21/1992 Zb. o bankách

Schválený: 20.12.1991

21/1992 Zb.

ZÁKON

z 20. decembra 1991

o bankách

Zmena: 264/1992 Zb.

Zmena: 249/1994 Z.z.

Zmena: 374/1994 Z.z.

Zmena: 58/1995 Z.z.

Zmena: 233/1995 Z.z.

Zmena: 58/1996 Z.z.

Zmena: 118/1996 Z.z.

Zmena: 386/1996 Z.z.

Zmena: 12/1998 Z.z.

Zmena: 44/1998 Z.z.

Zmena: 170/1998 Z.z.

Zmena: 252/1999 Z.z.

Zmena: 215/2000 Z.z.

Zmena: 329/2000 Z.z.

Zmena: 367/2000 Z.z.

Zmena: 149/2001 Z.z.

Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

(1) Bankami sa na účely tohto zákona rozumejú právnické osoby so sídlom v Slovenskej republike založené ako akciová spoločnosť, ¹⁾ ktoré

a) prijímajú vklady a

b) poskytujú úvery

a ktoré na výkon činností podľa písmen a) a b) majú povolenie pôsobiť ako banka (§ 4) alebo založené a povolené ako štátny peňažný ústav (§ 36).

(2) Na účely tohto zákona sa rozumejú

a) vkladom zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľovi na ich výplatu;

b) úverom v akejkoľvek forme dočasne poskytnuté peňažné prostriedky.

(3) V povolení pôsobiť ako banka sa môže banke okrem vykonávania činností podľa odseku 1 písm. a) a b) povoliť aj vykonávanie týchto činností:

a) investovanie do cenných papierov na vlastný účet;

b) finančný prenájom (finančný leasing);

c) platobný styk a zúčtovanie;

d) vydávanie a správa platobných prostriedkov, napríklad bankových platobných kariet, cestovných šekov;

e) poskytovanie záruk;

f) otváranie akreditívov;

g) obstarávanie inkasa;

h) obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta

1. s devízovými hodnotami,

2. v oblasti termínovaných obchodov (futures) a opcií (options) včítane kurzových a úrokových obchodov,

3. s prevoditeľnými cennými papiermi,

4. so zlatými a striebornými mincami, pamätnými mincami, hárkami bankoviek a súbormi obehových mincí;

i) účasť na vydávaní cenných papierov a poskytovanie súvisiacich služieb;

j) sprostredkovateľská činnosť v oblasti bankovníctva a poisťovníctva súvisiaca s bankovou činnosťou alebo so stavebným sporením;

k) poskytovanie poradenských služieb vo veciach podnikania;

l) obhospodarovanie cenných papierov klienta na jeho účet včítane poradenstva (portfolio management);

m) uloženie a správa cenných papierov alebo iných hodnôt;

n) výkon funkcie depozitára podľa osobitného predpisu; ^1a)

o) zmenárenskú činnosť (nákup devízových prostriedkov);

p) poskytovanie bankových informácií;

r) prenájom bezpečnostných schránok;

s) vykonávanie hypotekárnych obchodov.

(4) Výkon niektorých činností uvedených v odseku 3 môže byť osobitným zákonom ^1b) viazaný na udelenie osobitného povolenia. Povolenie pôsobiť ako banka na vykonávanie takejto bankovej činnosti možno vydať až po nadobudnutí právoplatnosti osobitného povolenia.

(5) Bankové činnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b) a v odseku 3 môžu vykonávať prostredníctvom svojich pobočiek tiež zahraničné banky, ktoré majú na to povolenie podľa § 5; pobočkou zahraničnej banky sa na účely tohto zákona rozumie jej organizačná zložka umiestnená na území Slovenskej republiky. ^1c)

(6) Iné činnosti, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 3, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky vykonávať pre iného, len ak súvisia so zabezpečením jej prevádzky. Na túto činnosť je potrebný súhlas Národnej banky Slovenska.

(7) Banky a pobočky zahraničných bánk sú v súvislosti s vykonávaním bankových činností povinné plniť aj úlohy uložené Národnou bankou Slovenska v oblasti menovej politiky podľa osobitného zákona; ²⁾ na takto uložené úlohy sa nevzťahujú ustanovenia o konaní podľa tohto zákona a všeobecné predpisy o správnom konaní. ^1d)

(8) Na banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ¹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak. Právne postavenie Národnej banky Slovenska upravuje osobitný zákon. ²⁾

(9) Platobný styk a zúčtovanie v Slovenskej republike vykonávajú medzi sebou banky a pobočky zahraničných bánk výhradne prostredníctvom osobitnej právnickej osoby. ^2a) Zamestnanci a členovia orgánov tejto právnickej osoby sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním tohto platobného styku voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska a orgánu štátneho dozoru pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. ²⁾

(10) Podrobnosti o vydávaní a správe platobných prostriedkov podľa odseku 3 písm. d) môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením, ³⁾ ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov").

§ 2

(1) Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. ^2b) Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu. ^2c)

(2) Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto vydávať bankové platobné karty. Banková platobná karta je platobný prostriedok, ktorým sa vykonávajú bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu alebo v prospech účtu zriadeného bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ku ktorému bola banková platobná karta vydaná.

(3) Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo inej činnosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak, 2ca) z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy.

(4) Na účely tohto zákona sa verejnou výzvou rozumie akékoľvek oznámenie, ponuka alebo odporúčanie uskutočnené právnickou osobou alebo fyzickou osobou na zhromažďovanie peňažných prostriedkov vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby, vykonané akýmikoľvek prostriedkami zverejnenia vrátane osobného kontaktu.

§ 3

(1) Slovo "banka" alebo "sporiteľňa", jeho preklady alebo slová, v ktorých základe sa tieto slová vyskytujú, smie používať v obchodnom mene iba právnická osoba, ktorej bolo udelené povolenie pôsobiť ako banka, pokiaľ nie je zrejmé zo súvislosti, v ktorej sa slovo "banka" alebo "sporiteľňa" používa, že táto osoba sa nezaoberá činnosťou uvedenou v § 1 ods. 1.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na právnické osoby, ktorých obchodné meno alebo názov je zavedený alebo uznávaný zákonom alebo medzinárodnou zmluvou.

DRUHÁ ČASŤ

POVOLENIE PÔSOBIŤ AKO BANKA

§ 4

(1) Žiadosť o povolenie pôsobiť ako banka sa predkladá Národnej banke Slovenska. So žiadosťou o povolenie sa predkladá návrh stanov.

(2) Národná banka Slovenska opatrením, ³⁾ ktoré sa vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov, ustanoví

a) náležitosti žiadosti podľa odseku 1 vrátane žiadosti podľa osobitného predpisu, ^2d)

b) minimálnu výšku peňažného vkladu do základného imania banky a banky vykonávajúcej hypotekárne obchody, ktorá je podmienkou na udelenie povolenia pôsobiť ako banka,

c) spôsob preukazovania splnenia podmienok, na ktoré je viazané povolenie pôsobiť ako banka.

(3) O udelení povolenia pôsobiť ako banka rozhoduje Národná banka Slovenska po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

(4) O udelení povolenia pôsobiť ako banka sa rozhoduje po posúdení

a) pôvodu, dostatočnosti a zloženia základného imania a ďalších finančných zdrojov banky;

b) odbornej spôsobilosti a občianskej bezúhonnosti osôb navrhovaných pre riadenie banky;

c) technických a organizačných predpokladov na výkon navrhovaných činností banky;

d) reálnosti ekonomických kalkulácií o budúcej likvidite a rentabilite banky;

e) zrušené od 21.2.1998.

§ 4a

Zrušený od 21.2.1998

§ 5

(1) Zahraničná banka, ktorá chce zriadiť pobočku na území Slovenskej republiky, predkladá žiadosť o povolenie pôsobiť ako banka Národnej banke Slovenska.

(2) O udelení povolenia podľa odseku 1 rozhoduje Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom.

(3) O udelení povolenia sa rozhoduje po posúdení

a) výšky trvale poskytnutých finančných prostriedkov poskytnutých zahraničnou bankou jej pobočke;

b) technických a organizačných predpokladov na výkon navrhovaných činností;

c) odbornej spôsobilosti a občianskej bezúhonnosti osôb navrhovaných pre riadenie pobočky;

d) reálnosti ekonomických kalkulácií;

e) zrušené od 21.2.1998

f) zrušené od 1.3.1996.

(4) Náležitosti žiadosti, minimálnu výšku trvale poskytnutých finančných prostriedkov, ako aj to, čo sa rozumie trvale poskytnutými finančnými prostriedkami pobočke zahraničnej banky a pobočke zahraničnej banky vykonávajúcej hypotekárne obchody, a spôsob, akým sa preukazuje splnenie podmienok, na ktoré je viazané povolenie pôsobiť ako banka, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ³⁾ ktoré sa vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov.

(5) Finančné prostriedky poskytnuté pobočke zahraničnej banky podľa odseku 4 musia byť uložené v bankách (§ 1 ods. 1).

§ 5a

Zrušený od 21.2.1998

§ 6

(1) Povolenie pôsobiť ako banka sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu, ani neprechádza na právneho nástupcu.

