štátom tretí štát a členský štát,
f) občanom štátny občan Slovenskej republiky,
g) nezastúpeným občanom štátny občan členského štátu, ktorý nemá na území tretieho
štátu, na území ktorého sa nachádza, diplomatické zastúpenie alebo konzulárne zastúpenie,
ktoré je schopné poskytnúť v konkrétnom prípade konzulárnu ochranu,
h) núdzou stav alebo situácia, kedy môže dôjsť k ohrozeniu majetku právnickej osoby
so sídlom na území Slovenskej republiky zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky alebo k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku občana alebo nezastúpeného
občana a občan alebo nezastúpený občan nie je schopný bez pomoci, samostatne alebo
s pomocou iných osôb tento stav alebo situáciu riešiť tak, aby prekonal jeho akútne
negatívne dopady a zabezpečil si podmienky na návrat na územie Slovenskej republiky,
štátu, ktorého je štátnym občanom alebo štátu obvyklého pobytu, okrem situácie, ak
občan alebo nezastúpený občan pricestoval do zahraničia bez dostatočných finančných
prostriedkov na cestu a pobyt; to neplatí, ak ide o akútne ohrozenie života alebo
zdravia,
i) krízovou situáciou závažná, časovo ťažko predvídateľná a priestorovo ohraničená
udalosť, v dôsledku ktorej nastane stav bezprostredného ohrozenia života, zdravia
alebo bezpečnosti občana alebo nezastúpeného občana alebo majetku občana, nezastúpeného
občana alebo majetku právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, zriadenej
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; krízová situácia môže byť spôsobená
najmä vplyvom živelnej pohromy, v dôsledku hromadnej dopravnej nehody, extrémnej
politickej situácie, ozbrojeného konfliktu, teroristického útoku, bezpečnostných
hrozieb a spravidla je spojená s poskytovaním konzulárnej ochrany väčšiemu počtu
osôb.
§ 5
Služobný úrad
(1) Služobný úrad vedie písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého
pomeru alebo zamestnaneckého pomeru zamestnanca v zahraničnej službe v osobnom spise
zamestnanca v zahraničnej službe.
(2) Služobný úrad vedie evidenciu zamestnancov v zahraničnej službe
a ich manžela a dieťaťa, 4) ktorí tohto zamestnanca nasledujú do miesta výkonu zahraničnej
služby (ďalej len "sprevádzajúca osoba"), a na tento účel spracúva osobné údaje týchto
osôb podľa osobitného predpisu 5) najmä
a) meno, priezvisko, titul, vedeckú hodnosť,
b) dátum a miesto narodenia,
c) adresu pobytu,
d) štátne občianstvo, prípadne ďalšie štátne občianstvo, zmeny štátneho
občianstva,
e) číslo občianskeho preukazu, miesto a dátum jeho vydania,
f) rodné číslo,
g) rodinný stav,
h) vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl, kurzov, získaných osvedčení
a oprávnení,
i) znalosť cudzieho jazyka,
j) prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
k) diplomatickú hodnosť,
l) oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, 6)
m) miesto a čas výkonu povinnej vojenskej služby, ďalšej služby v ozbrojených
silách, v ozbrojených zboroch, v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v Slovenskej
informačnej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade a dosiahnutú hodnosť,
n) životopis,
o) zrušené od 1.2.2018.
(3) Osobné údaje podľa odseku 2 preukazuje zamestnanec a sprevádzajúca
osoba predložením životopisu a iných dokumentov.
(4) Ministerstvo spracúva osobné údaje občana, ktorý požiadal o účasť
v misii medzinárodnej organizácie alebo misii zoskupenia.
DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE, ZRIAĎOVANIE A ZRUŠOVANIE ZASTUPITEĽSKÉHO ÚRADU
§ 6
Zastupiteľský úrad
(1) Zastupiteľský úrad je organizačný útvar ministerstva v zahraničí.
(2) Zastupiteľský úrad, okrem konzulárneho úradu vedeného honorárnym konzulárnym
úradníkom, zriaďuje a zrušuje vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") na návrh
ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len
"minister").
(3) Zastupiteľský úrad je
a) diplomatická misia,
b) stála misia pri medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení (ďalej
len "stála misia"),
c) konzulárny úrad alebo
d) osobitná misia.
Diplomatická misia a stála misia
§ 7
(1) Diplomatická misia je zastupiteľský úrad, ktorý plní v štáte, v
ktorom je zriadený, alebo pre štáty, pre ktoré je zriadený (ďalej len "prijímajúci
štát"), diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy, 7) ktorými sú najmä
a) zastupovanie Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
b) ochrana záujmov Slovenskej republiky a jej občanov v prijímajúcom
štáte,
c) vedenie rokovaní s vládou prijímajúceho štátu,
d) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky
o situácii a podmienkach v prijímajúcom štáte,
e) sledovanie vývoja v oblasti európskych záležitostí, informovanie
ministerstva a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky o európskych záležitostiach
a zúčastňovanie sa na riešení európskych záležitostí v prijímajúcom štáte,
f) podpora vzťahov medzi Slovenskou republikou a prijímajúcim štátom
a rozvíjanie hospodárskych, kultúrnych, vedeckých a iných stykov,
g) príprava a zabezpečenie priebehu oficiálnych návštev a rokovaní
predstaviteľov verejnej moci Slovenskej republiky v prijímajúcom štáte,
h) sledovanie a vyhodnocovanie plnenia medzinárodných zmlúv, ktorými
sú Slovenská republika a prijímajúci štát viazané,
i) poskytovanie humanitárnej pomoci a koordinácia humanitárnej pomoci
v krízovej situácii a pri odstraňovaní následkov takej situácie,
j) poskytovanie súčinnosti pri presadzovaní hospodárskych záujmov Slovenskej
republiky.
(2) Diplomatická misia zabezpečuje aj pomoc pri príprave a realizácii
rozvojovej spolupráce.8)
(3) Diplomatická misia vykonáva aj konzulárne činnosti podľa tretej časti
tohto zákona, ak minister nerozhodne, že diplomatická misia konzulárne činnosti nebude
vykonávať.
(4) Diplomatická misia vytvára v prijímajúcom štáte priaznivé podmienky
pre rozvoj vonkajších ekonomických vzťahov Slovenskej republiky, najmä na podporu
exportných zámerov podnikateľských subjektov Slovenskej republiky na zahraničných
trhoch.
(5) Stála misia plní vo vzťahu k medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnému
zoskupeniu, pri ktorých je zriadená, diplomatické funkcie, ktorými sú najmä
a) zastupovanie Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii alebo
medzinárodnom zoskupení,
b) zastupovanie Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne súvisiacich
s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa konajú
mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
c) ochrana záujmov Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii
alebo medzinárodnom zoskupení,
d) ochrana záujmov Slovenskej republiky v aktivitách bezprostredne
súvisiacich s členstvom v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
ktoré sa konajú mimo rámca medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
e) vedenie rokovaní s orgánmi a predstaviteľmi medzinárodnej organizácie
alebo medzinárodného zoskupenia,
f) vedenie rokovaní s predstaviteľmi štátov, ktorí zastupujú jednotlivé
štáty v rámci medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
g) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky
o činnosti a situácii v medzinárodnej organizácii alebo medzinárodnom zoskupení,
h) zisťovanie a informovanie orgánov verejnej moci Slovenskej republiky
o činnosti a situácii v aktivitách bezprostredne súvisiacich s členstvom v medzinárodnej
organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, ktoré sa realizujú mimo rámca medzinárodnej
organizácie alebo medzinárodného zoskupenia,
i) podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou
a medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodným zoskupením,
j) podpora vzťahov a rozvíjanie stykov medzi Slovenskou republikou
a štátmi, ktoré sú členmi medzinárodnej organizácie alebo medzinárodného zoskupenia.
(6) Stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii (ďalej
len "stále zastúpenie") je stálou misiou, ktorá plní osobitné úlohy a funkcie. Stále
zastúpenie okrem funkcií uvedených v odseku 5 najmä
a) podieľa sa na príprave, prerokovávaní
a schvaľovaní právnych aktov Európskej únie,
b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými štátnymi orgánmi pri presadzovaní záujmov
Slovenskej republiky v Európskej únii a pri tvorbe politiky Slovenskej republiky
voči Európskej únii,
c) podieľa sa počas predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie na koordinácii
činnosti a agendy jednotlivých formácií Rady Európskej únie a predsedá príslušným
pracovným skupinám a výborom.
(7) Podrobnosti o pôsobnosti, zásadách fungovania a vzťahoch stáleho
zastúpenia k ministerstvám a ostatným štátnym orgánom Slovenskej republiky a k inštitúciám
a orgánom Európskej únie ustanoví vláda v štatúte stáleho zastúpenia.
§ 8
(1) Vedúci diplomatickej misie je najvyšší zástupca Slovenskej republiky
v prijímajúcom štáte.
(2) Vedúci diplomatickej misie môže byť súčasne poverený aj vedením stálej
misie; v takom prípade sa funkciou vedúceho stálej misie nepoveruje iná osoba.
(3) Minister predkladá vláde návrh na poverenie a odvolanie vedúceho
diplomatickej misie alebo vedúceho stálej misie z dôvodu predloženia tohto návrhu
prezidentovi Slovenskej republiky (ďalej len "prezident").
(4) Ak je to v záujme zabezpečenia efektívnosti výkonu zahraničnej služby,
najmä ak ide o štáty, v ktorých nie je zriadená diplomatická misia, vedúci diplomatickej
misie nemusí byť na dobu výkonu funkcie vyslaný do prijímajúceho štátu a môže vo
vzťahu k tomuto štátu vykonávať svoju funkciu aj na ministerstve v Slovenskej republike;
v takomto prípade ide o nerezidentného vedúceho diplomatickej misie, ktorý vykonáva
na účely plnenia diplomatických funkcií zahraničné pracovné cesty do prijímajúceho
štátu. Nerezidentnému vedúcemu diplomatickej misie podľa prvej vety nepatrí príplatok
za riadenie ani zahraničný funkčný plat.
(5) Podmienky výkonu funkcie nerezidentného vedúceho diplomatickej misie
ustanoví služobný predpis ministerstva.
(6) Vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie predkladá pred
nástupom na výkon funkcie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky
na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie alebo stálej misie.
Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá
pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej
misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.
Konzulárny úrad
§ 9
(1) Konzulárny úrad vykonáva v prijímajúcom štáte v konzulárnom obvode
určenom podľa odseku 5 konzulárne činnosti podľa tretej časti tohto zákona.
(2) Konzulárny úrad je
a) konzulárne zastupiteľstvo,
b) vicekonzulát,
c) konzulát alebo
d) generálny konzulát.
(3) Vedúceho konzulárneho úradu okrem honorárneho konzulárneho úradníka
podľa § 10 poveruje a odvoláva minister na základe výberového konania podľa služobného
predpisu ministerstva.
(4) Vedúcim konzulárneho úradu je
a) konzulárny zástupca na konzulárnom
zastupiteľstve,
b) vicekonzul na vicekonzuláte,
c) konzul na konzuláte,
d) generálny konzul na generálnom konzuláte.
(5) Konzulárny obvod konzulárneho úradu je určený v rozhodnutí o zriadení
konzulárneho úradu.
§ 10
Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom
(1) Konzulárny úrad môže byť vedený aj honorárnym konzulárnym úradníkom.
(2) Konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom zriaďuje
a zrušuje minister, ktorý honorárneho konzulárneho úradníka poveruje jeho vedením
a zrušuje mu poverenie. Minister v poverení honorárneho konzulárneho úradníka určí
rozsah konzulárnych funkcií, ktoré môže vykonávať. Pri výkone konzulárnych funkcií
môže honorárny konzulárny úradník vyberať správne poplatky podľa osobitného predpisu.10a)
(3) Honorárny konzulárny úradník nie je zamestnancom v zahraničnej službe
a túto funkciu vykonáva na vlastné náklady vrátane nákladov na zabezpečenie činnosti
konzulárneho úradu. Na honorárneho konzulárneho úradníka sa ustanovenia tohto zákona
vzťahujú, len ak to výslovne ustanovuje.
