20/1955 Sb. o konaní vo veciach správnych (správny poriadok)

Účelom tohto nariadenia je upraviť konanie vo veciach správnych, aby umožňovalo čo najdokonalejšie plniť úlohy ľudovodemokratickej štátnej správy, aby prispievalo k ochrane všeobecných záujmov i práv a oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických organizácií, aby napomáhalo upevnenie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny a aby vychovávalo na uvedomelú disciplínu.

(1) Podľa tohto nariadenia sa postupuje v konaní, v ktorom rozhodujú o právach alebo povinnostiach účastníkov konania výkonné orgány národných výborov alebo iné orgány štátnej správy (ďalej len "správne orgány"). Pokiaľ však osobitné predpisy upravujú konanie vo veciach správnych odchylne, postupuje sa podľa nich.

(2) Toto nariadenie sa nevzťahuje na trestné konanie správne.

(1) Správne orgány využívajú konanie na prehlbovanie svojho spojenia s ľudom a na posilňovanie dôvery pracujúcich v ľudovodemokratický štátny aparát. V konaní postupujú v tesnej súčinnosti s pracujúcimi, podporujú ich iniciatívu a opierajú sa o ich pomoc a podnety.

(2) Správne orgány sa zaoberajú každou vecou svedomite, zodpovedne a bez akéhokoľvek byrokratického, povrchného alebo povýšeneckého postoja. Vybavujú ju s vedomím, že ich hlavnou úlohou je slúžiť pracujúcim, starať sa o ich potreby a starať sa všestranne o ich blaho.

Správne orgány vychovávajú v konaní pracujúcich na to, aby dobrovoľne plnili svoje povinnosti v záujme celku, vysvetľujú význam svojich opatrení a mobilizujú na aktívnu účasť na ich uskutočnení.

(1) Správne orgány začínajú konanie na návrh alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu začínajú konanie, ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo ochrana práv a oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických organizácií.

(2) Pri konaní postupujú správne orgány v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, s potrebami a záujmami pracujúceho ľudu a zabezpečujú práva a oprávnené záujmy pracujúcich a socialistických organizácií. Konanie prispôsobujú v rámci predpisov okolnostiam prípadu, aby splnilo svoj účel čo najdokonalejšie a aby prebiehalo čo najrýchlejšie, najjednoduchšie a najhospodárnejšie a bez zbytočného zaťažovania pracujúcich.

(3) Správne orgány urobia vhodné opatrenia, aby sa v konaní neporušilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo.

Správne orgány sústavne preverujú, či spôsob konania zodpovedá týmto základným pravidlám a či vedie k upevneniu poriadku v ich činnosti. Zistené závady dôsledne odstraňujú.

(1) Správny orgán dbá na to, aby účastníci konania boli jeho činnými spolupracovníkmi. Stará sa všestranne o to, aby účastníci neutrpeli v konaní ujmu pre nedostatok znalostí predpisov a poskytuje im potrebné poučenie a pomoc.

(2) Účastníkom musí dať vždy príležitosť, aby mohli v konaní uplatniť svoje stanovisko a účinne obhájiť svoje práva a oprávnené záujmy.

(1) Účastníka, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje jeho zákonný zástupca; ak nemá účastník zákonného zástupcu, ustanoví mu správny orgán opatrovníka, ak je to potrebné na hájenie jeho záujmov v konaní. Taktiež ustanoví správny orgán opatrovníka účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy a ktorý si neustanovil splnomocnenca.

(2) Účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci môžu sa dať zastupovať splnomocnencom.

(1) Výkonné orgány národných výborov vykonávajú pôsobnosť vo všetkých odboroch štátnej správy, kde nie sú podľa osobitných predpisov kompetentné iné orgány.

(2) Ak nie je ustanovené inak, sú v prvej stolici kompetentné odbory, prípadne obdobné výkonné orgány okresných národných výborov.