(2) V povolení pôsobiť ako banka možno výkon niektorých činností uvedených v § 1 ods. 1 a 3 obmedziť. Na žiadosť banky alebo pobočky zahraničnej banky možno povolenie pôsobiť ako banka rozšíriť o ďalšie činnosti podľa § 1 ods. 1 a 3 rozhodnutím.

(3) Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky písomne informuje Národnú banku Slovenska o pripravovaných zmenách podmienok, ktoré boli podkladom na vydanie povolenia pôsobiť ako banka najmenej 30 dní pred uskutočnením pripravovaných zmien. Na zmenu ustanovení stanov banky, ktoré musia stanovy obsahovať podľa tohto zákona a osobitného zákona, ^3a) je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, inak je táto zmena neplatná.

(4) Banka môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.

§ 7

Úplný zoznam bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na území Slovenskej republiky vedie Národná banka Slovenska. Zoznam je na nahliadnutie vo všetkých organizačných jednotkách Národnej banky Slovenska.

TRETIA ČASŤ

ORGANIZÁCIA BANKY

§ 8

(1) Banka musí mať štatutárny orgán ¹⁾ a dozornú radu.

(2) Štatutárny orgán musí byť najmenej trojčlenný. Dozorná rada musí mať aspoň troch členov; člen dozornej rady banky nesmie byť členom predstavenstva ani zamestnancom tej istej banky, ani členom dozornej rady alebo predstavenstva inej banky a zároveň nesmie byť prokuristom ani osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene tej istej alebo inej banky.

(3) Právomoc štatutárneho orgánu a dozornej rady musia byť uvedené v stanovách.

(4) Člen štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, vedúci pobočky zahraničnej banky a zamestnanec banky alebo pobočky zahraničnej banky nesmú zneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom svojej funkcie na neoprávnené získavanie výhod pre seba alebo pre iného.

(5) Vedúceho útvaru vnútornej kontroly banky vymenúva a odvoláva štatutárny orgán banky po predchádzajúcom súhlase dozornej rady banky alebo na návrh dozornej rady banky. Za tých istých podmienok určuje vedúcemu útvaru vnútornej kontroly banky platové náležitosti štatutárny orgán banky. Dozorná rada banky je oprávnená požiadať vedúceho útvaru vnútornej kontroly o vykonanie kontroly banky v ňou vymedzenom rozsahu.

§ 9

(1) Banka je povinná v stanovách okrem náležitostí ustanovených Obchodným zákonníkom ^3a) upraviť tiež

a) štruktúru a organizáciu banky;

b) právomoc a zodpovednosť vedúcich zamestnancov;

c) právomoc a zodpovednosť ďalších zamestnancov ústredia a pobočiek, prípadne iných organizačných jednotiek banky, oprávnených na vykonávanie bankových obchodov;

d) systém vnútornej kontroly.

(2) Overené kópie stanov a ich zmien musia byť uložené v Národnej banke Slovenska.

§ 10

(1) Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná podať príslušnému súdu návrh na svoj zápis do obchodného registra na základe povolenia pôsobiť ako banka do desiatich dní odo dňa, keď povolenie pôsobiť ako banka nadobudlo právoplatnosť, a je povinná uložiť v Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri; banka a pobočka zahraničnej banky je tiež povinná uložiť v Národnej banke Slovenska aj kópiu rozhodnutia súdu o vykonaní jej výmazu z obchodného registra do desiatich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

(2) Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každej pobočky na území Slovenskej republiky. V oznámení o zriadení pobočky uvedie

a) označenie miesta a umiestnenia pobočky,

b) predmet činnosti pobočky,

c) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu vedúceho pobočky.

(3) Banka nesmie bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska zriadiť pobočku v zahraničí. Náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

(4) Pobočka je organizačná jednotka banky, ktorá vykonáva najmä činnosti podľa § 1 ods. 1.

(5) Banka je povinná vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie každého svojho zastúpenia v zahraničí. V oznámení o zriadení zastúpenia uvedie

a) označenie miesta a umiestnenie zastúpenia,

b) meno a priezvisko vedúceho zastúpenia a adresu jeho trvalého pobytu v zahraničí.

(6) Zastúpením banky sa na účely tohto zákona rozumie organizačná zložka banky, ktorá propaguje činnosť banky v zahraničí alebo získava informácie o možnostiach spolupráce v zahraničí.

(7) Zastúpenie banky nesmie vykonávať bankovú činnosť ani inak podnikať.

ŠTVRTÁ ČASŤ

POŽIADAVKY NA PODNIKANIE BÁNK

§ 11

(1) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné informovať vo svojich prevádzkových priestoroch písomnou formou v slovenskom jazyku o podmienkach pre prijímanie vkladov, poskytovanie úverov a ďalších bankových obchodov a služieb a o cenách nimi poskytovaných služieb. Ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka tým nie je dotknuté.

(2) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejniť vo svojich prevádzkových priestoroch aj informácie o ochrane vkladov v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom. ¹²⁾ V uverejnenej informácii o bankovom obchode, ktorý spočíva v prijatí vkladu [§ 1 ods. 2 písm. a)] alebo ktorého súčasťou je prijatie vkladu, musí byť výslovne uvedené, či sa na takto prijatý vklad vzťahuje ochrana podľa osobitného zákona. ¹²⁾ Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné v nich vydaných vkladných knižkách výslovne uviesť, či ide o vkladnú knižku na meno alebo o vkladnú knižku na doručiteľa; to platí aj pri dokladoch o obdobných vkladových vzťahoch.

(3) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné uverejňovať informácie o svojej činnosti a o finančných ukazovateľoch za posledný štvrťrok a banka aj o štruktúre svojich akcionárov, a to do 30 dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka.

(4) Zahraničná banka, ktorá podniká na území Slovenskej republiky podľa § 1 ods. 5, je povinná uverejňovať údaje zo svojej účtovnej závierky v slovenskom jazyku s uvedením rozdielov medzi pravidlami platnými pre zostavenie účtovnej závierky v Slovenskej republike a v štáte, kde má zahraničná banka sídlo.

(5) Rozsah a spôsob uverejňovania informácií podľa odsekov 3 a 4 ustanoví Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom opatrením, ktoré vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov.

§ 11a

(1) Banka je povinná pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä je povinná vykonávať bankové obchody

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje záujmy jej vkladateľov z hľadiska návratnosti ich vkladov a ktorý neohrozuje bezpečnosť a stabilitu banky alebo bankového systému porušením všeobecne záväzných právnych predpisov, a

b) za najvýhodnejších ekonomických a právnych podmienok pre banku a pre jej klienta pri ňou vykonávaných obchodoch na účet klienta, ktoré možno dosiahnuť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

(2) Ustanovenie odseku 1 rovnako platí aj pre pobočku zahraničnej banky.

(3) Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá nepostupovala v súlade s písomným príkazom svojho klienta a spôsobila tým chybu pri vykonávaní zúčtovania alebo platobného styku, je povinná na svoje náklady a bez zbytočného odkladu zabezpečiť nápravu.

(4) Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ňu, najmä také zmluvy, ktoré ju zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, prípadne ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené jej pohľadávky.

§ 12

(1) Banky sú povinné zachovávať ustanovený pomer kapitálu a rezerv k aktívam, prípadne záväzkom banky (§ 15).

(2) Banky sú povinné zachovávať pomer podľa odseku 1 vypočítaný aj na základe konsolidovanej účtovnej závierky ^3b) bánk podľa opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

(3) zrušený od 11.10.1999.

§ 13

(1) Banka je povinná zabezpečovať bankové činnosti tak, aby pri nich vzniknuté záväzky, pohľadávky a iné majetkové práva a povinnosti banky voči jednotlivým druhovo určeným subjektom, prípadne skupine hospodársky spojených subjektov neprekročili ustanovené obmedzenie v pomere ku kapitálu a k rezervám banky (§ 15).

(2) Súčet záväzkov, pohľadávok a iných majetkových práv a povinností banky vzniknutých pri výkone bankových činností voči jednotlivým druhovo určeným subjektom, prípadne skupine hospodársky spojených subjektov, ktorých hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 10% kapitálu a rezerv banky, nesmie prekročiť ustanovené obmedzenia v pomere ku kapitálu a k rezervám banky (§ 15).

(3) Za záväzky, pohľadávky a iné majetkové práva a povinnosti banky podľa odsekov 1 a 2 sa považujú aj záväzky, pohľadávky a iné majetkové práva a povinnosti banky viazané na splnenie odkladacej alebo rozväzovacej podmienky a majetkové podiely banky na iných osobách.

§ 14

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné udržiavať trvale svoju platobnú schopnosť v slovenskej mene i cudzích menách. Za tým účelom sú povinné dodržiavať ustanovené pravidlá likvidity a bezpečnej prevádzky (§ 15); tieto pravidlá môžu upravovať najmä

a) minimálnu výšku likvidných prostriedkov, prípadne skupiny týchto prostriedkov vo vzťahu k aktívam alebo vo vzťahu k pasívam, prípadne ku skupine aktív alebo pasív; tejto povinnosti možno vyhovieť aj udržiavaním ustanovenej časti zdrojov v Národnej banke Slovenska;

b) obmedzenie a podmienky pre niektoré druhy úverov alebo investícií, vkladov, záruk a záväzkov;

c) obmedzenie a podmienky smerujúce k zladeniu splatnosti aktív a pasív banky;

d) obmedzenie a podmienky pre nezabezpečené devízové pozície.