(4) Honorárneho konzulárneho úradníka pri vykonávaní konzulárnych funkcií
riadi, kontroluje a jeho činnosť koordinuje diplomatická misia.
(5) Cudzí štát môže na území Slovenskej republiky zriadiť konzulárny
úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom; súhlas na zriadenie udeľuje minister
podľa osobitného predpisu.9) Pri posudzovaní žiadosti na zriadenie konzulárneho úradu
vedeného honorárnym konzulárnym úradníkom si ministerstvo môže vyžiadať stanovisko
dotknutého orgánu územnej samosprávy.
Osobitná misia
§ 11
Nadpis zrušený od 1.1.2015
(1) Osobitná misia je zastupiteľský úrad dočasne zriadený v prijímajúcom
štáte, vykonávajúci diplomatické funkcie podľa medzinárodnej zmluvy 11) spočívajúce
v zastupovaní Slovenskej republiky na účely rokovania o určitých otázkach alebo na
vykonanie určitej úlohy v prijímajúcom štáte.
(2) Vedúceho osobitnej misie poveruje a odvoláva minister zo zamestnancov
v zahraničnej službe, ktorí sú v stálej štátnej službe a majú udelenú diplomatickú
hodnosť. Ak minister poverí funkciou vedúceho osobitnej misie osobu, ktorá ku dňu
poverenia nie je štátnym zamestnancom, táto počas vykonávania funkcie vykonáva zahraničnú
službu v dočasnej štátnej službe podľa § 15. Ku dňu poverenia sa jej na čas vykonávania
funkcie prepožičia diplomatická hodnosť.
Spoločné ustanovenia k zastupiteľskému úradu
§ 12
(1) Zastupiteľský úrad vykonáva diplomatické funkcie spôsobom a v rozsahu
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov Slovenskej republiky, medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a v súlade so zákonmi a inými všeobecne
záväznými právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
(2) Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.12a)
(3) Diplomatická misia má postavenie najvyššieho zastupiteľského úradu.
(4) Zastupiteľský úrad podľa § 6 ods. 3 písm. b) až d) môže byť súčasťou
diplomatickej misie ako jej organizačná zložka alebo môže byť v príslušnom prijímajúcom
štáte zriadený ako samostatný zastupiteľský úrad.
§ 13
(1) Na základe dohody s iným štátom alebo s inými štátmi je možné zriadiť
zastupiteľský úrad, ktorý je spoločným zastupiteľským úradom Slovenskej republiky
a tohto štátu alebo týchto štátov.
(2) Občania iných štátov môžu na základe dohody medzi Slovenskou republikou
a štátom alebo štátmi podľa odseku 1 vykonávať činnosť na zastupiteľskom úrade Slovenskej
republiky. Tieto osoby môžu zastupovať Slovenskú republiku a konať v jej mene v rozsahu
a spôsobom ustanoveným dohodou podľa odseku 1.
(3) Ak je zamestnanec v štátnej službe alebo zamestnanec pri výkone práce
vo verejnom záujme vyslaný na zastupiteľský úrad iného štátu alebo iných štátov,
zastupuje tento iný štát alebo tieto iné štáty a koná v ich mene v rozsahu a spôsobom
ustanoveným dohodou medzi Slovenskou republikou a týmto iným štátom alebo týmito
inými štátmi.
TRETIA ČASŤ
KONZULÁRNE ČINNOSTI
§ 14a
(1) Príslušný organizačný útvar ministerstva v Slovenskej republike (ďalej
len "príslušný útvar ministerstva"), diplomatická misia a konzulárny úrad vykonávajú
konzulárne činnosti v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná,12b) právom Európskej únie, všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej
republiky a vnútroštátnymi právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
(2) Konzulárnymi činnosťami sú
a) konzulárne funkcie,
b) konzulárna ochrana.
Konzulárne funkcie
§ 14b
(1) Diplomatická misia a konzulárny úrad vykonávajú konzulárne funkcie
podľa § 14c až 14e.
(2) Príslušný útvar ministerstva vykonáva konzulárne funkcie podľa §
14f.
§ 14c
Diplomatická misia a konzulárny úrad na úseku dokladov a evidencií,
všeobecnej vnútornej správy a úseku iných zverených konzulárnych funkcií
a) rozhoduje
o udelení víza,12c)
b) prijíma žiadosti o udelenie pobytu,12d)
c) vykonáva činnosti na úseku cestovných dokladov, náhradných cestovných dokladov,
občianskych preukazov a vodičských preukazov,12e)
d) vykonáva činnosti na úseku štátneho občianstva a matrík,12f)
e) prijíma žiadosti o výpis z registra trestov12g) a zabezpečuje jeho písomné vyhotovenie,
f) vykonáva činnosti určeného orgánu Slovenskej republiky, pred ktorým môže občan
uzavrieť manželstvo,12h)
g) doručuje súdne a mimosúdne dokumenty a vybavuje dožiadania v oblasti právnej pomoci
na základe požiadavky príslušných orgánov Slovenskej republiky,12i)
h) vykonáva činnosti na úseku správnych poplatkov,10a)
i) vykonáva iné zverené konzulárne funkcie.12j)
§ 14d
Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú súčinnosť
a) pri zabezpečení
ochrany záujmov občana v dedičskom konaní v prijímajúcom štáte,12k)
b) pri zabezpečení zastupovania občana pred orgánmi prijímajúceho štátu, ak nie je
schopný včas sa ujať obhajovania svojich práv a záujmov,
c) príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom prijímajúceho štátu
pri zabezpečení ochrany práv a právom chránených záujmov detí a iných občanov, ktorí
majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, najmä ak ide o poručníctvo alebo opatrovníctvo
týkajúce sa týchto osôb alebo ak ide o návrat alebo premiestnenie dieťaťa, ktoré
má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky a nachádza sa na území cudzieho štátu
bez sprievodu rodiča, príbuzného alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa, na územie
Slovenskej republiky.12l)
§ 14e
(1) Diplomatická misia a konzulárny úrad na úseku vyhotovovania listín
a osvedčovania listín a ich prekladov
a) osvedčuje pravosť podpisu osoby alebo uznanie
podpisu osoby za vlastný na listine a osvedčuje zhodu odpisu alebo kópie listiny
s predloženým originálom; zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho
úradu môže odmietnuť osvedčiť pravosť podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za
vlastný na listine a odmietnuť osvedčiť zhodu odpisu alebo kópie listiny s predloženým
originálom, ak má dôvodné pochybnosti, že obsah listiny je v rozpore s medzinárodnými
zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskej únie, všeobecne
záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo vnútroštátnymi právnymi predpismi
prijímajúceho štátu,
b) vykonáva vyššie overenie listiny vydanej štátom, ktorý nie je zmluvnou stranou
Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín,12m)
ak je táto listina vyššie overená štátnym orgánom štátu, v ktorom bola vydaná a diplomatická
misia a konzulárny úrad disponujú podpisovým vzorom a vzorom úradnej pečiatky štátneho
orgánu, ktorý listinu vyššie overil,
c) vyhotovuje alebo osvedčuje preklad listiny vydanej cudzím štátom na účely konzulárnych
funkcií podľa § 14c písm. d) do štátneho jazyka; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu
môže zamestnanec diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť,
ak jazyk, v ktorom je listina vyhotovená, dostatočne neovláda,
d) vyhotovuje alebo osvedčuje preklad verejnej listiny vydanej v štátnom jazyku do
jazyka, v ktorom príslušný orgán prijímajúceho štátu takto vyhotovený alebo osvedčený
preklad uznáva na úradné účely; vyhotovenie alebo osvedčenie prekladu môže zamestnanec
diplomatickej misie alebo zamestnanec konzulárneho úradu odmietnuť, ak jazyk, do
ktorého má byť listina preložená, dostatočne neovláda,
e) vyhotovuje preklad záznamu z pohovoru so žiadateľom na účel podľa § 14c písm.
b), ak pohovor nebol vykonaný v štátnom jazyku.
(2) Osvedčenie podľa odseku 1 vykoná zamestnanec diplomatickej misie
alebo zamestnanec konzulárneho úradu tak, že k poslednej strane listiny alebo na
samostatný list pripojený za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku
v štátnom jazyku. Osvedčovacia doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej
pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu so štátnym znakom, ktorá má
priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca diplomatickej misie alebo povereného
zamestnanca konzulárneho úradu. Ak osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac
listov, tieto sú spojené šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria
odtlačkom úradnej pečiatky diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu.
(3) Osvedčovacia doložka sa vystavuje vo forme
a) odtlačku osvedčovacej
pečiatky,
b) nálepky alebo
c) tlačeného textu.
(4) Vzory osvedčovacích doložiek a náležitosti osvedčovacích doložiek
sú uvedené v prílohe č. 3.
§ 14f
(1) Príslušný útvar ministerstva
a) vykonáva konzulárne funkcie podľa
§ 14c písm. a), g) a h),
b) vyššie overuje písomné vyhotovenie výpisu z registra trestov,12g)
c) vykonáva vyššie overenie verejnej listiny vydanej alebo overenej štátnym orgánom
Slovenskej republiky alebo právnickou osobou na to oprávnenou podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, ak disponuje podpisovým vzorom oprávnenej osoby a vzorom úradnej
pečiatky a
1. listina má byť použitá v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohovoru
o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín;12n) to neplatí,
ak ide o listinu, ktorej osvedčenie vykonáva iný štátny orgán Slovenskej republiky,
2.
listina má byť použitá v štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení
požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín,12n) alebo ak ide o listinu
týkajúcu sa obchodných činností alebo colných činností,
d) vykonáva vyššie overenie listiny vydanej zastupiteľským úradom akreditovaným pre
Slovenskú republiku, ak ministerstvo zahraničných vecí cudzieho štátu oznámi, že
zastupiteľský úrad je oprávnený takúto listinu vydať a príslušný útvar ministerstva
disponuje podpisovým vzorom, vzorom listiny a vzorom úradnej pečiatky príslušného
zastupiteľského úradu.
(2) Osvedčenie podľa odseku 1 písm. c) a d) vykoná zamestnanec príslušného
útvaru ministerstva tak, že k poslednej strane listiny alebo na samostatný list pripojený
za poslednú stranu listiny pripojí osvedčovaciu doložku v štátnom jazyku. Osvedčovacia
doložka musí byť opatrená odtlačkom okrúhlej úradnej pečiatky ministerstva so štátnym
znakom, ktorá má priemer 36 mm a podpisom povereného zamestnanca ministerstva. Ak
osvedčovanú listinu tvoria dva listy alebo viac listov, tieto sú spojené šnúrou,
ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou a opatria odtlačkom úradnej pečiatky ministerstva.
(3) Osvedčovacia doložka sa vystavuje vo forme
a) odtlačku osvedčovacej
pečiatky,
b) nálepky alebo
c) tlačeného textu.
(4) Vzor osvedčovacej doložky a náležitosti osvedčovacej doložky sú uvedené
v prílohe č. 4.
Konzulárna ochrana
§ 14g
(1) Konzulárna ochrana je súbor opatrení, úkonov a konaní, ktorými diplomatická
misia a konzulárny úrad zabezpečujú podporu, pomoc a ochranu v núdzi a v krízovej
situácii.
(2) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu
nezastúpenému občanovi a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej
únie a sprevádza nezastúpeného občana v treťom štáte v rovnakom rozsahu a za tých
istých podmienok, za ktorých poskytuje konzulárnu ochranu občanovi a jeho rodinnému
príslušníkovi, ktorý nie je občanom Európskej únie a sprevádza občana v treťom štáte.
Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu právnickej osobe
so sídlom na území Slovenskej republiky zriadenej podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky primerane.
(3) Konzulárnu ochranu neposkytuje konzulárny úrad vedený honorárnym
konzulárnym úradníkom.
(4) Konzulárna ochrana sa poskytuje najmä
a) v prípade zatknutia alebo
iného obmedzenia osobnej slobody,
b) ak je občan a nezastúpený občan obeťou trestného činu,
c) v prípade vážnej nehody alebo závažnej choroby,
d) v prípade úmrtia,
e) pri repatriácii,
f) v prípade potreby vydania náhradného cestovného dokladu alebo náhradného cestovného
dokladu Európskej únie,12o)
g) ak môže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia alebo majetku väčšieho počtu osôb.
(5) Občan alebo nezastúpený občan preukazuje svoju totožnosť cestovným
dokladom alebo iným preukazom totožnosti. Ak nezastúpený občan nepredloží platný
cestovný doklad alebo iný preukaz totožnosti, štátnu príslušnosť možno preukázať
iným vhodným spôsobom, najmä jej overením na zastupiteľskom úrade členského štátu,
o ktorom nezastúpený občan tvrdí, že je jeho štátnym občanom; rovnako sa postupuje
aj pri overení totožnosti a vzťahu rodinného príslušníka nezastúpeného občana.
(6) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu
podľa odseku 4 písm. a) a b) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to požiada.
(7) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytnú konzulárnu ochranu
podľa odseku 4 písm. c) a e) až g) občanovi a nezastúpenému občanovi, ak o to požiada
a nie je schopný situáciu riešiť vlastnými silami.
(8) Diplomatická misia a konzulárny úrad môžu poskytnutie konzulárnej
ochrany odmietnuť, ak občan alebo nezastúpený občan neposkytuje súčinnosť, nepodieľa
sa na riešení situácie, konzulárnu ochranu zneužil, uviedol nepravdivé informácie
alebo zavádzajúce informácie alebo požaduje ochranu nad rámec možností diplomatickej
misie a konzulárneho úradu.
§ 14h
(1) Ministerstvo poskytuje konzulárnu ochranu nezastúpeným občanom aj
na základe dohody s členským štátom o trvalom zastupovaní.
(2) Diplomatická misia a konzulárny úrad môžu so zastupiteľským úradom
členského štátu dojednať rozdelenie zodpovednosti a koordináciu pri poskytovaní konzulárnej
ochrany nezastúpeným občanom.
(3) Ak je uzatvorená dohoda podľa odseku 1 alebo dojednanie podľa odseku
2, poskytnutie konzulárnej ochrany nezastúpenému občanovi sa riadi touto dohodou
alebo týmto dojednaním. Diplomatická misia alebo konzulárny úrad postúpi žiadosť
nezastúpeného občana o konzulárnu ochranu, na vybavenie ktorej nie je príslušný,
na príslušný zastupiteľský úrad, ak tým nie je ohrozené poskytnutie konzulárnej ochrany.
(4) O uzatvorenej dohode podľa odseku 1 a dojednaní podľa odseku 2 informuje
ministerstvo Európsku komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť.
(5) Diplomatická misia a konzulárny úrad neposkytnú konzulárnu ochranu
alebo ju prestanú poskytovať, ak členský štát požiadal o postúpenie žiadosti o konzulárnu
ochranu, ktorú podal jeho štátny občan a členský štát potvrdil, že konzulárnu ochranu
poskytne; to platí aj vtedy, ak členský štát už začal konzulárnu ochranu poskytovať.
(6) Ministerstvo môže požiadať o postúpenie žiadosti o poskytnutie konzulárnej
ochrany členský štát, ktorého zastupiteľskému úradu bola doručená žiadosť občana
o jej poskytnutie.
(7) Diplomatická misia a konzulárny úrad úzko spolupracujú a koordinujú
svoju činnosť so zastupiteľskými úradmi členských štátov a so zastúpením Európskej
únie v treťom štáte na účel zaistenia konzulárnej ochrany nezastúpených občanov.
(8) Ak diplomatická misia a konzulárny úrad dostanú žiadosť o konzulárnu
ochranu od osoby, ktorá tvrdí, že je nezastúpeným občanom, alebo sú informované o
krízovej situácii alebo o núdzi, v ktorej sa táto osoba nachádza, neodkladne konzultujú
s ministerstvom zahraničných vecí členského štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že
je jeho štátnym občanom, alebo s príslušným zastupiteľským úradom členského štátu,
o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom, a poskytnú mu relevantné informácie,
ktoré majú k dispozícii, najmä informácie týkajúce sa totožnosti tejto osoby, predpokladaných
nákladov na poskytnutie konzulárnej ochrany a o rodinných príslušníkoch tejto osoby,
ktorým je potrebné poskytnúť konzulárnu ochranu. Okrem mimoriadne naliehavých prípadov
sa konzultácia podľa prvej vety uskutoční pred poskytnutím konzulárnej ochrany. Diplomatická
misia a konzulárny úrad umožnia výmenu informácií medzi touto osobou a orgánmi členského
štátu, o ktorom táto osoba tvrdí, že je jeho štátnym občanom.
(9) Pri postupe podľa odseku 8 diplomatická misia a konzulárny úrad kontakt
s rodinnými príslušníkmi alebo s inými relevantnými osobami alebo orgánmi nezabezpečujú.
(10) Diplomatická misia, konzulárny úrad alebo príslušný útvar ministerstva
si môžu vyžiadať informácie o poskytnutí konzulárnej ochrany občanovi v treťom štáte,
v ktorom Slovenská republika nemá diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad. V takom
prípade diplomatická misia a konzulárny úrad zabezpečí kontakt s rodinnými príslušníkmi
alebo s inými relevantnými osobami alebo orgánmi.
(11) Ak diplomatická misia, konzulárny úrad alebo príslušný útvar ministerstva
príjmu informáciu o žiadosti občana o poskytnutie konzulárnej ochrany v treťom štáte,
v ktorom Slovenská republika nemá diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, ministerstvo
môže určiť, kto konzulárnu ochranu poskytne.
(12) Diplomatická misia a konzulárny úrad v treťom štáte koordinujú svoje
plány pre krízové situácie so zastupiteľskými úradmi členských štátov a zastúpením
Európskej únie s cieľom poskytnúť účinnú konzulárnu ochranu aj nezastúpeným občanom.
Diplomatická misia a konzulárny úrad informujú zastupiteľské úrady členských štátov
o pripravenosti na krízové situácie.
(13) Diplomatická misia, konzulárny úrad a príslušný útvar ministerstva
spolupracujú v krízovej situácii s členskými štátmi a Európskou úniou, aby nezastúpeným
občanom bola poskytnutá konzulárna ochrana. Ak je to možné, diplomatická misia, konzulárny
úrad a príslušný útvar ministerstva informujú členské štáty a Európsku úniu o dostupných
evakuačných kapacitách.
(14) Diplomatická misia a konzulárny úrad poskytujú informácie o občanoch,
ktorí sú počas krízovej situácie v treťom štáte, v ktorom Slovenská republika nemá
diplomatickú misiu alebo konzulárny úrad, príslušnému členskému štátu, ktorý je poverený
koordináciou konzulárnej ochrany a riadením konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom
počas krízovej situácie.
(15) S prihliadnutím na okolnosti diplomatická misia a konzulárny úrad
si od občana a nezastúpeného občana môžu vyžiadať prísľub vo forme záväzku, že členskému
štátu, ktorého je štátnym občanom, uhradí finančné náklady na poskytnutú konzulárnu
ochranu. Vzor prísľubu vo forme záväzku je uvedený v prílohe č. 5. Na tento prísľub
vo forme záväzku sa vzťahuje právny poriadok členského štátu, ktorého je táto osoba
štátnym občanom.
(16) Ministerstvo požiada členský štát, ktorého je nezastúpený občan
štátnym občanom, o úhradu nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu. Vzor a náležitosti
žiadosti sú uvedené v prílohe č. 6.
(17) Ak členský štát požiada o úhradu nákladov na konzulárnu ochranu
poskytnutú občanovi, ministerstvo tieto náklady uhradí v lehote do 12 mesiacov od
doručenia žiadosti. Ministerstvo si uplatní náhradu týchto nákladov voči občanovi.
(18) Ak Slovenská republika plní v treťom štáte úlohu štátu, ktorý koordinuje
poskytovanie konzulárnej ochrany nezastúpeným občanom s členskými štátmi a Európskou
úniou, je zodpovedná za koordináciu podpory poskytnutej nezastúpeným občanom. Pri
plnení tejto úlohy môže požiadať o podporu z nástrojov Európskej únie ako sú štruktúry
krízového riadenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a mechanizmus Európskej
únie v oblasti civilnej ochrany.
(19) Ministerstvo požiada o úhradu nákladov podľa odseku 16 aj vtedy,
ak bola nezastúpenému občanovi poskytnutá konzulárna ochrana bez vyžiadania záväzku
podľa odseku 15.
(20) Ministerstvo môže členský štát, ktorého je nezastúpený občan štátnym
občanom, požiadať o úhradu nákladov na konzulárnu ochranu na pomernom základe, ktorým
je podiel celkovej hodnoty skutočne vzniknutých nákladov k počtu osôb, ktorým bola
poskytnutá konzulárna ochrana.
(21) Ak Slovenská republika na poskytnutie konzulárnej ochrany dostane
finančnú podporu z mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany, požadovaná
suma úhrady nákladov podľa odseku 16 sa určí ako rozdiel týchto nákladov a finančnej
podpory.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE ZAHRANIČNEJ SLUŽBY
§ 15
Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe
Zahraničná služba v dočasnej štátnej službe je štátna služba vykonávaná
na určitú dobu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.2) Štátny zamestnanec
vykonáva zahraničnú službu v dočasnej štátnej službe na základe dočasného vyslania
podľa osobitného predpisu.2)
§ 15a
Štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade sa obsadzuje
a) dočasným
preložením štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene jeho štátnozamestnaneckého
pomeru podľa osobitného predpisu,13)
b) prijatím občana do dočasnej štátnej služby podľa osobitného predpisu.2)
§ 15b
(1) Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme
je povinný pred začatím výkonu zahraničnej služby absolvovať prípravu podľa odseku
2. Ak sa sprevádzajúca osoba počas nasledovania zamestnanca v zahraničnej službe
stane zamestnancom v zahraničnej službe, generálny tajomník služobného úradu môže
rozhodnúť, že táto osoba absolvuje prípravu podľa odseku 2 bezodkladne po tom, ako
sa stane zamestnancom v zahraničnej službe. Štátny zamestnanec vykonávajúci zahraničnú
službu v dočasnej štátnej službe podľa § 15 absolvuje primerane prípravu podľa odseku
2 bezodkladne po vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
(2) Príprava pred začatím vykonávania zahraničnej služby je vzdelávaním
podľa osobitného predpisu.14) Obsah prípravy pred začatím vykonávania zahraničnej
služby ustanoví služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
(3) Ak vykonávajú manželia zahraničnú službu na tom istom zastupiteľskom
úrade alebo každý na inom zastupiteľskom úrade v tom istom čase, dieťa týchto zamestnancov
môže byť sprevádzajúcou osobou len jedného z nich, a to aj na účely poskytovaných
náhrad.15)
(4) Štátny zamestnanec alebo zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme
má pred začatím vykonávania zahraničnej služby nárok na služobné voľno alebo pracovné
voľno, za ktoré mu patrí funkčný plat, na vybavenie dôležitých osobných, rodinných
alebo majetkových vecí v súvislosti s dočasným vyslaním alebo výkonom práce vo verejnom
záujme v zahraničí v rozsahu troch služobných dní alebo troch pracovných dní. Zamestnanec
v zahraničnej službe má z dôvodov podľa prvej vety pred ukončením jej vykonávania
nárok na služobné voľno alebo pracovné voľno v rozsahu troch služobných dní alebo
troch pracovných dní, za ktoré mu patrí zahraničný funkčný plat.