(1) Príslušnosť sa spravuje zásadne bydliskom účastníka konania. Vo veciach, kde ide o nejakú činnosť, spravuje sa miestom tejto činnosti, a vo veciach, týkajúcich sa nehnuteľnosti, polohou tejto nehnuteľnosti.

(2) Ak nemožno príslušnosť takto určiť alebo ak je nebezpečie v omeškaní, vykoná konanie ten správny orgán, u ktorého bol daný naň podnet. Ak je niekoľko správnych orgánov príslušných, vykoná konanie ten, ktorý ho prvý začal.

(3) V pochybnostiach určuje príslušnosť nadriadený správny orgán. Nadriadený správny orgán môže, ak je to účelné, tiež určiť, že konanie alebo jeho časť vykoná miesto príslušného správneho orgánu iný správny orgán; na to môže však určiť iba správny orgán kompetentný a toho istého stupňa, ako bol orgán pôvodne kompetentný.

(1) Konanie nemôže vykonávať ten, u ktorého pre pomer k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno pochybovať o jeho nepredpojatosti. V odvolacom konaní (oddiel 5), pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania (oddiel 6) a v konaní o proteste generálneho prokurátora (oddiel 7) je vylúčený aj ten, kto sa zúčastnil rozhodovania v nižšej stolici.

(2) Ak namietne účastník konania predpojatosť alebo ak ju zistí predpojatý sám, oznámi to bez meškania svojmu bezprostrednému predstavenému, ktorý zariadi, ak sú dané dôvody predpojatosti, aby konanie bolo vykonané pracovníkom nepredpojatým. Ak je predpojatý vedúci odboru alebo obdobného výkonného orgánu národného výboru, urobí potrebné opatrenie rada. Ak je predpojatý celý správny orgán, urobí potrebné opatrenie správny orgán nadriadený.

(3) Ak je nebezpečie v omeškaní, vykoná predpojatý neodkladné úkony v konaní sám, pokiaľ sa nemôže potrebné opatrenie ihneď zariadiť.

(1) Podanie možno urobiť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ je spoľahlivo zjavné, kto podanie robí, o akú vec ide, prípadne čo sa navrhuje. Ak sa v podaní uplatňuje nárok, majú sa v ňom uviesť aj skutočnosti, ktoré ho odôvodňujú, a podľa možnosti majú sa pripojiť alebo navrhnúť potrebné dôkazy.

(2) Ak žiada o to účastník konania, spíše s ním správny orgán podanie, ak patrí do jeho pôsobnosti. Pritom je povinný dať účastníkovi potrebné poučenie a dbať, aby podanie obsahovalo všetko, čo je potrebné na riadne uplatnenie záujmov účastníka. Podanie, ktoré má povahu sťažnosti, oznámenia alebo podnetu pracujúcich, spíše výkonný orgán národného výboru na žiadosť podateľa bez ohľadu na svoju pôsobnosť a príslušnosť.

(3) Ak bolo podanie urobené u správneho orgánu nekompetentného, postúpi ho tento orgán bez meškania orgánu kompetentnému.

(1) Trovy konania vzniknuté správnemu orgánu sa uhradzujú z rozpočtu tohto orgánu. Trovy, ktoré v konaní vzniknú účastníkovi konania, znáša účastník sám.

(2) Správny orgán môže však uložiť účastníkovi, aby nahradil tie trovy konania, ktoré vznikli správnemu orgánu zavinením účastníka, najmä jeho svojvoľným návrhom alebo úmyselným preťahovaním konania. Správny orgán môže účastníkovi tiež uložiť, aby nahradil ostatným účastníkom konania trovy, ktoré im vznikli jeho zavinením.

(3) Správny orgán nahradí svedkovi nutné hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok svedka zaniká, ak ho neuplatnil najneskoršie do 3 dní po svojom výsluchu.