§ 15

Pravidlá vyplývajúce z povinností podľa § 12 až 14, pravidlá zatrieďovania pohľadávok a záväzkov, tvorby a rušenia rezerv a ocenenia majetku a záväzkov, ako aj to, čo sa rozumie kapitálom, rezervami, aktívami, skupinou hospodársky spojených subjektov, likviditou, likvidnými prostriedkami, rizikami a nezabezpečenými devízovými pozíciami, a rozsah, v akom týmto pravidlám podliehajú pobočky zahraničných bánk, ustanoví Národná banka Slovenska a vyhlasuje ich ako svoje opatrenia ³⁾ v Zbierke zákonov.

§ 16

(1) Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska udelený po prerokovaní s ministerstvom treba

a) na nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach vo výške 5%, 10%, 20%, 33% alebo 50% v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode,

b) na zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo na zrušenie banky, ako aj na zvýšenie alebo na zníženie základného imania banky, ak nejde o zníženie z dôvodu straty,

c) na predaj banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti. ^3c)

(2) Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. ⁴⁾

(3) Náležitosti žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, ako aj podmienky na udelenie predchádzajúceho súhlasu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

(4) Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý treba predchádzajúci súhlas, neplatný.

(5) Žiadosť podľa odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré nadobúdajú podiel na banke. Žiadosť podľa odseku 1 písm. b) podáva banka, a ak ide o zlúčenie alebo o splynutie, spoločne banka a právnická osoba, s ktorou sa banka zlučuje alebo s ktorou banka splýva. Žiadosť podľa odseku 1 písm. c) podáva spoločne banka alebo zahraničná banka a osoba, ktorá nadobúda banku, pobočku zahraničnej banky alebo jej časť.

(6) Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska a ministerstvu na ich požiadanie informácie potrebné na zisťovanie, či nedošlo ku konaniu, na ktoré je potrebný predchádzajúci súhlas podľa odseku 1, najmä informácie o vlastníkoch podielov na obchodných spoločnostiach alebo na družstvách a informácie o dohodách o výkone hlasovacích práv.

(7) Osoba, ktorej podiel na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach klesol pod 5%, 10%, 20%, 33% alebo 50%, je povinná túto skutočnosť oznámiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu do 30 dní od jej vzniku.

(8) Za konanie v zhode sa na účely tohto zákona rozumie

a) konanie smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach uskutočnené medzi

1. právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnymi orgánmi, členmi štatutárnych alebo dozorných orgánov, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, vedúcimi organizačnej zložky, ktorí sú zapísaní v obchodnom registri, prokuristami, likvidátormi, správcami konkurznej podstaty či vyrovnacími správcami tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi ⁵⁾ alebo medzi ktorýmikoľvek týmito osobami;

2. osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej banke v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia bez ohľadu na formu dohody alebo na to, či je platná alebo neplatná;

3. ovládajúcou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane tou istou ovládajúcou osobou;

4. blízkymi osobami; ⁵⁾

b) konanie dvoch alebo viacerých právnických osôb smerujúce k dosiahnutiu podielu na základnom imaní banky alebo na hlasovacích právach, v ktorých tá istá osoba je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom dozorného orgánu alebo má podiel na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v rozsahu najmenej 10%.

(9) Ovládajúcou osobou podľa odseku 8 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má v právnickej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na právnickej osobe, s ktorým je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo že na základe dohody s inými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv.

(10) Ovládanou osobou je právnická osoba, v ktorej má ovládajúca osoba postavenie podľa odseku 9.

§ 17

(1) Banka nesmie bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska

a) nadobúdať akcie alebo podielové účasti, ktoré vo svojom úhrne sú viac ako 10% základného imania právnickej osoby, ktorá nie je bankou podľa tohto zákona;

b) nadobúdať akcie alebo podielové účasti na právnických osobách, ktoré nie sú bankami podľa tohto zákona, v celkovom rozsahu prevyšujúcom 25% kapitálu a rezerv banky.

(2) Zákazy podľa odseku 1 neplatia v prípade nadobúdania akcií za účelom ich ďalšieho predaja tretím osobám. Akcie na tento účel nesmie banka vlastniť dlhšie ako jeden rok od ich nadobudnutia.

(4) Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 je každý právny úkon, na ktorý treba predchádzajúci súhlas, neplatný.

(5) Banka je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každé nadobudnutie akcií alebo iných podielových účastí podľa odseku 2 na právnickej osobe prevyšujúcich 10% základného imania právnickej osoby.

(6) Banka nemôže byť spoločníkom právnických osôb, za ktorých záväzky by ručila ako spoločník celým svojím majetkom.

§ 18

(1) Banka alebo pobočka zahraničnej banky nesmie vykonávať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah (§ 19), obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientami.

(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytuje osobám podľa odseku 1 úvery alebo zabezpečenie záväzkov, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky na základe rozboru príslušného bankového obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.

§ 19

(1) Za osoby, ktoré majú k banke osobitný vzťah, sa na účely tohto zákona považujú

a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, 5aa) ďalší zamestnanci banky určení stanovami banky a prokurista banky,

b) členovia dozornej rady banky,

c) právnické osoby majúce kontrolu nad bankou, ich hlavní akcionári a členovia vedenia týchto právnických osôb,

d) osoby blízke ⁵⁾ členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky a osobám majúcim kontrolu nad bankou,

e) právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených v písmenách a), b), c) a d) má podiel na jej základnom imaní presahujúci 10%,

f) hlavní akcionári banky a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,

g) členovia bankovej rady Národnej banky Slovenska.

(2) Za osoby, ktoré majú k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah, sa na účely tohto zákona považujú

a) vedúci pobočky zahraničnej banky,

b) členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,

c) právnické osoby alebo fyzické osoby majúce kontrolu nad zahraničnou bankou a hlavní akcionári alebo členovia orgánov právnických osôb majúcich kontrolu nad zahraničnou bankou,

d) osoby blízke ⁵⁾ osobám uvedeným v písmenách a) a b) alebo fyzickým osobám majúcim kontrolu nad zahraničnou bankou,

e) právnické osoby, v ktorých niektorá z osôb uvedených v písmenách a), b) alebo c) má podiel na jej základnom imaní presahujúci 10%,

f) hlavní akcionári zahraničnej banky a akákoľvek právnická osoba pod ich kontrolou,

g) právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,

h) členovia bankovej rady Národnej banky Slovenska.

(3) Kontrolou nad bankou alebo inou právnickou osobou sa podľa tohto zákona rozumie vlastníctvo viac ako 50% jej akcií alebo iných podielových účastí alebo právomoc voliť štatutárny orgán banky alebo inej právnickej osoby jednou osobou alebo viacerými osobami, ktoré konajú v zhode, prípadne inak presadzovať rozhodujúci vplyv na vedenie banky alebo právnickej osoby. Hlavným akcionárom sa rozumie jedna osoba alebo viac osôb, ktoré konajú v zhode, ak vlastní alebo vlastnia viac ako 10% akcií alebo iných podielových účastí.

(4) Banka je povinná na požiadanie písomne informovať Národnú banku Slovenska a ministerstvo o svojich akcionároch.

(5) Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného zákona. ¹²⁾ Náležitosti tohto oznámenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ³⁾ ktoré vyhlasuje uverejnením v zbierke zákonov.

§ 20

(1) Suma úveru nezabezpečeného záložným právom k nehnuteľnosti poskytnutého bankou jej zamestnancovi alebo osobám, ktoré majú k banke osobitný vzťah podľa § 19 ods. 1 písm. a), b), d) a g), nesmie prekročiť jeho celkový hrubý príjem za dva roky. Celková suma úverov poskytnutých bankou jej zamestnancom za zvýhodnených podmienok nesmie prekročiť 5% základného imania banky.

(2) Banka nesmie poskytnúť úver na

a) splatenie ňou vydaných akcií,

b) splatenie akcií vydaných hlavným akcionárom banky,

c) splatenie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou hlavných akcionárov banky,

d) splatenie akcií vydaných právnickými osobami, ktoré sú pod kontrolou banky.

§ 20a

(1) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o úveroch a zárukách poskytnutých podnikateľským subjektom a o iných prijatých záväzkoch v slovenskej alebo v cudzej mene; v cudzej mene sa výška určuje po prepočte kurzom vyhláseným Národnou bankou Slovenska. ^5b)

(2) Národná banka Slovenska ^5c) vedie register bankových úverov a záruk (ďalej len "register") podľa odseku 1.

(3) Národná banka Slovenska poskytne informácie z registra banke a pobočke zahraničnej banky; na poskytovanie informácií podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje § 38 tohto zákona.

(4) Spôsob vedenia registra a rozsah oznamovania údajov zapísaných v registri ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

PIATA ČASŤ

ÚČTOVNÍCTVO A OBCHODNÁ DOKUMENTÁCIA

§ 21

(1) Banka, ako aj pobočka zahraničnej banky, je povinná viesť účtovníctvo a zabezpečiť jeho preukaznosť spôsobom a v rozsahu podľa osobitného zákona. ⁶⁾ Metodiku jednotného účtovníctva a účtovnej závierky bánk usmerňuje ministerstvo. ⁶⁾

(2) V prípade, že banka má podielovú účasť na jednej alebo viacerých obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách 20% a viac základného imania, musia jej účtovné výkazy poskytovať tiež súhrnné údaje o týchto obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách.