§ 15c
Poverenie zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca
(1) Poveriť štátneho zamestnanca zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca
na zastupiteľskom úrade počas neprítomnosti vedúceho štátneho zamestnanca presahujúcej
dva týždne je možné okrem dôvodov podľa osobitného predpisu2) aj z dôvodu čerpania
dovolenky zastupovaného vedúceho štátneho zamestnanca.
(2) Na poverenie štátneho zamestnanca zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca
na zastupiteľskom úrade počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne sa nevzťahuje
obmedzenie doby poverenia podľa osobitného predpisu.15a)
§ 16
Nasledovanie zamestnanca v zahraničnej službe
(1) Služobný úrad zabezpečí, aby zamestnanca v zahraničnej službe, ktorý
o to požiada, mohli nasledovať po dobu výkonu zahraničnej služby do miesta jej výkonu
sprevádzajúce osoby.
(2) Manželovi vedúceho zastupiteľského úradu, ktorý má vedúceho zastupiteľského
úradu nasledovať do miesta výkonu zahraničnej služby, ministerstvo zabezpečí absolvovanie
základnej prípravy v oblasti diplomatického protokolu a etikety.
§ 17
Diplomatické hodnosti a konzulárne triedy
(1) Diplomatické hodnosti sú, v poradí od najnižšej
a) atašé,
b) tretí tajomník,
c) druhý tajomník,
d) prvý tajomník,
e) radca,
f) radca-minister,
g) veľvyslanec.
(2) Diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. a) a b) sú nižším stupňom
diplomatických hodností, diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. c) a d) sú stredným
stupňom diplomatických hodností a diplomatické hodnosti podľa odseku 1 písm. e) až
g) sú vyšším stupňom diplomatických hodností.
(3) Konzulárne triedy sú, v poradí od najnižšej
a) konzulárny zástupca,
b) vicekonzul,
c) konzul,
d) generálny konzul.
(4) Diplomatickú hodnosť udeľuje alebo prepožičiava minister. Na udelenie
diplomatickej hodnosti alebo prepožičanie diplomatickej hodnosti nie je právny nárok
okrem udelenia diplomatickej hodnosti veľvyslanec vedúcemu diplomatickej misie alebo
vedúcemu stálej misie, ktorého poveril prezident výkonom funkcie.
(5) Zamestnanca v zahraničnej službe zaraďuje do konzulárnej triedy generálny
tajomník služobného úradu ministerstva.
(6) Podmienky a spôsob udeľovania diplomatických hodností a prepožičiavania
diplomatických hodností, ako aj zaradenia do konzulárnej triedy ustanoví ministerstvo
služobným predpisom.
Práva a povinnosti zamestnanca v zahraničnej službe
§ 18
(1) Ak sú život alebo zdravie zamestnanca v zahraničnej službe alebo
jeho sprevádzajúcich osôb ohrozené z dôvodu bezpečnostnej situácie v prijímajúcom
štáte, majú právo na evakuáciu na územie Slovenskej republiky alebo na územie tretieho
štátu.
(2) Doba, počas ktorej je zamestnanec v zahraničnej službe evakuovaný
z prijímajúceho štátu, sa považuje za čas vykonávania zahraničnej služby.
(3) Bezpečnostné opatrenia a evakuáciu podľa odseku 1 zabezpečí služobný
úrad.
§ 19
(1) Okrem povinností a obmedzení podľa osobitných predpisov 17) zamestnanec
v zahraničnej službe
a) nesmie svojím konaním a prejavmi poškodiť dobré meno Slovenskej
republiky,
b) nesmie zneužiť výsady a imunity podľa medzinárodných zmlúv, ktorými
je Slovenská republika viazaná, alebo podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu,
c) nesmie zneužiť diplomatický pas alebo služobný pas,
d) je počas vyslania na zastupiteľský úrad povinný dodržiavať protokolárne
pravidlá platné v prijímajúcom štáte,
e) je povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia, ktoré osobám pôsobiacim
na zastupiteľskom úrade ukladajú medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika
viazaná, a právny poriadok prijímajúceho štátu,
f) je povinný oznámiť príslušnému vedúcemu štátnemu zamestnancovi,
že opustí krajinu, do ktorej bol dočasne vyslaný, a je povinný oznámiť miesto plánovaného
pobytu a dĺžku neprítomnosti v krajine dočasného vyslania.
(2) Porušením povinnosti podľa odseku 1 písm. e) je také konanie zamestnanca
v zahraničnej službe, ktoré závažným spôsobom porušuje právne predpisy prijímajúceho
štátu, a to aj ak zamestnanec v zahraničnej službe nebol za takéto konanie v prijímajúcom
štáte sankcionovaný z dôvodu požívania diplomatických výsad a imunít alebo konzulárnych
výsad a imunít.
PIATA ČASŤ
ŠTÁTNA SLUŽBA A VÝKON PRÁCE VO VEREJNOM ZÁUJME NA MINISTERSTVE
§ 21
Odborná skúška
(1) V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vykonáva štátny zamestnanec
po absolvovaní adaptačného vzdelávania odbornú skúšku v sídle ministerstva v Slovenskej
republike.
(2) Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou (ďalej len "komisia").
Komisia má nepárny počet členov. Komisia sa uznáša o výsledku odbornej skúšky väčšinou
hlasov všetkých jej členov. Uznesenie komisie, ktoré sa vyhotoví písomne, znie "vyhovel"
alebo "nevyhovel".
(3) Odborná skúška sa vykoná najneskôr do dvoch mesiacov od ukončenia adaptačného
vzdelávania podľa osobitného predpisu.17a)
(4) Ak štátny zamestnanec nevyhovel požiadavkám odbornej skúšky, môže odbornú
skúšku jedenkrát opakovať. O vykonanie opakovanej odbornej skúšky musí štátny zamestnanec
písomne požiadať do piatich dní odo dňa doručenia oznámenia o prvom neúspešnom vykonaní
odbornej skúšky; inak právo opakovať odbornú skúšku zanikne.
(5) Výsledok odbornej skúšky služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi
bezodkladne po jej vykonaní.
(6) Okrem skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa
osobitného predpisu 18) sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v služobnom
úrade, ktorým je ministerstvo, skončí dňom márneho uplynutia lehoty podľa odseku
4 druhej vety alebo dňom doručenia oznámenia o neúspešnom vykonaní opakovanej skúšky
podľa odseku 4.
(7) Podrobnosti o obsahu odbornej skúšky a o forme odbornej skúšky ustanoví
ministerstvo služobným predpisom.
§ 22
Štátnozamestnanecké miesto a pracovné miesto
(1) Ministerstvo služobným predpisom ustanoví podľa prevažne vykonávanej
činnosti, ktoré štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,
je
a) diplomatické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne diplomatickú
činnosť alebo konzulárnu činnosť na ministerstve v Slovenskej republike alebo na
zastupiteľskom úrade,
b) administratívno-technické miesto, na ktorom štátny zamestnanec vykonáva prevažne
činnosť administratívnej, rozpočtovej, finančnej a hospodárskej povahy, činnosť týkajúcu
sa informačných technológií alebo ochrany utajovaných skutočností 6) na ministerstve
v Slovenskej republike alebo na zastupiteľskom úrade.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa na pracovné miesto a na zamestnanca vykonávajúceho
práce vo verejnom záujme vzťahuje rovnako.
(3) Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti 19) nemôže byť určené
na zastupiteľskom úrade.
(4) Na výberovom konaní na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva
zahraničnú službu a ktorého služobným úradom je ministerstvo, sa môže zúčastniť iba
štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v tomto služobnom úrade.
(5) Voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca v služobnom úrade,
ktorým je ministerstvo, ktoré nie je zriadené na zastupiteľskom úrade, možno obsadiť
bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával zahraničnú službu na
štátnozamestnaneckom mieste vedúceho zamestnanca a od skončenia výkonu tejto služby
neuplynulo viac ako 60 dní.
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru na ministerstve
§ 23
Okrem zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu
21) je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobnom úrade,
ktorým je ministerstvo, aj
a) vyslanie do orgánu verejnej moci iného štátu alebo do medzinárodnej
organizácie podľa § 24,
b) zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu pôsobenia v medzinárodnej
organizácii podľa § 25 a
c) zaradenie do funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním podľa § 26,
d) poverenie vedením diplomatickej misie alebo poverenie vedením stálej
misie ministrom podľa § 26a.
§ 24
(1) Štátneho zamestnanca v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, možno
s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie v orgáne verejnej moci iného štátu
alebo v medzinárodnej organizácii; na takéto vyslanie sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Doba vyslania podľa odseku 1 je viac ako šesť mesiacov a spravidla
štyri roky. O dobe vyslania rozhoduje generálny tajomník služobného úradu, ktorý
ju môže opakovane predĺžiť.
(3) Počas vyslania podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi plat v
sume ako pri dočasnom vyslaní na zastupiteľský úrad a má tiež nárok na náhradu výdavkov
súvisiacich s týmto vyslaním s výnimkou náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne
poskytol orgán verejnej moci iného štátu alebo medzinárodná organizácia, do ktorých
bol vyslaný. Plat podľa prvej vety určí generálny tajomník služobného úradu.
§ 25
(1) Odo dňa, keď štátny zamestnanec v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,
pôsobí so súhlasom ministerstva v medzinárodnej organizácii alebo v orgáne verejnej
moci cudzieho štátu a za vykonávanie funkcie dostáva plat od medzinárodnej organizácie
alebo od orgánu verejnej moci cudzieho štátu, zaradí ministerstvo tohto štátneho
zamestnanca mimo činnej štátnej služby.
(2) Zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po
dobu nepresahujúcu dva roky; po uplynutí tejto doby je možné toto zaradenie opakovane
predĺžiť, avšak vždy najviac o jeden rok. Ak je to v záujme Slovenskej republiky,
zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa vykoná po dobu výkonu funkcie.
(3) Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 nepatrí
štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.
(4) Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu.21)
§ 25a
(1) Ministerstvo môže zamestnanca po odpracovaní najmenej desať rokov
v zahraničnej službe zaradiť na jeho žiadosť mimo činnej štátnej služby na pôsobenie
v oblastiach súvisiacich s činnosťami ministerstva,21a) spravidla na tri roky. Počas
zaradenia mimo činnej štátnej služby nepatrí zamestnancovi plat štátneho zamestnanca.
Generálny tajomník služobného úradu môže zaradenie mimo činnej štátnej služby predĺžiť,
vždy však najviac o jeden rok.
(2) Na zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa odseku 1 sa použijú
ustanovenia osobitného predpisu.21)
§ 26
(1) Na účely plnenia konkrétnej úlohy, ktorá je v záujme zahraničnej
služby alebo v záujme Slovenskej republiky a ktorej plnenie vyžaduje vysokú odbornosť,
profesionálne skúsenosti v oblasti diplomacie a koordináciu činností vo viacerých
oblastiach, môže byť štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade,
ktorým je ministerstvo, ktorý má udelenú vyššiu diplomatickú hodnosť, zaradený s
jeho súhlasom do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním.
(2) Zaradenie do funkcie veľvyslanec s osobitným poslaním sa vykoná spravidla
na určitú dobu a vždy spolu s určením úlohy a činností, ktoré má štátny zamestnanec
v tejto funkcii vykonávať; zaradenie a zrušenie zaradenia do tejto funkcie vykonáva
generálny tajomník služobného úradu ministerstva po predchádzajúcom súhlase ministra.
Na zaradenie podľa odseku 1 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. 21)
(3) Vykonávanie a skončenie výkonu funkcie veľvyslanca s osobitným poslaním
nemá vplyv na udelenú diplomatickú hodnosť štátneho zamestnanca, ktorý túto funkciu
vykonáva alebo vykonával.