(4) Správny orgán nahradí znalcovi nutné hotové výdavky. Poskytne mu tiež primeranú odmenu za prácu spojenú s podaním posudku, pokiaľ táto práca nepatrí k povinnostiam znalca vyplývajúcim z jeho pracovného pomeru.

(1) Správny orgán je oprávnený predvolať osoby, ktorých osobná prítomnosť pri prejednávaní veci je nutná, a to i keď tieto osoby bývajú mimo obvodu jeho pôsobnosti. Pri predvolaní musí správny orgán vychádzať pracujúcim v ústrety tak, aby ich zbytočne nezaťažoval.

(2) Osobám, ktoré úmyselne maria alebo rušia riadny priebeh konania, môže správny orgán v prípadoch, v ktorých nemožno urobiť nápravu inak, uložiť po predchádzajúcom upozornení poriadkovú pokutu až do výšky 100 Kčs.

(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustné samostatné odvolanie.

(1) Správny orgán je povinný dbať, aby skutočnosti, ktoré sú podkladom rozhodnutia, boli zistené čo najpresnejšie a najúplnejšie. Z tohto hľadiska a v súlade so základnými pravidlami konania určuje správny orgán tiež, ako má byť skutkový podklad rozhodnutia zistený, najmä, či sa má konať ústne pojednávanie a ktoré dôkazy majú sa vykonať.

(2) Správny orgán musí dať účastníkom konania príležitosť, aby sa mohli pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

(1) Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní (poradných zápisníc) a zhotoviť si z nich odpisy. Iným osobám môže správny orgán dovoliť nazrieť do spisov, pokiaľ osvedčia, že znalosť obsahu spisu potrebujú na hájenie svojich práv a oprávnených záujmov.

(2) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby nazretím do spisov sa neporušilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo. Zachovanie služobného tajomstva nie je však dôvodom pre to, aby boli vylúčené z nazretia časti spisu, obsahujúce zistenie okolností, ktoré sú alebo môžu byť podkladom rozhodnutia.

(1) Správny orgán použije ako dôkaz také dôkazné prostriedky, ktoré sa hodia na zistenie stavu veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, listiny alebo ohliadku.

(2) Účastníci konania majú navrhnúť dôkazné prostriedky, ktoré majú dokázať pravdivosť ich tvrdení. Správny orgán je však povinný vykonať všetky dôkazy, ktoré môžu prispieť k úplnému objasneniu veci, i keď ich nenavrhol žiaden účastník.

(3) Ak sa vykonáva dôkaz miestnou ohliadkou alebo ohliadkou veci, je vlastník (držiteľ, správca) povinný trpieť ohliadku, dovoliť za tým účelom nevyhnutný prístup na pozemok alebo do miestnosti, prípadne predložiť predmet ohliadky. Osobe, ktorá má listinu potrebnú na dôkaz, môže správny orgán uložiť jej predloženie.

(4) Dôkaznú moc jednotlivých dôkazných prostriedkov hodnotí správny orgán prihliadajúc na všetky okolnosti prípadu.

(1) Správny orgán môže pripustiť na miesto dôkazu čestné vyhlásenie účastníka konania.

(2) Čestné vyhlásenie sa nemôže pripustiť, ak je na zistení určitej skutočnosti osobitný všeobecný záujem alebo, keď by sa tým porušila v konaní, v ktorom vystupuje niekoľko účastníkov, rovnosť medzi nimi. Čestným vyhlásením nemôže sa nahradiť znalecký posudok.

(3) Preukaznú moc čestného vyhlásenia zhodnotí správny orgán s prihliadnutím k výsledkom celého konania. Ak nie je obsah čestného vyhlásenia v súlade s výsledkami konania, môže správny orgán tiež nariadiť vykonanie dôkazu, na miesto ktorého pripustil čestné vyhlásenie.