§ 22

(1) Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná prostredníctvom audítorov podľa osobitného zákona zabezpečiť

a) overenie účtovnej závierky banky a pobočky zahraničnej banky;

b) overenie hospodárenia banky za príslušný rok;

c) vypracovanie správy o overení účtovnej závierky a hospodárenia banky;

d) vypracovanie správy o tom, či systém na vyhotovenie hlásení požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 24 ods. 2 je vybudovaný tak, že hlásenie verne zobrazuje skutočnosť,

e) vypracovanie správy o tom, či údaje v hláseniach požadovaných Národnou bankou Slovenska podľa § 24 ods. 2 sú správne,

f) na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska preverenie správnosti účtovníctva; banke patrí od Národnej banky Slovenska úhrada nevyhnutných vecných nákladov v prípade, ak sa pri preverení nezistili nedostatky.

(2) Vybraných audítorov je banka povinná každoročne písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorá je oprávnená do 30 dní po tom, čo dostala toto oznámenie, audítorov odmietnuť. Banka je povinná oznámiť do 15 dní po odmietnutí Národnou bankou Slovenska nových audítorov.

(3) Za audítorov nemožno vybrať osoby, ktoré majú k banke osobitný vzťah podľa § 19 ods. 1.

(4) Pri zistení nedostatkov musí byť v správe podľa odseku 1 písm. c) vyjadrené, aký vplyv mali tieto nedostatky na hospodárenie a likviditu banky a na tvorbu a rozdelenie hospodárskeho výsledku.

(5) Audítor je povinný ihneď písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach, ktoré môžu ohrozovať činnosť banky.

(6) Audítor je povinný okrem správy o overení ročnej účtovnej závierky vypracovanej podľa osobitného zákona ⁶⁾ vypracovať aj neskrátenú audítorskú správu podľa osnovy zostavenej Národnou bankou Slovenska, v ktorej podrobnejšie popíše skutočnosti uvedené v správe o overení ročnej účtovnej závierky vypracovanej podľa osobitného zákona, ⁶⁾ a túto správu predloží Národnej banke Slovenska súčasne so správou o overení ročnej účtovnej závierky vypracovanej podľa osobitného zákona. ⁶⁾

(7) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné zabezpečiť ochranu elektronicky spracovaných informácií pred zneužitím, zničením, poškodením alebo pred stratou.

(8) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné raz ročne zabezpečiť overenie spoľahlivosti informačného systému, ktorým sú spracúvané bankové údaje.

§ 23

(1) Banka je povinná zverejňovať údaje z účtovnej závierky overenej podľa § 22 spôsobom ustanoveným osobitným predpisom a vydávať za účelom zverejnenia výročnú správu. ^6a)

(2) Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výročnú správu ^6a) do 30 dní po jej schválení valným zhromaždením alebo zakladateľom.

(3) Banka predkladá do 31. marca kalendárneho roka Národnej banke Slovenska a ministerstvu správu o výsledku činnosti systému vnútornej kontroly, o prijatých opatreniach na nápravu nedostatkov v činnosti banky zistených vnútornou kontrolou a schválený plán kontrolnej činnosti na kalendárny rok.

§ 24

(1) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné archivovať doklady o uskutočnených obchodoch; pri obchodoch, ktorých hodnota prevyšuje 100 000 Kčs, sú povinné tieto doklady archivovať najmenej 5 rokov.

(2) Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné vypracovať a predkladať Národnej banke Slovenska informácie, podklady a vysvetlenia; ich obsah, formu, členenie, termíny a spôsob predkladania ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným uverejnením v Zbierke zákonov. Ak predložené informácie a podklady nezodpovedajú ustanovenej metodike a podmienkam alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť spresnené podklady a podať vysvetlenie. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky požadované informácie a podklady nepredloží alebo ak sú opakovane neúplné alebo nesprávne, je Národná banka Slovenska oprávnená uložiť opatrenia podľa § 26 tohto zákona.

(3) V prípade, že banka má majetkovú účasť na jednej alebo viacerých obchodných spoločnostiach alebo iných právnických osobách 20% a viac základného imania banky, musia informácie a podklady podľa odseku 2 obsahovať takisto údaje týkajúce sa týchto obchodných spoločností alebo iných právnických osôb.

(4) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné predkladať ministerstvu účtovnú závierku ^6b) a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, ^6b) aj konsolidovanú účtovnú závierku a údaje z účtovnej a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení alebo prehľadov, pričom sa to nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa § 38. Rozsah, spôsob a termíny predkladania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

ŠIESTA ČASŤ

OPATRENIA NA NÁPRAVU A POKUTY

PRVÁ HLAVA

§ 25

(1) Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. ²⁾

(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky je povinná predložiť na vyžiadanie osôb oprávnených vykonávať dohľad v banke nimi požadované informácie, kontrolovanú dokumentáciu a úradne overený preklad kontrolovanej dokumentácie v slovenskom jazyku.

(3) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné umožniť účasť osôb poverených výkonom bankového dohľadu na rokovaní valného zhromaždenia banky, dozornej rady banky, predstavenstva banky alebo vedenia pobočky zahraničnej banky.

(4) Orgán bankového dohľadu iného štátu môže vykonávať dohľad nad činnosťou pobočky zahraničnej banky na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzatvorenej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom bankového dohľadu iného štátu.

(5) Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami slovenských bánk, ktoré pôsobia na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu alebo medzinárodné dohody.

§ 26

(1) Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky spočívajúce v porušení podmienok ustanovených v povolení pôsobiť ako banka, v porušení tohto zákona, osobitných zákonov, ⁷⁾ všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane opatrení alebo rozhodnutí vydaných alebo uložených Národnou bankou Slovenska, vo vykonávaní obchodov bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, ktoré poškodzujú záujmy jej vkladateľov vrátane obchodov, v ktorých dôsledku sa banka alebo pobočka zahraničnej banky stane neschopnou vyplácať vklady alebo ohrozujú bezpečnosť a stabilitu bankového systému, v riadení banky alebo pobočky zahraničnej banky osobami, ktoré nie sú občiansky bezúhonné alebo odborne spôsobilé, alebo ak banka alebo pobočka zahraničnej banky dosiahla stratu z ročného hospodárenia banky alebo pobočky zahraničnej banky, alebo ak bankou alebo pobočkou zahraničnej banky vytvorený súhrn rezerv a opravných položiek nepostačuje na pokrytie rizík vyplývajúcich z objemu klasifikovaných aktív vykázaných bankou alebo pobočkou zahraničnej banky, Národná banka Slovenska je podľa závažnosti a povahy zistených nedostatkov oprávnená

a) uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk,

b) uložiť opatrenie zamerané na nápravu zistených nedostatkov, najmä

1. prikázať obmedzenie alebo skončenie niektorej činnosti,

2. uložiť skončenie nepovolenej činnosti,

3. obmedziť, pozastaviť alebo odobrať povolenie na výkon niektorých bankových činností,

4. limitovať prevádzkové náklady,

5. obmedziť alebo zastaviť vyplácanie dividend, tantiém a odmien,

6. vykonať nevyhnutné opatrenia v oblasti rezerv a opravných položiek,

7. zvolať mimoriadne valné zhromaždenie,

8. znížiť základné imanie banky o sumu zodpovedajúcu strate z jej hospodárenia po zúčtovaní s príslušnými rezervnými fondmi za predpokladu, že strata presahuje 10% základného imania banky; pri bankách podľa § 36 a bankách uvedených v osobitnom predpise 7ab) môže Národná banka Slovenska znížiť základné imanie po dohode s ministerstvom,

9. zaviesť nútenú správu banky podľa tohto zákona,

10. odobrať povolenie pôsobiť ako banka (§ 34),

11. uložiť zostavenie výkazov o finančnej a majetkovej situácii banky alebo pobočky zahraničnej banky a vykonanie ich auditu na náklady banky alebo pobočky zahraničnej banky,

c) uložiť odvolanie vedúceho zamestnanca, 5aa) člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady banky.

(2) Na účely ustanovenia odseku 1 písm. b) bodov 4 až 8 sa nepoužijú ustanovenia osobitného zákona. ^7a)

(3) Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ustanovenia § 3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenie na nápravu protiprávneho stavu.

(4) Uložením pokuty podľa odseku 1 písm. a) nie je dotknutá zodpovednosť podľa iných právnych predpisov.

(5) Pokutu a opatrenia podľa odseku 1 možno ukladať súbežne. Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Uložené pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

(6) Pokutu a opatrenia podľa odseku 1 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov odo dňa, keď tieto nedostatky vznikli.

§ 26a

(1) Osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 16 ods. 1 písm. a), môže Národná banka Slovenska pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení banky a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia banky. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa banky je na ujmu riadneho a obozretného podnikania banky alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať v prípadoch ustanovených v § 16 ods. 8.