§ 26a
(1) Ak nie je vedúci diplomatickej misie alebo vedúci stálej misie prezidentom
poverený,21b) minister poverí vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie
štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
(2) Zmena na základe poverenia vedením diplomatickej misie alebo vedením
stálej misie podľa odseku 1 sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom.
§ 26b
(1) Štátnemu zamestnancovi poverenému ministrom vedením diplomatickej
misie alebo vedením stálej misie patrí príplatok za riadenie podľa osobitného predpisu.21c)
Príplatok za riadenie podľa prvej vety je súčasťou funkčného platu podľa osobitného
predpisu.21d)
(2) Príplatok za riadenie podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi
odo dňa poverenia vedením diplomatickej misie alebo vedením stálej misie v pomernej
výške zodpovedajúcej času vedenia misie v kalendárnom mesiaci.
Ďalšie podmienky vykonávania štátnej služby na ministerstve
§ 26c
(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny
zamestnanec pred dočasným vyslaním podľa osobitného predpisu,20) sa považuje dňom
dočasného vyslania štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v zahraničí
za voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca
vykonávajúceho stálu štátnu službu na ministerstve.
(2) Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec vykonávajúci
štátnu službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného
predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak sa štátny zamestnanec
nedohodne so služobným úradom inak.
§ 26d
(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny
zamestnanec pred dočasným preložením podľa osobitného predpisu,21g) sa považuje dňom
dočasného preloženia štátneho zamestnanca za voľné štátnozamestnanecké miesto, na
ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu
na ministerstve.
(2) Po uplynutí doby dočasného preloženia sa štátny zamestnanec vykonávajúci
štátnu službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného
predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak sa štátny
zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 26e
(1) Štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu štátny
zamestnanec pred poskytnutím služobného voľna z dôvodov podľa osobitného predpisu,21h)
sa považuje dňom poskytnutia služobného voľna za voľné štátnozamestnanecké miesto,
na ktoré je možné zaradiť len štátneho zamestnanca vykonávajúceho stálu štátnu službu
na ministerstve.
(2) Po uplynutí služobného voľna, ktoré bolo štátnemu zamestnancovi poskytnuté
z dôvodov podľa osobitného predpisu21h) sa štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu
službu v služobnom úrade zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby podľa osobitného
predpisu21e) a v tej istej funkcii podľa osobitného predpisu,21f) aké malo štátnozamestnanecké
miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak sa
štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 26f
(1) Ak nie je možné zaradiť štátneho zamestnanca podľa § 26c, 26d alebo
26e, postupuje sa pri zaradení štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu.21i)
Zaradenie štátneho zamestnanca vykoná služobný úrad postupom podľa osobitného predpisu.21j)
(2) Ak nie je možné zaradiť štátneho zamestnanca podľa odseku 1, štátnozamestnanecký
pomer je možné skončiť podľa osobitného predpisu.21k)
(3) Ak skončí služobný úrad štátnozamestnanecký pomer podľa odseku 2,
patrí štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe odstupné podľa osobitného predpisu.21l)
Na účely výpočtu sumy odstupného podľa prvej vety sa za funkčný plat považuje funkčný
plat naposledy priznaný štátnemu zamestnancovi pred vznikom dôvodu podľa § 26c, 26d
alebo 26e.
§ 26g
(1) Na účely poskytovania náhrad alebo plnení podľa osobitného predpisu15)
sa za vykonávanie zahraničnej služby považuje aj čas
a) dočasnej pracovnej neschopnosti
pre chorobu alebo úraz,
b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
(2) Služobný úrad je povinný plniť vo vzťahu k tehotným ženám, matkám
do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám v zahraničnej službe povinnosti
ustanovené osobitným predpisom.21m)
(3) Náhrady alebo plnenia podľa odseku 1 sa počítajú podľa naposledy
priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca v zahraničnej službe.
§ 27
Hodnotenie a ocenenie zamestnancov na ministerstve
(1) Ministerstvo vykonáva hodnotenie kvality výkonu práce vo verejnom záujme
a plnenia jednotlivých úloh v rámci tohto výkonu, a to vo vzťahu k zamestnancom pri
výkone práce vo verejnom záujme na ministerstve.
(2) Podrobnosti o periodicite a postupe pri hodnotení, ako aj o obsahu
hodnotiacich kritérií a ich vplyvu na výsledok hodnotenia, ako aj ďalšie podrobnosti
ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
(3) Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo,
alebo zamestnancovi pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorého zamestnávateľom
je ministerstvo, môže za mimoriadne výsledky pri plnení úloh alebo za dlhodobo vysoko
kvalitné plnenie úloh pri vykonávaní štátnej služby alebo pri výkone práce vo verejnom
záujme minister
a) udeliť ocenenie ministra,
b) mimoriadne udeliť diplomatickú hodnosť o jednu diplomatickú hodnosť
vyššiu, ako má táto osoba udelenú.
(4) Podrobnosti o udelení ocenenia ministra a mimoriadnom udelení diplomatickej
hodnosti ustanoví ministerstvo služobným predpisom.
§ 28
(1) Ministerstvo zabezpečuje vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe
s cieľom zabezpečiť ich neustály profesionálny rast v rámci kontinuálneho vzdelávania
a zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu.23)
(2) Vzdelávanie zamestnancov v štátnej službe podľa odseku 1 zahŕňa najmä
a) adaptačné vzdelávanie24) zabezpečujúce štátnemu zamestnancovi rozvoj a využitie
jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na výkon štátnej služby, ktoré
sa končí odbornou skúškou podľa § 21 a školenie po návrate z dočasného vyslania,
b) kompetenčné vzdelávanie25) v
1. odborných vzdelávacích programoch na získanie
určitého stupňa diplomatickej hodnosti,26)
2. druhu činností podľa skupín miest v
zahraničnej službe podľa § 22 ods. 1,
3. príprave pred začatím vykonávania zahraničnej
služby podľa § 15b ods. 2.
(3) Vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu sa môže ukončiť skúškou,
ktorej obsahom je overenie vedomostí a zručností, ktoré boli predmetom vzdelávania;
podrobnosti o vzdelávaní ustanoví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4) Ustanovenia odseku 2 písm. b) druhého a tretieho bodu a odseku 3 sa
vzťahujú rovnako na zamestnancov vykonávajúcich práce vo verejnom záujme, ktorých
zamestnávateľom je ministerstvo.
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 29
(1) Zastupiteľský úrad zriadený do dňa účinnosti tohto zákona je zastupiteľským
úradom podľa tohto zákona.
(2) Vedúci zastupiteľského úradu poverený alebo vymenovaný do dňa účinnosti
tohto zákona je vedúcim zastupiteľského úradu podľa tohto zákona.
(3) Štátny zamestnanec a zamestnanec vykonávajúci práce vo verejnom záujme,
ktorého miestom výkonu práce je ku dňu účinnosti tohto zákona zastupiteľský úrad,
je zamestnancom v zahraničnej službe podľa tohto zákona.
§ 30
Diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná do dňa účinnosti tohto zákona
je diplomatická hodnosť udelená alebo prepožičaná podľa tohto zákona.
§ 31
Konania, ktorých predmetom sú právne vzťahy zo štátnozamestnaneckého pomeru
alebo pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v zahraničnej službe začaté pred účinnosťou
tohto zákona, ktoré neboli právoplatne skončené, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Čl.II
Zrušený od 1.7.2016
Čl.III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej
službe v znení zákona č. 72/1995 Z.z., zákona č. 73/1998 Z.z., zákona č. 256/1999
Z.z., zákona č. 328/2002 Z.z., zákona č. 166/2003 Z.z., zákona č. 178/2004 Z.z.,
zákona č. 165/2008 Z.z. a zákona č. 491/2008 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 ods. 2 prvej vete sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "štátu"
sa vkladajú slová "a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu".
2. V § 1 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "a medzinárodnými organizáciami".
3. V § 2 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "a informácie potrebné
na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov".
4. V § 2 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ak je to potrebné na zabránenie aktivitám a ohrozeniam podľa odsekov
1 a 2 a na realizáciu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, informačná
služba vykonáva primerané bezpečnostné opatrenia.".
Doterajšie odseky 3 až 6 sa označujú ako odseky 4 až 7.
5. V § 2 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "a úlohy z dohôd o spolupráci
s orgánmi a medzinárodnými organizáciami podľa § 1 ods. 3".
6. V § 2 ods. 7 sa slová "odseku 4 a 5" nahrádzajú slovami "odsekoch 4 až
6 a § 1 ods. 3" a slová "odseku 5" sa nahrádzajú slovami "odseku 6".
7. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý vrátane nadpisu znie:
Čl.IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
zákona č. 211/1997 Z.z., zákona č. 353/1997 Z.z., zákona č. 235/1998 Z.z., zákona
č. 240/1998 Z.z., zákona č. 280/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 415/2000 Z.z., zákona č. 291/2001 Z.z., zákona č. 32/2002 Z.z., zákona č. 356/2003
Z.z., zákona č. 514/2003 Z.z., zákona č. 589/2003 Z.z., zákona č. 613/2004 Z.z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z.z., zákona č. 341/2005 Z.z.,
zákona č. 585/2006 Z.z., zákona č. 84/2007 Z.z., zákona č. 568/2007 Z.z., zákona
č. 384/2008 Z.z., zákona č. 477/2008 Z.z., zákona č. 554/2008 Z.z., zákona č. 84/2009
Z.z., zákona č. 192/2009 Z.z. a zákona č. 466/2009 Z.z. sa dopĺňa takto:
§ 70 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo
plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným
spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom
pomere ako táto mzda alebo plat.".
Čl.V
Zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení zákona č. 58/1999 Z.z., zákona č. 181/1999 Z.z., zákona č. 356/1999
Z.z., zákona č. 224/2000 Z.z., zákona č. 464/2000 Z.z., zákona č. 241/2001 Z.z.,
zákona č. 98/2002 Z.z., zákona č. 328/2002 Z.z., zákona č. 422/2002 Z.z., zákona
č. 659/2002 Z.z., zákona č. 212/2003 Z.z., zákona č. 178/2004 Z.z., zákona č. 201/2004
Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 382/2004 Z.z., zákona č. 727/2004 Z.z.,
zákona č. 732/2004 Z.z., zákona č. 69/2005 Z.z., zákona č. 623/2005 Z.z., zákona
č. 342/2007 Z.z., zákona č. 513/2007 Z.z., zákona č. 61/2008 Z.z., zákona č. 278/2008
Z.z., zákona č. 445/2008 Z.z., zákona č. 491/2008 Z.z., zákona č. 70/2009 Z.z. a
zákona č. 60/2010 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 44 sa odsek 2 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
"s) vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej
organizácii alebo medzinárodnom zoskupení, vedúceho osobitnej misie alebo ak nasleduje
manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.".
Čl.VI
Zrušený od 1.7.2019
Čl.VII
Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 438/2002
Z.z., zákona č. 666/2002 Z.z., zákona č. 424/2003 Z.z., zákona č. 451/2003 Z.z.,
zákona č. 462/2003 Z.z., zákona č. 180/2004 Z.z., zákona č. 215/2004 Z.z., zákona
č. 365/2004 Z.z., zákona č. 382/2004 Z.z., zákona č. 729/2004 Z.z., zákona č. 561/2005
Z.z., zákona č. 327/2007 Z.z., zákona č. 330/2007 Z.z., zákona č. 519/2007 Z.z.,
zákona č. 445/2008 Z.z., zákona č. 82/2009 Z.z. a zákona č. 199/2009 Z.z. sa dopĺňa
takto:
V § 54 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Príslušník, ktorý je poverený
funkciou vedúceho diplomatickej misie, vedúceho stálej misie pri medzinárodnej organizácii
alebo medzinárodnom zoskupení alebo vedúceho osobitnej misie, sa zaradí mimo činnej
štátnej služby; počas zaradenia príslušníka mimo činnej štátnej služby mu nepatrí
služobný plat príslušníka.".