Ak je predmet konania sporný medzi účastníkmi konania a ak to nevylučuje povaha veci, môžu účastníci uzavrieť pokonávku so schválením správneho orgánu, do pôsobnosti ktorého predmet patrí. O uzavretie pokonávky, ktorú možno z hľadiska všeobecného záujmu schváliť, má sa správny orgán vždy pokúsiť.

Rozhodnutie vydáva kompetentný správny orgán po predpísanom konaní, najmä po spoľahlivom zistení stavu veci (§ 18). Rozhodnutie musí zodpovedať zákonom a ostatným predpisom i výsledkom konania, aby sa ním čo najlepšie zabezpečilo splnenie účelu sledovaného zákonom i ochrana práv a oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických organizácií.

(1) V jednoduchých veciach, najmä ak ide o rozhodnutie vydávané len na podklade dokladov predložených účastníkom konania, rozhodne správny orgán bezodkladne po podaní návrhu. Bezodkladne vydáva správny orgán tiež osvedčenie o skutočnostiach, ktoré sú mu známe.

(2) V ostatných prípadoch treba spravidla rozhodnúť do 15 dní. Ak nemožno v tejto lehote vo veci rozhodnúť pre osobitnú zložitosť veci alebo z iných dôležitých dôvodov, upovedomí o tom správny orgán účastníkov s uvedením dôvodov a oznámi im lehotu, v ktorej o návrhu rozhodne.

(1) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, výrok a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa vyhovuje v rozhodnutí účastníkom konania v plnom rozsahu a ak niet námietok iného účastníka.

(2) Z odôvodnenia musí byť jasne zjavné, na akom podklade sa rozhodnutie vydalo a aké úvahy rozhodovali pri hodnotení dôkazov. Odôvodnenie musí byť presvedčivé, aby z neho bola zjavná správnosť rozhodnutia a aby upevňovalo dôveru pracujúcich v ľudovodemokratický štátny aparát a vychovávalo ich k dobrovoľnému a disciplinovanému plneniu ich povinností.

(3) Výrok má úplne vybaviť prejednávanú vec a všetky návrhy účastníkov konania. Správny orgán môže, ak je to účelné, rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania osobitne. Ak sa ukladá v rozhodnutí povinnosť na nejaké plnenie, určí preň správny orgán primeranú lehotu.

(4) Poučenie o odvolaní má obsahovať údaj, či je rozhodnutie konečné, či možno sa proti nemu odvolať, do akej lehoty a u ktorého správneho orgánu. Ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo ak je neúplné, môže účastník konania žiadať do 15 dní odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené (§ 26), aby sa doplnilo. Lehota na odvolanie začína v takom prípade plynúť odo dňa, keď bolo účastníkovi oznámené úplné poučenie. Ak sa dalo poučenie nesprávne a účastník podal preto odvolanie po lehote, považuje sa odvolanie za podané včas.

Rozhodnutie je oznámené doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkovi konania; ak však bolo vyhlásené ústne v prítomnosti účastníkov konania, je oznámené už týmto ústnym vyhlásením. Účastník konania môže i v takom prípade do 3 dní žiadať, aby sa mu doručilo písomné vyhotovenie rozhodnutia; takémuto účastníkovi je rozhodnutie oznámené až dňom, keď sa mu doručilo jeho písomné vyhotovenie.

(2) Proti rozhodnutiu vydanému za konania možno sa brániť - ak nie je výslovne pripustené odvolanie samostatné - až v odvolaní, ktoré bolo podané proti záverečnému rozhodnutiu.

(1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia (§ 26) u správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Lehota na odvolanie je zachovaná i vtedy, ak bolo odvolanie pred jej uplynutím podané priamo u odvolacieho orgánu alebo na miestnom národnom výbore miesta bydliska, pobytu alebo pracoviska odvolateľa. Taktiež je lehota zachovaná ak bolo odvolanie pred jej uplynutím odovzdané na poštovú dopravu a adresované správnemu orgánu, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, alebo odvolaciemu orgánu.