(2) Banka je povinná päť dní pred dňom konania valného zhromaždenia dať v súlade s osobitným predpisom ^5a) príkaz na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi pre všetky zaknihované akcie, ktoré vydala.

(3) Banka je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta zaknihovaných cenných papierov vyhotovený v deň, keď bol vykonaný príkaz banky na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi podľa osobitného predpisu ^5a) pre všetky zaknihované akcie, ktoré banka vydala. Výpis sa nesmie vyhotoviť skôr, ako sa takáto registrácia vykonala. Tento výpis je banka povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho banke najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia banky. Ak Národná banka Slovenska na tomto výpise písomne označí osobu, u ktorej novo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, je tým začaté konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 takto označenej osobe; predbežné opatrenie (§ 40ch) vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a banke najneskôr v deň konania valného zhromaždenia. Týmto predbežným opatrením je banka viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie predbežného opatrenia aj splnomocnenému zástupcovi.

(4) Banka nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 ani účasť osoby neuvedenej vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.

(5) Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom bankou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 16 ods. 1 písm. a).

(6) Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bezodkladne zruší.

(7) Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky ^5a) je povinné z evidencií, ktoré vedie, poskytovať Národnej banke Slovenska na jej požiadanie informácie potrebné na výkon bankového dohľadu.

(8) Národná banka Slovenska je oprávnená podať súdu návrh na vyhlásenie rozhodnutia valného zhromaždenia banky za neplatné z dôvodu rozporu so zákonmi, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so stanovami banky do troch mesiacov odo dňa, keď sa o tomto rozhodnutí dozvedela, najneskôr do jedného roka od prijatia tohto rozhodnutia.

DRUHÁ HLAVA

Nútená správa

§ 27

(1) Nútená správa banky sa zavádza dňom doručenia rozhodnutia o nútenej správe banke a je účinná voči fyzickým osobám a právnickým osobám.

(2) Rozhodnutie o nútenej správe okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa § 40j obsahuje

a) dôvody na nútenú správu,

b) prípadné obmedzenie alebo zákaz prijímania vkladov a poskytovania úverov alebo iných činností,

c) prípadné čiastočné alebo úplné pozastavenie nakladania s vkladmi klientov v banke.

(3) Správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska a určuje mu za výkon nútenej správy odmenu. Správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba.

(4) Správca, ak je ním fyzická osoba, môže vykonávaním úkonov vo svojom mene splnomocniť inú osobu, a to len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska a na základe písomného splnomocnenia s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov.

(5) Správca, ak je ním fyzická osoba, je oprávnený priberať na výkon nútenej správy v banke ďalšie osoby s výnimkou

a) osôb, ktoré majú k banke podľa § 19 osobitný vzťah,

b) dlžníkov banky,

c) osôb označených Národnou bankou Slovenska.

(6) Správca, splnomocnená osoba podľa odseku 4 a pribrané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska pri plnení jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. ²⁾

(7) Náklady spojené s výkonom nútenej správy uhrádza banka, nad ktorou bola zavedená nútená správa.

§ 28

(1) Nútenú správu nie je možné zaviesť nad pobočkou zahraničnej banky.

(2) Ak si to situácia v banke vyžaduje a ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný zadováženými dôkazmi, konanie o zavedení nútenej správy sa môže začať doručením rozhodnutia o nútenej správe.

(3) Rozhodnutie o nútenej správe Národná banka Slovenska doručí banke do vlastných rúk odovzdaním rozhodnutia členovi predstavenstva banky alebo osobe poverenej riadením banky. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak niektorá z týchto osôb odmietne rozhodnutie prevziať.

(4) Lehota na plnenie povinností vyplývajúcich z doručeného rozhodnutia o nútenej správe nemôže byť kratšia ako 24 hodín.

§ 29

(1) Zavedením nútenej správy (§ 27 ods. 1) sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov banky a pôsobnosť štatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, ktorý zvoláva valné zhromaždenie a má právo sa na ňom zúčastniť.

(2) Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase správcu a Národnej banky Slovenska.

(3) Ak si to situácia v banke vyžaduje, môže správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska udelenom po prerokovaní s ministerstvom čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke najdlhšie po čas trvania nútenej správy.

(4) Na základe predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia môže správca podať návrh na vyrovnanie. ^7b)

(5) Rozhodnutie správcu sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice, ak sa podľa osobitného zákona ¹⁾ vyhotovenie notárskej zápisnice o takomto rozhodnutí vyžaduje. O návrhu na zápis takéhoto rozhodnutia správcu do obchodného registra súd rozhodne podľa osobitného predpisu. ⁸⁾

(6) Správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o nútenej správe. Národná banka Slovenska uzatvorí so správcom zmluvu o výkone činnosti správcu, ktorá vymedzí jeho práva a povinnosti v súlade s týmto zákonom.

(7) Správca je oprávnený podať Národnej banke Slovenska návrh na zníženie základného imania banky z dôvodu jeho zúčtovania so stratou z hospodárenia podľa § 26 ods. 1 písm. b) ôsmeho bodu a na pozastavenie výkonu práv uvedených v § 26a ods. 1.

§ 30

Správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na obnovenie stability a likvidity banky, včítane uzavretia alebo ukončenia činnosti pobočiek, prípadne iných organizačných jednotiek banky.

§ 31

Nútená správa a jej skončenie sa zapisujú do obchodného registra. ¹⁾ Návrh na zápis o nútenej správe podáva Národná banka Slovenska; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie § 31 ods. 4 Obchodného zákonníka.

§ 32

(1) Počas nútenej správy môže Národná banka Slovenska poskytnúť banke finančnú pomoc na odstránenie dočasného nedostatku likvidity.

(2) Nárok na vrátenie finančnej pomoci poskytnutej podľa odseku 1 má prednosť pred všetkými ostatnými záväzkami banky.

§ 33

Nútená správa sa končí

a) doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,

b) vyhlásením konkurzu,

c) uplynutím 24 mesiacov od zavedenia nútenej správy,

d) odobratím alebo zánikom povolenia pôsobiť ako banka.

TRETIA HLAVA

Odobratie a zánik povolenia pôsobiť ako banka

§ 34

(1) Pri pretrvávaní závažných nedostatkov v činnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom môže odobrať povolenie pôsobiť ako banka; tomuto opatreniu nemusí predchádzať zavedenie nútenej správy.

(2) Povolenie pôsobiť ako banka môže byť ďalej odňaté,

a) ak sa základné imanie banky alebo zahraničnej banky, ktorá zriadila pobočku na území Slovenskej republiky, zníži stratou o viac ako 50% v jednom roku alebo o viac ako 10% ročne po dobu troch rokov po sebe idúcich;

b) ak banka alebo pobočka zahraničnej banky viac ako 18 mesiacov neprijíma vklady;

c) ak bolo získané na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti;

d) ak ide o pobočku zahraničnej banky a táto banka stratila v štáte svojho sídla oprávnenie pôsobiť ako banka;

e) ak neboli splnené podmienky na začatie činnosti v lehote určenej v povolení pôsobiť ako banka;

f) ak sa neplnia povinnosti podľa osobitného zákona; ^7dd)

g) ak banka, pobočka zahraničnej banky alebo zahraničná banka čiastočne alebo úplne pozastaví nakladanie vkladateľov s ich vkladmi v banke alebo v pobočke zahraničnej banky bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska alebo rozhodnutia podľa osobitného zákona. ^7de)

§ 34a

(1) Povolenie pôsobiť ako banka zaniká

a) banke dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia pôsobiť ako banka,

b) pobočke zahraničnej banky dňom zrušenia zahraničnej banky z iného dôvodu ako pre odobratie oprávnenia pôsobiť ako banka,

c) dňom vrátenia povolenia pôsobiť ako banka bankou alebo pobočkou zahraničnej banky; povolenie možno vrátiť len písomne,

d) ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepožiadala o jeho zápis do obchodného registra podľa § 10 ods. 1,

e) dňom predaja banky alebo pobočky zahraničnej banky, ^3c)

f) pobočke zahraničnej banky dňom ukončenia jej činnosti zahraničnou bankou.

(2) Banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 písm. a), b), d) a f) do 30 dní od ich vzniku.

§ 35

(1) Rozhodnutie o odobratí povolenia pôsobiť ako banka zašle banka alebo pobočka zahraničnej banky Obchodnému vestníku ^7c) na uverejnenie do 30 dní odo dňa jeho právoplatnosti (§ 40k). Pri pobočke zahraničnej banky toto rozhodnutie oznámi Národná banka Slovenska aj orgánu poverenému bankovým dohľadom v štáte, v ktorom má zahraničná banka sídlo.

(2) Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí povolenia pôsobiť ako banka alebo odo dňa zániku povolenia pôsobiť ako banka nesmie dotknutá právnická osoba prijímať vklady a poskytovať úvery a vykonávať ďalšie činnosti, s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné na vyrovnanie jej pohľadávok a záväzkov; dovtedy, než vyrovná svoje pohľadávky a záväzky, sa považuje za banku alebo pobočku zahraničnej banky podľa tohto zákona.

(3) Do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia pôsobiť ako banka Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri podaní tohto návrhu sa nepoužije ustanovenie § 31 ods. 4 Obchodného zákonníka.