Čl.VIII
Zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 530/2004 Z.z.,
zákona č. 81/2005 Z.z., zákona č. 312/2005 Z.z., zákona č. 348/2007 Z.z. a zákona
č. 475/2008 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 19 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) výdavkov na zdravotné poistenie,".
2. V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) a j), ktoré znejú:
"i) výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie,
j) cestovných výdavkov na účel dovolenky.".
3. V § 19 sa za odsek 8 vkladá nový odsek 9, ktorý znie:
"(9) V prípade smrti zamestnanca, manžela a dieťaťa zamestnávateľ postupuje
podľa § 27.".
Doterajší odsek 9 sa označuje ako odsek 10.
4. V § 19 ods. 10 sa za slovo "mŕtveho" vkladajú slová "alebo nezvestného".
5. V § 20 ods. 1 druhej vete sa slová "celú menovú jednotku bežne prijímanú
alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk 14a)" nahrádzajú slovami
"čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo
v krajine, do ktorej je evakuovaný" a na konci sa pripája táto veta: "Pri výpočte
náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, 14a) ktorý je platný k prvému
dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie:
"14a) Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych
bánk a Európskej centrálnej banky.
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.".
6. V § 20 ods. 3 prvá veta znie: "Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa odseku
1, ak manžel má na území Slovenskej republiky príjem zo závislej činnosti, 14b) podniká
alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť 14c) okrem príjmov z prenájmu nehnuteľností
a z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti
alebo ak manžel vykonáva uvedené činnosti v zahraničí; ak uvedené činnosti manžel
začne vykonávať alebo skončí ich vykonávanie v priebehu mesiaca, zamestnancovi patrí
náhrada v pomernej časti.".
7. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
8. § 20 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Ak manžel uzavrie dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru,
náhrada podľa odseku 1 sa nekráti.".
9. V § 21 ods. 1 druhej vete sa slová "celú menovú jednotku bežne prijímanú
alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk" nahrádzajú slovami "čiastkovú
jednotku príslušnej meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine,
do ktorej je evakuovaný" a na konci sa pripája táto veta: "Pri výpočte náhrady v
cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou
bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu v mesiaci, za
ktorý mu patrí náhrada.".
10. V § 26 ods. 2 sa slovo "šiestich" nahrádza slovom "piatich".
11. Za § 26 sa vkladajú § 26a až 26c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 26a
Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie
(1) Ak za manžela, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
nie je platiteľom zdravotného poistenia štát 18) z dôvodu, že manžel je zamestnancom
19) a je zaradený mimo činnú štátnu službu alebo je mu poskytnuté pracovné voľno
alebo služobné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ zamestnanca uhradí zamestnancovi
poistné na zdravotné poistenie preukázateľne zaplatené touto osobou za obdobie dočasného
vyslania spätne za predchádzajúci kalendárny rok. Náhrada výdavkov na zdravotné poistenie
sa poskytne mesačne vo výške 4% minimálneho základu 19a) vyplývajúceho zo zamestnania
manžela za dané obdobie.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1, len ak príjem
manžela, ktorý sa započítava do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, nepresiahne
za príslušný kalendárny rok úhrn minimálnych základov manžela za všetky kalendárne
mesiace daného kalendárneho roka.
(3) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie,
počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do
ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie,
keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je
evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas
dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine,
do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní v kalendárnom roku, náhrada výdavkov podľa
odseku 1 zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela
v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje
obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
(4) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania
začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov
podľa odseku 1 patrí zamestnancovi za daný mesiac vo výške pomernej časti zaplateného
poistného na zdravotné poistenie zodpovedajúcej počtu dní nasledovania manžela v
tomto mesiaci len vtedy, ak príjem manžela v danom mesiaci nepresiahol minimálny
základ vyplývajúci zo zamestnania. Takto upravená náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší
eurocent nahor.
(5) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel
obdobne poistený podľa predpisov v krajine dočasného vyslania.
(6) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 4 sa poskytne na základe písomnej
žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom
predpise.
(7) Zdravotná poisťovňa na účely odseku 1 vydáva zdravotne poistenej osobe
potvrdenie o zaplatení poistného za predchádzajúci kalendárny rok.
§ 26b
Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie
(1) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený alebo povinne poistený
v nezamestnanosti a počas dočasného vyslania je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou,
dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti,
19b) alebo ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania, je
sporiteľom starobného dôchodkového sporenia, 19ba) zamestnávateľ uhradí zamestnancovi
poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity, poistné na poistenie v nezamestnanosti
alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené touto osobou
za obdobie dočasného vyslania zamestnanca spätne za predchádzajúci kalendárny rok.
Náhrada výdavkov na sociálne poistenie a starobné dôchodkové sporenie manžela sa
poskytne mesačne najviac do sumy poistného na jednotlivé druhy poistenia a príspevku
na starobné dôchodkové sporenie určených z vymeriavacieho základu, ktorým je jedna
dvanástina všeobecného vymeriavacieho základu, 19bb) ktorý platil v kalendárnom roku,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa poistné platilo.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada výdavkov podľa odseku 1 len za obdobie,
počas ktorého sa manžel zdržiava v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do
ktorej je evakuovaný. Náhrada výdavkov podľa odseku 1 sa poskytne aj za obdobie,
keď sa manžel zdržiava mimo krajiny dočasného vyslania alebo krajiny, do ktorej je
evakuovaný, najdlhšie však 100 dní v kalendárnom roku. Ak sa manžel zamestnanca počas
dočasného vyslania nebude zdržiavať v krajine dočasného vyslania alebo v krajine,
do ktorej je evakuovaný, viac ako 100 dní, náhrada výdavkov podľa odseku 1 v kalendárnom
roku zamestnancovi za príslušný kalendárny rok nepatrí. Za neprítomnosť manžela v
krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný, sa nepovažuje
obdobie, keď manžel sprevádza zamestnanca na pracovnej ceste.
(3) Ak manžel, ktorý nasleduje zamestnanca do miesta dočasného vyslania,
začne alebo skončí nasledovanie zamestnanca v priebehu mesiaca, náhrada výdavkov
podľa odseku 1 za daný mesiac patrí zamestnancovi vo výške pomernej časti zaplateného
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevku na
starobné dôchodkové sporenie, ak je manžel sporiteľom, poistného na invalidné poistenie,
poistného do rezervného fondu solidarity alebo poistného na poistenie v nezamestnanosti
zodpovedajúcej počtu dní nasledovania zamestnanca v tomto mesiaci. Takto upravená
náhrada sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
(4) Zamestnancovi náhrada výdavkov podľa odseku 1 nepatrí, ak je manžel
obdobne poistený podľa predpisov krajiny dočasného vyslania.
(5) Náhrada výdavkov podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne na základe písomnej
žiadosti zamestnanca; podrobnosti o spôsobe úhrady môže zamestnávateľ určiť vo vnútornom
predpise.
(6) Sociálna poisťovňa na účely odseku 1 vydáva dobrovoľne nemocensky poistenej
osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a osobe dobrovoľne poistenej v nezamestnanosti
potvrdenie o zaplatení poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie za predchádzajúci
kalendárny rok.
§ 26c
Náhrada cestovných výdavkov na účel dovolenky
(1) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu
do Slovenskej republiky a späť do miesta dočasného vyslania na účel dovolenky, a
to najmenej raz za dva roky.
(2) Zamestnancovi patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu
podľa odseku 1, ktoré vznikli jeho manželovi a deťom.
(3) Náhradu výdavkov podľa odsekov 1 a 2 je možné poskytnúť za cestu na
účel dovolenky, ktorá sa uskutoční najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa
dočasného vyslania.
(4) Ak zamestnanec je povinný v roku, v ktorom čerpá dovolenku s poskytnutou
náhradou podľa odsekov 1 a 2, absolvovať lekársku prehliadku alebo ak dieťa, ktoré
ho nasleduje do miesta dočasného vyslania, má v tomto roku vykonať skúšku podľa osobitného
predpisu, 15) zamestnanec je povinný čerpanie takejto dovolenky naplánovať tak, aby
bolo možné takúto lekársku prehliadku a skúšku vykonať v termíne čerpania takejto
dovolenky.
(5) Podrobnosti o poskytnutí náhrady výdavkov podľa odseku 1 môže zamestnávateľ
určiť vo vnútornom predpise.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 18, 19, 19a, 19b, 19ba a 19bb znejú:
"18) § 11 ods. 10 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
19) § 11 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 580/2004 Z.z.
19a) § 13 zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
19b) Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
19ba) Zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19bb) § 11 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.".
12. § 27 a 27a vrátane nadpisov znejú:
"§ 27
Preprava telesných pozostatkov a osobných vecí
(1) Zamestnávateľ zabezpečí a uhradí v prípade smrti zamestnanca prepravu
telesných pozostatkov zomrelého a jeho osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
(2) V prípade smrti manžela a dieťaťa zamestnávateľ zabezpečí a uhradí
prepravu telesných pozostatkov a ich osobných vecí na územie Slovenskej republiky.
§ 27a
Náhrada výdavkov a plnení spojených s úmrtím, vyhlásením za mŕtveho alebo
nezvestného
(1) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, zamestnávateľ
zabezpečí a uhradí prepravu manžela a detí na územie Slovenskej republiky. Zamestnávateľ
zabezpečí sťahovanie osobných vecí manžela a detí na územie Slovenskej republiky
a uhradí výdavky za toto sťahovanie (§ 22).
(2) Ak zamestnanec zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, patrí manželovi
a deťom, najdlhšie po dobu dvoch mesiacov, náhrada výdavkov a plnení v rozsahu a
za podmienok, v akom mal na ne zamestnanec, manžel a deti nárok v deň smrti zamestnanca
alebo v deň vyhlásenia zamestnanca za mŕtveho.
(3) Podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje aj v prípade, ak je zamestnanec nezvestný
po dobu dlhšiu ako 30 dní, pričom lehota podľa odseku 2 začína plynúť odo dňa, keď
sa tento zamestnanec stane nezvestným na základe písomného oznámenia manžela, detí
alebo inej osoby.".
13. V § 28 ods. 1 sa za slovo "späť" vkladajú slová "do miesta dočasného
vyslania" a vypúšťa sa slovo "dovolenky,".
14. V § 29 odsek 1 znie:
"(1) Náhrada výdavkov a plnení podľa § 19 až 22, § 24 až 28, § 30, § 32a
a § 33a okrem náhrad preukázaných cestovných výdavkov za cestu do Slovenskej republiky
a späť z dôvodu účasti na pohrebe člena rodiny sa zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje
osobitný predpis 13) za podmienok ustanovených týmto zákonom, poskytujú aj za manžela
a dieťa zamestnanca, ak majú pobyt 3) na území Slovenskej republiky a ak nasledujú
zamestnanca do miesta dočasného vyslania. Dieťaťom zamestnanca na účely tohto ustanovenia
je vlastné dieťa, osvojené dieťa, dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a tiež takéto dieťa manžela až
do skončenia strednej školy, 15) najdlhšie však do dovŕšenia 21 rokov veku, alebo
zdravotne postihnuté či zdravotne ťažko postihnuté, a to bez ohľadu na jeho vek.
Ak sa zamestnankyni alebo manželke zamestnanca narodí v krajine dočasného vyslania
dieťa, toto dieťa je vyslaným dieťaťom zamestnanca odo dňa jeho narodenia.".
15. V § 29 ods. 2 sa slová "§ 25 až 28" nahrádzajú slovami "§ 25, § 26, §
26c, § 27 až 28" a nad slovom "Slovenska" sa vypúšťa odkaz 19c vrátane poznámky pod
čiarou k odkazu 19c.