(1) Odvolanie podané včas oprávneným účastníkom konania má odkladný účinok.

(2) Správny orgán môže odkladný účinok odvolania vylúčiť, ak je pre naliehavý všeobecný záujem okamžitý výkon rozhodnutia nevyhnutný alebo ak je nebezpečie, že odkladom výkonu utrpí iný účastník konania, prípadne iná osoba, nenahraditeľnú ujmu. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vylučuje odkladný účinok odvolania, sa nemožno odvolať.

Odvolanie možno podať písomne alebo ústne. Treba ho odôvodniť a podľa možnosti k nemu pripojiť alebo v ňom navrhnúť potrebné dôkazy; správny orgán však prejedná odvolanie i vtedy, ak nie sú tieto náležitosti splnené.

(1) O odvolaní rozhoduje nadriadený správny orgán.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu odboru alebo obdobného výkonného orgánu národného výboru rozhoduje odbor, prípadne obdobný výkonný orgán národného výboru bezprostredne vyššieho stupňa; ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu odboru alebo obdobného výkonného orgánu krajského národného výboru, rozhoduje o ňom kompetentný ústredný úrad. O odvolaní proti rozhodnutiu rady miestneho národného výboru, u ktorého nie sú zriadené odbory, rozhoduje odbor, prípadne obdobný výkonný orgán okresného národného výboru s vedomím svojej rady.

(1) Nadriadené orgány majú právo preskúmavať rozhodnutia rád národných výborov a môžu ich rušiť alebo meniť. Orgány nadriadené odborom alebo obdobným výkonným orgánom národných výborov majú právo preskúmavať ich rozhodnutia a nesprávne rozhodnutia rušiť alebo meniť.

(2) Nadriadený orgán preskúmava rozhodnutie z vlastného podnetu alebo z podnetu iného, najmä na sťažnosť pracujúcich.

(1) Ak hodlá nadriadený správny orgán zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru, je povinný vyžiadať si vopred jeho vyjadrenie.

(2) Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia treba dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

(3) Rozhodnutie, ktorým sa ruší alebo mení rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru, treba starostlivo odôvodniť, aby vnútorným obsahom plne presvedčovalo o svojej správnosti. Rovnopis rozhodnutia sa zašle tiež kompetentnému prokurátorovi.

Ustanovenia § 40 sa použijú obdobne tiež v prípadoch, keď nadriadené správne orgány môžu rušiť alebo meniť rozhodnutia aj iných správnych orgánov než výkonných orgánov národných výborov.

(1) Protestu generálneho prokurátora môže vyhovieť sám správny orgán, proti rozhodnutiu ktorého protest smeruje. Rozhodnutie, ktorým protestu vyhovuje, je správny orgán povinný oznámiť (§ 26) v lehote v proteste určenej.

(2) Ak nehodlá správny orgán, proti ktorého rozhodnutiu protest smeruje, protestu vyhovieť, je povinný predložiť ho so svojím stanoviskom v lehote v proteste určenej na rozhodnutie správnemu orgánu vyššieho stupňa.

(3) Taktiež správny orgán vyššieho stupňa oznámi svoje rozhodnutie o proteste v lehote v proteste určenej; táto lehota sa počíta odo dňa, keď dostal protest od podriadeného správneho orgánu. Ak nemôže včas rozhodnúť, upovedomí o tom i o dôvodoch, ktoré bránia dodržať lehotu, prokurátora, ktorý protest podal.

Rozhodnutie o proteste zašle správny orgán súčasne s jeho oznámením (§ 42 ods. 1 a 3) tiež prokurátorovi, ktorý protest podal. Taktiež ak predloží správny orgán protest na rozhodnutie správnemu orgánu vyššieho stupňa (§ 42 ods. 2), upovedomí o tom i o svojom stanovisku súčasne prokurátora, ktorý protest podal.