(4) Do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia pôsobiť ako banka Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu banky a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa § 68 ods. 7 Obchodného zákonníka.

SIEDMA ČASŤ

OSOBITNÉ USTANOVENIA PRE BANKY ZALOŽENÉ AKO ŠTÁTNE PEŇAŽNÉ ÚSTAVY

§ 36

(1) Banku ako štátny peňažný ústav môže založiť ústredný orgán štátnej správy. Na jej založenie udeľuje povolenie Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom; robí tak na základe žiadosti, ktorej náležitosti sú zhodné s náležitosťami žiadosti podľa § 4 ods. 1.

(2) Zakladateľ banky založenej ako štátny peňažný ústav

a) zabezpečuje základné imanie a rozhoduje o jeho zvýšení alebo znížení,

b) vydáva stanovy banky a rozhoduje o ich zmenách,

c) vymenúva a odvoláva členov štatutárneho orgánu, ktorým je rada banky zložená najmenej z troch členov,

d) vymenúva a odvoláva členov dozornej rady,

e) potvrdzuje účtovnú závierku banky a rozhoduje o rozdelení zisku a spôsobe vysporiadania straty podľa osobitného predpisu,

f) rozhoduje o rozdelení, zlúčení, splynutí a zrušení banky,

g) rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré podľa stanov banky patria do pôsobnosti zakladateľa.

(3) Rozdelenie, zlúčenie, splynutie alebo zrušenie banky nesmie byť na ujmu jej veriteľov a na jeho účinnosť sa vyžaduje zápis do obchodného registra. Týmto ustanovením nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. ⁴⁾

(4) Ak banka zaniká zlúčením alebo splynutím, prechádza jej majetok a záväzky na preberajúcu banku. Ak banka zaniká zrušením s likvidáciou, na likvidáciu banky sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. ^7ca)

(5) Za záväzky štátnych peňažných ústavov, ktoré vznikli na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, ručí štát, a to aj za záväzky, ktoré vznikli na základe rozhodnutí prijatých pred 1. marcom 1996; rozsah a podmienky tohto ručenia ustanoví vláda nariadením.

(6) Štátny peňažný ústav uhrádza svoje náklady predovšetkým z príjmov zo svojho podnikania. Z vlastných zdrojov tvorí rezervný fond a fondy, ktoré určí zakladateľ v stanovách banky.

(7) Zdroje financovania štátneho peňažného ústavu sú:

a) vlastné zdroje tvorené základným imaním, fondmi a hospodárskym výsledkom príslušného roka,

b) cudzie zdroje tvorené dočasne použiteľnými cudzími prostriedkami,

c) zverené zdroje tvorené z prostriedkov štátneho rozpočtu.

(8) Štátny peňažný ústav je oprávnený meniť podmienky vykonávania bankových obchodov len podľa pravidiel schválených zakladateľom.

(9) Zakladateľ štátneho peňažného ústavu je oprávnený kontrolovať súlad činnosti štátneho peňažného ústavu s týmto zákonom, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, so stanovami štátneho peňažného ústavu, s pravidlami vykonávania bankových obchodov schválenými zakladateľom a s rozhodnutiami zakladateľa. Na poskytovanie informácií zamestnancom zakladateľa povereným výkonom kontroly sa nepoužije postup podľa § 38 tohto zákona, a to v rozsahu predmetu kontroly uvedeného v písomnom poverení zakladateľa na výkon kontroly; rovnopis tohto písomného poverenia sa musí odovzdať štátnemu peňažnému ústavu. Zamestnanci zakladateľa poverení výkonom kontroly sú povinní zabezpečiť ochranu informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti; porušením tejto povinnosti nie je poskytnutie informácií a podkladov získaných pri výkone kontroly na konanie podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. ^7cb) Inak sa pri takejto kontrole postupuje primerane podľa osobitného zákona. ^7cc)

ÔSMA ČASŤ

HYPOTEKÁRNE BANKOVNÍCTVO

§ 36a

(1) Hypotekárnym obchodom sa na účely tohto zákona rozumie

a) poskytovanie hypotekárnych úverov a s tým spojené vydávanie hypotekárnych záložných listov, ^7d)

b) poskytovanie komunálnych úverov a s tým spojené vydávanie komunálnych obligácií bankou. ^7e)

(2) Hypotekárne obchody sa musia realizovať v slovenských korunách.

(3) zrušený od 11.10.1999.

§ 36b

Hypotekárny úver je dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, ktorý poskytuje banka právnickým osobám a fyzickým osobám na nákup, výstavbu, zmenu dokončených stavieb ^7ea) a údržbu tuzemských nehnuteľností a ktorý je financovaný najmä prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov podľa osobitného predpisu. ^7d)

§ 36c

Komunálny úver je dlhodobý úver s lehotou splatnosti najmenej päť rokov zabezpečený záložným právom k nehnuteľnému majetku obce, ktorý poskytujú banky na nákup, výstavbu, zmenu dokončených stavieb ^7ea) a údržbu tuzemských nehnuteľností a stavieb s cieľom využívať ich na verejnoprospešný účel a ktorý je financovaný najmä prostredníctvom vydávania a predaja komunálnych obligácií bankou. ^7e)

§ 36d

Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá vykonáva hypotekárne obchody (ďalej len "hypotekárna banka"), môže dočasne voľné peňažné prostriedky získané z hypotekárnych obchodov uložiť v banke so sídlom v Slovenskej republike alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Ďalej môže tieto prostriedky použiť na nákup

a) hypotekárnych záložných listov vydaných inou hypotekárnou bankou,

b) komunálnych obligácií vydaných inou hypotekárnou bankou, ^7e)

c) pokladničných poukážok Národnej banky Slovenska,

d) štátnych dlhopisov, ^7f)

e) štátnych pokladničných poukážok.

§ 36e

Vydávanie a náležitosti hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií sa spravujú osobitným zákonom. ^7g) Národná banka Slovenska môže v povolení pôsobiť ako banka, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie hypotekárnych obchodov, ustanoviť osobitné podmienky financovania hypotekárnych a komunálnych úverov pre hypotekárnu banku najviac na obdobie dvoch rokov od udelenia tohto povolenia.

§ 36f

(1) Na riadne krytie vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií môžu byť použité len pohľadávky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré nepresahujú 60% hodnoty založenej nehnuteľnosti určenej podľa § 36g.

(2) Poskytovať hypotekárne úvery a komunálne úvery nad rámec podľa odseku 1 možno len za podmienky, že celková hodnota pohľadávok, ktoré presahujú tento rámec, nepresiahne 15% celkovej čiastky poskytnutých hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.

(3) Majetkové hodnoty slúžiace na krytie menovitej hodnoty vydaných hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií nesmie hypotekárna banka založiť.

§ 36g

(1) Hodnotu nehnuteľnosti na účely tohto zákona určí hypotekárna banka na základe celkového posúdenia nehnuteľnosti. Pri určení tejto hodnoty môže hypotekárna banka prihliadať iba na trvalé vlastnosti nehnuteľnosti a výnos, ktorý môže nehnuteľnosť pri riadnom hospodárení dlhodobo poskytovať jej vlastníkovi.

(2) Hypotekárna banka je viazaná len vlastným ohodnotením nehnuteľnosti.

§ 36h

(1) Záložné právo na zabezpečenie pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov alebo z komunálnych úverov vzniká jeho vkladom do katastra nehnuteľností Slovenskej republiky na základe návrhu hypotekárnej banky a vlastníka nehnuteľnosti. Postavenie záložného veriteľa má hypotekárna banka.

(2) Hypotekárny úver a komunálny úver nesmú byť zabezpečené záložným právom vzťahujúcim sa na nehnuteľnosť, na ktorej už vzniklo a trvá záložné právo v prospech tretej osoby alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti s výnimkou záložného práva zriadeného podľa osobitného predpisu ^7gg) a záložného práva zriadeného v prospech stavebnej sporiteľne alebo Štátneho fondu rozvoja bývania.

(3) Nehnuteľnosť sa nepovažuje za zaťaženú záložným právom vtedy, ak pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom v prospech tretej osoby alebo obmedzením prevodu nehnuteľnosti, zanikne na základe poskytnutého hypotekárneho úveru alebo komunálneho úveru, ktorým sa pohľadávka splatí, a ak záložné právo k nehnuteľnosti alebo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti zanikne.

(4) Záložné právo k nehnuteľnosti zriadené na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárneho úveru alebo z komunálneho úveru zaniká splatením tohto úveru s príslušenstvom.

(5) Hypotekárna banka môže pri výkone záložného práva založenú nehnuteľnosť predať exekúciou podľa osobitného zákona ^9a) na základe dohody vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, uzatvorenej medzi hypotekárnou bankou, jej dlžníkom a záložcom, ak ním nie je dlžník, ktorá obsahuje právny záväzok, vyznačenie oprávnenej osoby a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak sa zmluvné strany v tejto dohode dohodnú na exekúcii podľa osobitného zákona. ^9a)

§ 36ch

(1) Hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery podľa ňou vydaných všeobecných podmienok na poskytovanie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré musia obsahovať najmä

a) náležitosti žiadosti o hypotekárny úver a komunálny úver,

b) postup pri predkladaní žiadosti o hypotekárny úver a komunálny úver,

c) podmienky na poskytovanie hypotekárneho úveru a komunálneho úveru,

d) spôsoby vypovedania zmluvy o poskytnutí hypotekárneho úveru a komunálneho úveru,

e) postup banky pri omeškaní dlžníka so splácaním hypotekárneho úveru a komunálneho úveru alebo jeho príslušenstva,

f) prípady zmien okolností na strane dlžníka, za ktorých je hypotekárna banka oprávnená požadovať predčasné splácanie hypotekárneho úveru a komunálneho úveru,

g) podmienky realizácie záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na zabezpečenie hypotekárnych úverov a komunálnych úverov.