16. V § 32a odsek 2 znie:
"(2) Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí náhrada výdavkov spojených s pobytom
manžela vo výške 15% zo mzdy, náhrada výdavkov spojených s pobytom dieťaťa vo výške
7,5% zo mzdy a náhrada výdavkov spojených s doplnením šatníka v sume dvojnásobku
mzdy v eurách alebo v cudzej mene. Náhrada v eurách sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent
nahor a náhrada v cudzej mene sa zaokrúhľuje na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej
meny prijímanú v krajine dočasného vyslania alebo v krajine, do ktorej je evakuovaný,
nahor. Pri výpočte náhrady v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený
a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je
platný k prvému dňu v mesiaci, za ktorý mu patrí náhrada.".
17. V § 33a ods. 4 sa za slovo "mŕtveho" vkladajú slová "alebo nezvestného".
18. V § 36 ods. 5 druhej vete sa nad slovo "banky" umiestňuje odkaz 19e.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19e znie:
"19e) § 2 ods. 1 a 5 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 659/2007 Z.z.".
Čl.IX
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z.z.,
zákona č. 600/2003 Z.z., zákona č. 5/2004 Z.z., zákona č. 43/2004 Z.z., zákona č.
186/2004 Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 391/2004 Z.z., zákona č. 439/2004
Z.z., zákona č. 523/2004 Z.z., zákona č. 721/2004 Z.z., zákona č. 82/2005 Z.z., zákona
č. 244/2005 Z.z., zákona č. 351/2005 Z.z., zákona č. 534/2005 Z.z., zákona č. 584/2005
Z.z., zákona č. 310/2006 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006
Z.z., zákona č. 529/2006 Z.z., zákona č. 592/2006 Z.z., zákona č. 677/2006 Z.z.,
zákona č. 274/2007 Z.z., zákona č. 519/2007 Z.z., zákona č. 555/2007 Z.z., zákona
č. 659/2007 Z.z., zákona č. 204/2008 Z.z., zákona č. 434/2008 Z.z., zákona č. 449/2008
Z.z., zákona č. 599/2008 Z.z., zákona č. 108/2009 Z.z., zákona č. 192/2009 Z.z.,
zákona č. 200/2009 Z.z., zákona č. 285/2009 Z.z., zákona č. 571/2009 Z.z., zákona
č. 572/2009 Z.z. a zákona č. 52/2010 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 138 ods. 2 sa na konci vety za slová "štátnozamestnaneckého pomeru" vkladá
čiarka a pripájajú sa tieto slová: "náhrada za sťažené životné podmienky".
Čl.X
Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č.
365/2004 Z.z., zákona č. 369/2004 Z.z., zákona č. 330/2007 Z.z. a zákona č. 490/2008
Z.z. sa dopĺňa takto:
1. Za § 9a sa vkladá § 9b, ktorý znie:
"§ 9b
Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy zamestnancovi, ktorý
nasleduje manžela vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v zahraničí alebo ktorý
nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine; 13a) pracovné voľno sa
poskytne na žiadosť zamestnanca na čas nasledovania manžela do zahraničia.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
"13a) Napríklad § 40 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.".
2. V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia "§ 54 ods. 2 až 4 a odsek
6 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov"
nahrádza citáciou "§ 63 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2009 Z.z.".
3. Za § 13b sa vkladá § 13c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 13c
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1) Zamestnancovi, ktorého miesto výkonu práce bolo dohodnuté na zastupiteľskom
úrade Slovenskej republiky v zahraničí a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických
útokov, vojnových udalostí a živelných udalostí v súvislosti s výkonom práce vo verejnom
záujme v zahraničí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 3,6 násobku
až 7,2 násobku jeho posledne priznaného zahraničného funkčného platu. 15)
(2) Ak zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne
sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie
v sume deväťnásobku posledne priznaného zahraničného funkčného platu zamestnanca.
Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu
zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume trojnásobku posledne priznaného
zahraničného funkčného platu zamestnanca.
(3) Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne
v eurách.
(4) Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí
zamestnávateľ v pracovnom poriadku.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
"15) § 22 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.".
Čl.XI
Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 369/2004
Z. z, zákona č. 81/2005 Z.z., zákona č. 131/2005 Z.z., zákona č. 628/2005 Z.z., zákona
č. 231/2006 Z.z., zákona č. 348/2007 Z.z., zákona č. 519/2007 Z.z., zákona č. 385/2008
Z.z., zákona č. 474/2008 Z.z., zákona č. 317/2009 Z.z., zákona č. 400/2009 Z.z. a
zákona č. 102/2010 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 4 ods. 2 sa za slovom "pracoviska" slovo "a" nahrádza čiarkou a na
konci sa pripájajú tieto slová: "a zamestnancovi, ktorému sa poskytuje plat podľa
§ 22 náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v
zahraničí".
2. V § 4 ods. 3 sa za slovo "situácie" vkladá čiarka a slová "náhrada za
sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí".
3. V § 7 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem stupnice platových
taríf uvedenej v prílohe č. 7".
4. Za § 21a sa vkladá § 21b, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21b
Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme
v zahraničí
(1) Zamestnancovi, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí
v krajine so sťaženými životnými podmienkami a ktorému sa poskytuje plat podľa §
22, patrí mesačne náhrada až do výšky 20% z platovej tarify prvého platového stupňa
šiestej platovej triedy základnej stupnice platových taríf vynásobenej objektivizovaným
platovým koeficientom. Náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo
verejnom záujme v zahraničí sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.
(2) Sťaženými životnými podmienkami sú
a) úroveň zdravotnej starostlivosti,
b) klimatické podmienky,
c) stupeň izolácie,
d) dostupnosť základných potravín,
e) ostatné miestne podmienky.
(3) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí náhrada
za sťažené životné podmienky počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí v
pomernej sume zodpovedajúcej dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
(4) Náhrada podľa odsekov 1 a 3 patrí zamestnancovi odo dňa výkonu práce
vo verejnom záujme v zahraničí v krajine so sťaženými životnými podmienkami v sume
zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma náhrady podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na
najbližší eurocent nahor.
(5) Náhrada podľa odsekov 1 a 3 sa zamestnancovi nekráti za poskytnuté
pracovné voľno, za ktoré patrí zahraničný funkčný plat alebo náhrada zo zahraničného
funkčného platu.
(6) Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej
republiky.
(7) Zoznam krajín so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením
jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.".
5. V § 22 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Zamestnávateľ
na písomnú žiadosť zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene.".
6. V § 22 odsek 6 znie:
"(6) Zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca môže po vykonaní zrážok
33b) vyplácať zahraničný funkčný plat a plat podľa § 4 ods. 1 písm. m) až t), náhradu
za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, náhradu za pohotovosť pri
zabezpečovaní opatrení v období krízovej situácie a náhradu za sťažené životné podmienky
počas výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 4 ods. 2 a plnenia poskytované
zamestnancovi podľa osobitných predpisov 33c) alebo ich časť v cudzej mene zamestnancovi,
ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí v krajine,
ktorá nie je súčasťou eurozóny. Na účely určenia sumy platu a plnení podľa prvej
vety alebo ich časť sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou
centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, 33d) ktorý je platný k prvému
dňu mesiaca, za ktorý mu patrí plat a plnenia podľa prvej vety. Na určenie sumy návratného
preddavku podľa odseku 4 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený
a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, 33d) ktorý
je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat
a plnenia podľa prvej vety a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor
na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v mieste výkonu práce
vo verejnom záujme v zahraničí.".
7. § 22 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí zamestnancovi
zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky počas výkonu práce
vo verejnom záujme v zahraničí podľa § 21b v rozsahu a za podmienok tak, ako počas
výkonu práce vo verejnom záujme v zahraničí pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to,
do akej krajiny je evakuovaný.".
8. V § 27 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem príplatku podľa
§ 13b ods. 1".
Čl.XII
Zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 718/2004 Z.z., zákona č. 305/2005 Z.z., zákona č. 352/2005 Z.z., zákona č. 660/2005
Z.z., zákona č. 282/2006 Z.z., zákona č. 522/2006 Z.z., zákona č. 673/2006 Z.z.,
zákona č. 358/2007 Z.z., zákona č. 518/2007 Z.z., zákona č. 530/2007 Z.z., zákona
č. 594/2007 Z.z., zákona č. 461/2008 Z.z., zákona č. 581/2008 Z.z., zákona č. 108/2009
Z.z., zákona č. 192/2009 Z.z., zákona č. 533/2009 Z.z., zákona č. 121/2010 Z.z. a
zákona č. 136/2010 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
"k) náhrada za sťažené životné podmienky. 45a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 45a znie:
"45a) § 101a zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z.z.
§ 21b zákona č. 553/2003 Z.z.
v znení zákona č. 151/2010 Z.z.".
Čl.XIII
Zrušený od 1.1.2016
Čl.XIV
Zrušený od 1.6.2017
Čl.XV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2010 okrem čl. VIII jedenásteho bodu
§ 26a a § 26b, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2011, a čl. XIV druhého bodu,
štvrtého bodu, piateho bodu, šiesteho bodu, siedmeho bodu, ôsmeho bodu, deviateho
bodu, desiateho bodu, jedenásteho bodu, dvanásteho bodu a dvadsiateho prvého bodu,
ktoré nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.
Zákon č. 403/2010 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2011.
Zákon č. 325/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 281/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Zákon č. 160/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 55/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júnom 2017.
Zákon č. 8/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2018.
Zákon č. 318/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.
Zákon č. 35/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2019.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Paška v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.3
VZORY OSVEDČOVACÍCH DOLOŽIEK A NÁLEŽITOSTI OSVEDČOVACÍCH DOLOŽIEK PODĽA § 14e
I. A. Vzor osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. a) pre osvedčenie
pravosti podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za vlastný
Číslo .................... Poplatok ................
Potvrdzuje sa, že ......................................
r. č. / nar. ...........................................
bytom .................................................
ktorého(ej) totožnosť bola zistená
podľa ..................................................
pred tunajším úradom túto listinu vlastnoručne
podpísal(a)/svoj podpis na listine uznal(a) za vlastný.
V ............................ dňa .....................
LS .....................................................
B. Náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. a) pre
osvedčenie pravosti podpisu osoby alebo uznanie podpisu osoby za
vlastný
a) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osobitnej
evidencii,
b) meno a priezvisko osoby, ktorej podpis bol osvedčený alebo uznaný
za vlastný, miesto jej pobytu a rodné číslo alebo dátum narodenia;
ak ide o cudzinca, ktorý nemá rodné číslo, uvedie sa len dátum
narodenia,
c) údaj, ako bola zistená totožnosť osoby, najmä druh a číslo
dokladu, na základe ktorého bola overená totožnosť,
d) údaj, že podpis na listine urobila alebo uznala za vlastný osoba,
ktorej podpis bol osvedčený,
e) miesto a dátum vykonania osvedčenia,
f) výška správneho poplatku podľa osobitného predpisu, 10a)
g) meno a priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý osvedčenie
vykonal.
II. A. Vzor osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. a) pre osvedčenie
zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom
Číslo .................. Poplatok .....................
Potvrdzuje sa, že táto úplná
(čiastočná) fotokópia / odpis o ........................
stranách sa zhoduje s predloženým
originálom o ...........................................
stranách.
Nezrovnalosti, opravy ..................................
V......................... dňa .........................
LS .....................................................
B. Náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. a) pre
osvedčenie zhody odpisu alebo kópie listiny s predloženým originálom
a) poradové číslo, pod ktorým je osvedčenie zapísané v osobitnej
evidencii,
b) údaj, že odpis alebo kópia listiny sa zhoduje s predloženou
listinou,
c) počet listov a strán, ktoré odpis alebo kópia listiny obsahuje a
údaj o tom, či ide o úplný odpis listiny alebo čiastočný odpis
listiny alebo o kópiu listiny,
d) miesto a dátum vykonania osvedčenia,
e) výška správneho poplatku podľa osobitného predpisu, 10a)
f) meno a priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý osvedčenie
vykonal.
III. A. Vzor osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. b) pre vykonanie
vyššieho overenia listiny
Číslo .................. Poplatok .....................
Potvrdzuje sa pravosť podpisu ..........................
..................................... a úradnej pečiatky
........................................................
V ........................... dňa............ 20........
LS .....................................................
B. Náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. b) pre
vykonanie vyššieho overenia listiny
a) poradové číslo, pod ktorým je vyššie overenie listiny zapísané v
osobitnej evidencii,
b) meno a priezvisko osoby, ktorej pravosť podpisu sa potvrdzuje,
c) názov úradu, ktorého odtlačok úradnej pečiatky sa potvrdzuje,
d) text osvedčujúci správnosť údajov uvedených v písmenách b) a c),
e) miesto a dátum vykonania vyššieho overenia listiny,
f) výška správneho poplatku podľa osobitného predpisu, 10a)
g) meno a priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý vyššie
overenie listiny vykonal.
IV. A. Vzor osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. c) a d) pre
osvedčenie prekladu listiny
Číslo .................. Poplatok .....................
Potvrdzuje sa, že tento úplný - čiastočný
preklad o ......... stranách v jazyku .................
................................... stranou predložený /
tunajším úradom vyhotovený sa zhoduje
s textom predloženej listiny o .........................
stranách v jazyku .....................................
V ............................... dňa ..................
LS .....................................................
B. Náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14e ods. 1 písm. c) a d)
pre osvedčenie prekladu listiny
a) poradové číslo, pod ktorým je preklad listiny alebo osvedčenie
prekladu listiny zapísané v osobitnej evidencii,
b) údaj o zhode textu prekladu listiny s textom listiny, z ktorej
bol preklad vyhotovený,
c) údaj o tom, či diplomatická misia alebo konzulárny úrad preklad
listiny vyhotovil, alebo osvedčil jeho správnosť podľa
predloženého prekladu listiny,
d) údaj o tom, či ide o úplný preklad alebo čiastočný preklad a
počet strán,
e) miesto a dátum vyhotovenia prekladu listiny alebo osvedčenia
prekladu listiny,
f) výška správneho poplatku podľa osobitného predpisu, 10a)
g) meno a priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý preklad
listiny vyhotovil alebo osvedčil.
PRÍL.4
VZOR OSVEDČOVACEJ DOLOŽKY A NÁLEŽITOSTI OSVEDČOVACEJ DOLOŽKY PODĽA § 14f
A. Vzor osvedčovacej doložky podľa § 14f ods. 1 písm. c) druhého bodu a
písm. d) pre vyššie overenie verejnej listiny alebo vyššie overenie listiny
MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ
A EURÓPSKYCH ZÁLEŽITOSTÍ
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Číslo: ..........................
Pravosť predchádzajúceho podpisu
a úradnej pečiatky sa potvrdzuje.
V Bratislave dňa ................
Podpis oprávnenej osoby: ........
B. Náležitosti osvedčovacej doložky podľa § 14f ods. 1 písm. c) druhého bodu a
písm. d) pre vyššie overenie verejnej listiny alebo vyššie overenie listiny
a) poradové číslo, pod ktorým je vyššie overenie zapísané v osobitnej
evidencii,
b) text osvedčujúci pravosť predchádzajúceho podpisu a úradnej pečiatky,
miesto a dátum vyššieho overenia,
c) meno a priezvisko, funkcia a podpis zamestnanca, ktorý vyššie overenie
vykonal.
PRÍL.5
VZOR PRÍSĽUBU VO FORME ZÁVÄZKU PODĽA § 14h ods. 15
A. Prísľub splatenia nákladov na konzulárnu ochranu v prípade finančnej pomoci Ja, (pán, pani) (celé meno a priezvisko veľkými tlačenými písmenami) .............................................................................. narodený(á) v (mesto) ................ v (štát) .............................. držiteľ(-ka) cestovného pasu č. (dokladu totožnosti č.) ..................... vydaného v ................................................................... týmto potvrdzujem, že som od diplomatickej misie/konzulárneho úradu .......... v ............................................................................ prijal(-a) sumu .............................................................. ako preddavok na účely ....................................................... .............................................................................. (vrátane akéhokoľvek uplatniteľného poplatku), a/alebo sa zaväzujem a sľubujem, že na požiadanie splatím ministerstvu zahraničných vecí/vláde [členský štát, ktorého je osoba štátnym občanom] .............................................................................. v súlade s vnútroštátnym právom uvedeného členského štátu ekvivalent uvedenej sumy alebo ekvivalent všetkých nákladov zaplatených v mojom mene, alebo ekvivalent mne poskytnutého preddavku vrátane nákladov, ktoré vznikli môjmu rodinnému príslušníkovi (mojim rodinným príslušníkom), ktorí ma sprevádzajú, v (mena) .................................... prepočítanú výmenným kurzom platným v deň, keď bol vyplatený preddavok alebo keď boli uhradené náklady. Moja adresa* (veľkými tlačenými písmenami) (štát) ........................... je: .......................................................................... Dátum a podpis ---------------- * Ak nemáte trvalý pobyt, uveďte kontaktnú adresu. B. Prísľub splatenia finančných nákladov na konzulárnu ochranu v prípade repatriácie Ja, (pán, pani) (celé meno a priezvisko veľkými tlačenými písmenami) ......... .............................................................................. narodený(á) v (mesto) ........................ v (štát) ...................... držiteľ(-ka) cestovného pasu č. (dokladu totožnosti č.) ..................... vydaného v ................................................................... a č. sociálneho zabezpečenia a príslušný orgán, (ak je to uplatniteľné alebo relevantné) .................................................................. sa týmto zaväzujem na požiadanie ministerstva zahraničných vecí/vlády ....... ................ splatiť v súlade s vnútroštátnym právom uvedeného členského štátu ekvivalent všetkých nákladov zaplatených v mojom mene alebo preddavku, ktorý mi poskytla diplomatická misia alebo konzulárny úrad členského štátu v ............................................ na účely repatriácie alebo v súvislosti s repatriáciou mojej osoby a mojich rodinných príslušníkov, ktorí ma sprevádzali, do ............................ a zaplatiť všetky príslušné konzulárne poplatky súvisiace s repatriáciou. Sú to tieto: * a) cestovné náklady, výdavky na pobyt, rôzne náklady (mínus môj príspevok) ... .............................................................................. b) konzulárne poplatky, repatriačný poplatok, poplatok za vybavenie, poplatky za cestovné pasy/náhradné cestovné doklady .............................................................................. Náklady na repatriáciu alebo v súvislosti s repatriáciou mojej osoby a mojich rodinných príslušníkov, ktorí ma sprevádzali a ktoré nemožno určiť v čase podpísania tohto prísľubu.* Moja adresa ** (veľkými tlačenými písmenami) (štát) .......................... je: .......................................................................... Dátum a podpis: --------------------- * Nehodiace sa prečiarknite: Zamestnanec diplomatickej misie alebo konzulárneho úradu a žiadateľ by mali každé prečiarknutie parafovať na okraji. ** Ak nemáte trvalý pobyt, uveďte kontaktnú adresu.
PRÍL.6
VZOR A NÁLEŽITOSTI ŽIADOSTI PODĽA § 14h ods. 16
Žiadosť o uhradenie nákladov na poskytnutú konzulárnu ochranu
1. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej
republiky
2. Príslušný zastupiteľský úrad alebo ministerstvo zahraničných vecí členského
štátu, ktorého štátnym občanom je osoba, ktorej sa poskytla pomoc
3. Identifikácia udalosti (dátum, miesto..)
4. Údaje o osobe(-ách), ktorému(-ým) sa poskytla pomoc (samostatná príloha)
I-----------------I----------------I----------------I--------------I---------I
I Celé meno a I Miesto a dátum I Názov a číslo I Druh I Náklady I
I priezvisko I narodenia I cestovného I poskytnutej I I
I I I dokladu I pomoci I I
I-----------------I----------------I----------------I--------------I---------I
5. Náklady spolu
6. Bankový účet na uhradenie nákladov
7. Dodatok: prísľub splatiť náklady (ak existuje)
PRÍL.7
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a
spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích
krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES (Ú.v. EÚ L 106, 24.4.2015).
1) Zákon č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 55/2017 Z.z.
3) Zákon č. 552/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 553/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
4) § 29 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov.
5) Zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z.z.
6) Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore
o diplomatických stykoch.
8) Zákon č. 392/2015 Z.z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
9) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o
konzulárnych stykoch.
10a) § 7 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
11) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných
misiách.
12a) § 14 ods. 2 písm. h) zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády
a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 287/2012 Z.z.
Zákon č. 474/2005
Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
12b) Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb.
12c) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009,
ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex) (Ú.v. EÚ L 243, 15.9.2009)
v platnom znení.
Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
12d) Zákon č. 404/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov.
12e) Zákon č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 647/2007 Z.z. o cestovných dokladoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
12f) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z.z. o matrikách v znení neskorších
predpisov.
12g) Zákon č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
12h) § 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12i) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13.
novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v členských štátoch (doručovanie písomností) a o zrušení nariadenia Rady
(ES) č. 1348/2000 (Ú.v. EÚ L 324, 10.12.2007) v platnom znení, vyhláška ministra
zahraničných vecí č. 85/1982 Zb. o Dohovore o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností
v cudzine v občianskych a v obchodných veciach, zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
12j) Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou o malom pohraničnom
styku (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 441/2008
Z.z.), § 43 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z.z.
o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, § 12 ods. 9 zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach
a o doplnení niektorých zákonov, § 6 ods. 3 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona
č. 454/2004 Z.z.
12k) Napríklad zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských
veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú.v. EÚ L 201, 27.7.2012)
v platnom znení.
12l) § 28 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12m) Zákon č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z.z. o prijatí Dohovoru o zrušení
požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín.
12n) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002
Z.z.
12o) Rozhodnutie zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí
Rady z 25. júna 1996 o zavedení náhradného cestovného dokladu (96/409/SZBP) (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ, kap. 18/zv. 1; Ú.v. ES L 168, 6.7.1996) v platnom znení.
13) § 55 ods. 1 písm. p) zákona č. 55/2017 Z.z.
14) § 162 zákona č. 55/2017 Z.z.
15) Zákon č. 283/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
15a) § 60 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z.z.
17) § 8 až 11 zákona č. 552/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 111 až 115 zákona č. 55/2017 Z.z.
17a) § 163 ods. 2 zákona č. 55/2017 Z.z.
18) § 82 ods. 1 písm. h) zákona č. 55/2017 Z.z.
19) § 11 zákona č. 55/2017 Z.z.
20) § 64 zákona č. 55/2017 Z.z.
21) § 55 zákona č. 55/2017 Z.z.
21a) § 14 zákona č. 575/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
21b) § 7 ods. 4 zákona č. 55/2017 Z.z.
21c) § 130 zákona č. 55/2017 Z.z.
21d) § 126 zákona č. 55/2017 Z.z.
21e) § 10 zákona č. 55/2017 Z.z.
21f) § 53 zákona č. 55/2017 Z.z.
21g) § 56, 57 a 60 zákona č. 55/2017 Z.z.
21h) § 102 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z.z.
21i) § 29 zákona č. 55/2017 Z.z.
21j) § 55 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z.z.
21k) § 71 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona č. 55/2017 Z.z.
21l) § 83 zákona č. 55/2017 Z.z.
21m) Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z.z., ktorým
sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do
konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených
so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode
a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri
zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.
23) § 161 až 165 zákona č. 55/2017 Z.z.
24) § 163 zákona č. 55/2017 Z.z.
25) § 164 zákona č. 55/2017 Z.z.
26) § 164 ods. 2 písm. a) zákona č. 55/2017 Z.z.