(2) Z dôvodov na strane hypotekárnej banky sa nesmie vynucovať predčasné splácanie pohľadávok z hypotekárneho úveru a komunálneho úveru; to platí aj pri zrušení hypotekárnej banky.

§ 36i

(1) Zoznam a rozsah hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, pohľadávok hypotekárnej banky z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktoré slúžia na krytie hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií, alebo iné hodnoty slúžiace ako náhradné krytie musí hypotekárna banka jednotlivo evidovať vo svojom registri hypoték.

(2) Register hypoték a doklady, na ktorých základe sa vykonali zápisy v registri hypoték, je hypotekárna banka povinná uschovávať oddelene od ostatných dokladov a zabezpečiť ich pred zneužitím, zničením, poškodením alebo pred stratou.

(3) Do konca januára a júla každého kalendárneho roka je hypotekárna banka povinná predložiť Národnej banke Slovenska a ministerstvu informáciu o záznamoch z registra hypoték, ktoré sa vykonali za posledných šesť mesiacov.

(4) Náležitosti a spôsob vedenia registra hypoték a náležitosti informácie podľa odsekov 2 a 3 podrobnejšie ustanoví Národná banka Slovenska a ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

§ 36j

Záložné právo slúžiace na zabezpečenie pohľadávok z hypotekárnych úverov a komunálnych úverov, ktorými je krytá menovitá hodnota hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií vrátane výnosov z nich, má prednosť pred inými záložnými právami pri uspokojovaní nárokov fyzických osôb a právnických osôb zo záložných práv.

§ 36k

Hypotekárna banka je povinná o hypotekárnych obchodoch viesť oddelene analytickú evidenciu v systéme účtovníctva.

§ 36l

(1) Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom vymenúva pre každú hypotekárnu banku hypotekárneho správcu, ktorý vykonáva dozor nad vykonávaním hypotekárnych obchodov v rozsahu ustanovenom týmto a osobitným zákonom. ^7g) Rovnakým spôsobom sa pre každú hypotekárnu banku vymenúva zástupca hypotekárneho správcu, ktorý zastupuje hypotekárneho správcu počas jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv, povinností a zodpovednosti.

(2) Vymenovanie hypotekárneho správcu a jeho zástupcu Národná banka Slovenska vopred prerokuje s hypotekárnou bankou, pre ktorú sa vymenúvajú.

(3) Hypotekárneho správcu a jeho zástupcu odvoláva Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom.

(4) Hypotekárnym správcom a jeho zástupcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je na túto činnosť odborne spôsobilá a občiansky bezúhonná. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje fyzická osoba s ukončeným ekonomickým alebo právnickým vysokoškolským vzdelaním, ktorá vykonávala ekonomickú alebo právnickú prax najmenej päť rokov.

§ 36m

(1) Hypotekárny správca vykonáva svoju činnosť samostatne, nezávisle a nestranne. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len všeobecne záväznými právnymi predpismi a rozhodnutiami podľa odseku 4.

(2) O rozporoch medzi hypotekárnym správcom a hypotekárnou bankou rozhoduje komisia zložená z dvoch zástupcov Národnej banky Slovenska a z dvoch zástupcov ministerstva. Predsedom komisie je zástupca Národnej banky Slovenska, ktorý vedie rokovania komisie.

(3) Komisia rozhoduje väčšinou hlasov všetkých jej členov; v prípade rovnosti hlasov je rozhodujúci hlas predsedu komisie.

(4) Rozhodnutie komisie je pre hypotekárneho správcu a hypotekárnu banku záväzné.

§ 36n

(1) Hypotekárny správca vykonáva dozor nad vydávaním hypotekárnych záložných listov a komunálnych obligácií z hľadiska ich náležitostí a krytia podľa osobitného zákona. ^7g)

(2) Hypotekárny správca je povinný vyhotoviť pre každú emisiu hypotekárnych záložných listov alebo komunálnych obligácií pred ich vydaním písomné osvedčenie o tom, že ich krytie je zabezpečené podľa osobitného zákona ^7h) a že je vykonaný záznam v registri hypoték (§ 36i).

(3) Hypotekárny správca kontroluje, či hypotekárna banka poskytuje hypotekárne úvery a komunálne úvery v súlade s týmto zákonom a či si hypotekárna banka plní povinnosti týkajúce sa registra hypoték.

(4) Hypotekárny správca je povinný na požiadanie hypotekárnej banky spolupôsobiť pri činnostiach súvisiacich s vykonávaním hypotekárnych obchodov, ktoré bez jeho súčinnosti hypotekárna banka nemôže vykonať.

§ 36o

(1) Hypotekárny správca v prípade zistenia nedostatkov je povinný okamžite písomne informovať o týchto skutočnostiach Národnú banku Slovenska a ministerstvo. Na poskytovanie informácií podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje § 39 tohto zákona.

(2) Hypotekárny správca pri výkone svojej činnosti koná vo vlastnom mene a na účet hypotekárnej banky.

(3) Hypotekárna banka je povinná umožniť hypotekárnemu správcovi výkon jeho činnosti, najmä je povinná umožniť mu nahliadať do účtovných záznamov, do registra hypoték a do iných dokladov súvisiacich s hypotekárnymi obchodmi.

(4) Výšku odmeny pre hypotekárneho správcu a jeho zástupcu určuje Národná banka Slovenska po dohode s ministerstvom a hypotekárnou bankou. Odmenu hradí hypotekárna banka.

§ 36p

(1) Činnosť hypotekárneho správcu a jeho zástupcu podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska a dozoru vykonávanému orgánom dozoru podľa osobitných zákonov. 7ch)

(2) Ak Národná banka Slovenska pri výkone bankového dohľadu zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu s výnimkou nedostatkov podľa § 36n ods. 1, môže mu uložiť pokutu až do výšky 100 000 Sk.

(3) Ak orgán dozoru pri výkone dozoru podľa osobitných zákonov ^7ch) zistí nedostatky v činnosti hypotekárneho správcu alebo jeho zástupcu vykonávanej podľa § 36n ods. 1, postupuje podľa osobitného zákona. ⁷ⁱ⁾

§ 36r

Národná banka Slovenska a ministerstvo ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o postavení a činnosti hypotekárneho správcu a jeho zástupcu.

§ 36s

(1) Poberateľovi hypotekárneho úveru poskytnutého na účely bývania, ktorým je fyzická osoba s výnimkou fyzickej osoby - podnikateľa (ďalej len "poberateľ hypotekárneho úveru"), patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom príspevok z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátny príspevok").

(2) Štátnym príspevkom sa rozumie percento, ktorým štát znižuje výšku úrokovej sadzby určenú v zmluve o hypotekárnom úvere. Takto určená percentuálna výška štátneho príspevku sa nemôže zmeniť počas celej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru stanovenej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere. Percentuálna výška štátneho príspevku pre zmluvy uzatvorené v jednotlivých kalendárnych rokoch sa určuje zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

(3) Štátny príspevok sa poskytne na hypotekárny úver najviac zo sumy hypotekárneho úveru 2 500 000 Sk na jednu bytovú jednotku s lehotou splatnosti najviac 30 rokov.

§ 36t

(1) Nárok na štátny príspevok voči štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky si uplatňuje poberateľ hypotekárneho úveru prostredníctvom hypotekárnej banky na základe žiadosti, ktorú jej predloží.

(2) Štátny príspevok sa poskytuje poberateľovi hypotekárneho úveru každoročne počas určenej lehoty splatnosti hypotekárneho úveru stanovenej pri uzatvorení zmluvy o hypotekárnom úvere, a to iba na jednu zmluvu o hypotekárnom úvere. Ak poberateľ hypotekárneho úveru uzatvorí viac zmlúv o hypotekárnom úvere, štátny príspevok sa poskytuje na tú zmluvu, o ktorej to písomne vyhlási; ak toto vyhlásenie obsahujú viaceré zmluvy o hypotekárnom úvere v jednom roku, poberateľ hypotekárneho úveru stratí nárok na štátny príspevok za tento rok zo všetkých zmlúv.

(3) Nárok na štátny príspevok zaniká,

a) ak poberateľ hypotekárneho úveru nedodrží účel, na ktorý sa hypotekárny úver poskytol,

b) počas lehoty, po ktorú hypotekárna banka preradí pohľadávku vzniknutú z hypotekárneho úveru do skupiny klasifikovaných pohľadávok za podmienok podľa osobitného predpisu vydaného podľa § 15.

§ 36u

(1) Ministerstvo poskytuje hypotekárnej banke štátny príspevok mesačne.

(2) Požiadavku na štátny príspevok za príslušný mesiac uplatňuje hypotekárna banka na ministerstve najneskôr do 25. dňa nasledujúceho mesiaca.

(3) Ministerstvo poukazuje peňažné prostriedky podľa odseku 2 do 25. dňa mesiaca nasledujúceho po predložení žiadosti hypotekárnej banky o poskytnutie štátneho príspevku na osobitný účet zriadený na tento účel v Národnej banke Slovenska. Z tohto účtu hypotekárna banka mesačne čerpá príslušnú sumu za jednotlivých poberateľov hypotekárneho úveru, ktorí majú nárok na štátny príspevok.

(4) Zúčtovanie poskytnutého štátneho príspevku za príslušný rok vykoná hypotekárna banka v lehote určenej ministerstvom.

(5) Hypotekárna banka zodpovedá za

a) včasné uplatňovanie nárokov na štátny príspevok zo štátneho rozpočtu,

b) správne vyčíslenie výšky štátnych príspevkov,

c) vrátenie štátneho príspevku pri nedodržaní podmienok na poskytnutie štátneho príspevku.

§ 36v

(1) Centrálnu evidenciu zmlúv o hypotekárnych úveroch, pri ktorých sa uplatňuje nárok na štátny príspevok, vykonáva ministerstvo alebo ním určený subjekt.

(2) Hypotekárne banky sú povinné mesačne poskytovať ministerstvu alebo ním určenému subjektu informáciu o novouzatvorených zmluvách o hypotekárnych úveroch na účely uvedené v odseku 1. Táto informácia musí obsahovať

a) rodné číslo poberateľa hypotekárneho úveru,

b) číslo zmluvy o hypotekárnom úvere,

c) vyhlásenie o uplatnení nároku na poskytnutie štátneho príspevku,

d) výšku úveru,

e) výšku mesačnej splátky,

f) termín splatnosti úveru.

(3) Štátny dozor nad dodržiavaním podmienok poskytovania štátneho príspevku vykonáva ministerstvo. Ministerstvo je oprávnené požadovať od hypotekárnej banky všetky podklady na kontrolu nakladania s prostriedkami štátneho príspevku. Na výkon tohto štátneho dozoru sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. ^7ia)

(4) Zamestnanci a členovia orgánov subjektu určeného podľa odseku 1 sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním činnosti podľa odsekov 1 a 2.

§ 36z

Na účely hypotekárnych obchodov sa ustanovenia tohto zákona a osobitného zákona, ^7g) ktoré sa vzťahujú na nehnuteľnosti, rovnako použijú aj pre byty a nebytové priestory.

DEVIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 37

(1) Banky a pobočky zahraničných bánk vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné požadovať preukázanie totožnosti klienta pri každom obchode; pri každom obchode je klient povinný vyhovieť takejto žiadosti banky alebo pobočky zahraničnej banky. Vykonanie obchodu so zachovaním anonymity klienta sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné odmietnuť. Na účely tohto ustanovenia možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta 7ib) alebo podpisom klienta, ak je bez akýchkoľvek pochybností zhodný s podpisom klienta na podpisovom vzore uloženom v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, pri ktorého podpisovaní klient preukázal svoju totožnosť dokladom totožnosti; pri vykonávaní obchodu prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý banka alebo pobočka zahraničnej banky pridelí klientovi. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa overuje totožnosť jeho zástupcu a predkladá sa doklad, z ktorého je zrejmé oprávnenie na zastupovanie.

(2) Obchodom podľa odseku 1 sa rozumejú činnosti banky, ktoré vedú k vzniku, zmene alebo k zániku záväzkových vzťahov ^7aa) medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a jej klientom, okrem činnosti vykonávanej prostredníctvom zmenárenských automatov.

§ 37a

Banka a pobočka zahraničnej banky je povinná písomne oznámiť daňovému úradu príslušnému podľa sídla alebo bydliska podnikateľa, 7bb) ktorý je jej klientom, číslo každého otvoreného a každého zrušeného bežného účtu a vkladového účtu podnikateľa, ktorý je alebo bol jej klientom, a to do 10 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom bol takýto účet otvorený alebo zrušený; túto informáciu môže daňový úrad poskytnúť len inému správcovi dane.

§ 38

(1) Bankovým tajomstvom sú všetky informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sa týkajú klientov banky alebo klientov pobočky zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné, najmä informácie o bankových obchodoch, stavoch na účtoch a stavoch vkladov, ktoré sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením. Informácie a doklady o záležitostiach, ktoré sú chránené bankovým tajomstvom, môžu banka a pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn, ak tento zákon neustanovuje inak. Klient má právo za úhradu vecných nákladov oboznámiť sa s informáciami, ktoré sú o ňom vedené v databáze banky alebo pobočky zahraničnej banky a na obstaranie výpisu z nej.

(2) Správu o všetkých záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, je banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta povinná podať osobám povereným výkonom bankového dohľadu, osobám povereným kontrolou používania štátnej prémie v stavebnom sporení ^7j) a audítorom pri činnosti ustanovenej zákonom. Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi bankového dohľadu iných štátov, ak sú predmetom výmeny informácie o subjektoch, ktoré pôsobia alebo budú pôsobiť na území príslušného štátu.

(3) Správu o záležitostiach, týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie

a) súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely občianskeho súdneho konania, ⁸⁾ ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky;

b) orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania; ⁹⁾

c) finančných a colných orgánov vo veciach daňového alebo colného konania, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom;

d) súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona; ^9a)

e) Úradu finančnej polície Policajného zboru ^9b) na účely plnenia jeho úloh ustanovených zákonom;

f) ministerstva pri výkone dozoru ustanoveného zákonom; ^9c)

g) správcu a predbežného správcu v konkurznom a vyrovnacom konaní, ak je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom konania podľa osobitného predpisu; ^9e)

h) Fondu ochrany vkladov po tom, čo sa vklady v banke alebo v pobočke zahraničnej banky stali nedostupnými; ^9f)

i) príslušného štátneho orgánu na účely plnenia záväzkov z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, ^9g) ak plnenie záväzkov podľa tejto zmluvy nemožno odmietnuť z dôvodu ochrany bankového tajomstva;

j) Úradu pre finančný trh na účely štátneho dozoru ustanoveného zákonom. ^9ga)

Písomné vyžiadanie musí obsahovať údaje, podľa ktorých môže banka príslušnú záležitosť identifikovať, najmä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje, a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov; tieto údaje netreba uvádzať v písomnom vyžiadaní podľa písmen b) a e).

(4) Za porušenie bankového tajomstva sa nepovažuje plnenie ohlasovacej povinnosti banky alebo pobočky zahraničnej banky o neobvyklých obchodných operáciách podľa osobitného zákona ^9h) ani oznámenie banky alebo pobočky zahraničnej banky podľa osobitného zákona ⁹⁾ orgánu činnému v trestnom konaní o jej podozrení, že sa pripravuje, že je páchaný alebo že bol spáchaný trestný čin, ktorý súvisí so záležitosťami inak chránenými bankovým tajomstvom a ktorého neprekazenie alebo neoznámenie by bolo trestné.

(5) Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte osobe, ktorá preukáže, že

a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobného alebo zúčtovacieho styku utrpela majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na účet klienta, a

b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).

Banka a pobočka zahraničnej banky tieto údaje nevydajú, ak na ich písomné upozornenie o predloženej žiadosti tento klient vydá banke alebo pobočke zahraničnej banky príkaz na spätný prevod pripísaných peňažných prostriedkov, a to do siedmich kalendárnych dní po dni doručenia žiadosti o poskytnutie identifikačných údajov o klientovi banke alebo pobočke zahraničnej banky.

(6) Ak si klient banky neplní riadne a včas svoje záväzky voči banke ani napriek jej písomnej výzve, môže banka poskytnúť informácie a doklady o neplnených záväzkoch odborne spôsobilej osobe s cieľom vykonať finančné ocenenie záväzku ⁹ⁱ⁾ alebo advokátovi, alebo komerčnému právnikovi, ktorému udelila písomnú plnú moc na vymáhanie splnenia týchto záväzkov, alebo súdnemu exekútorovi, ktorého označila v návrhu na vykonanie exekúcie proti klientovi. Ustanovenie tohto odseku sa rovnako vzťahuje aj na pobočku zahraničnej banky a jej klientov.

(7) Osoby a orgány uvedené v odsekoch 2 až 6 môžu bankou alebo pobočkou zahraničnej banky poskytnuté informácie a správy o záležitostiach, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, použiť len na účel alebo na konanie, na ktoré boli tieto informácie a správy poskytnuté; pritom sú povinné dbať na to, aby sa zachovávalo bankové tajomstvo voči tretím osobám.

(8) Ak je napriek písomnej výzve banky jej klient dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku alebo inej svojej povinnosti voči banke alebo ak klient obdobným závažným spôsobom opakovane poruší svoje povinnosti voči banke, je banka po predchádzajúcom upozornení klienta oprávnená aj bez jeho súhlasu informovať ostatné banky a pobočky zahraničnej banky o tom, že klient porušil svoje povinnosti voči banke dohodnuté v zmluve alebo ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Banka pritom môže uviesť len označenie klienta vrátane miesta jeho sídla alebo miesta trvalého pobytu a označenie povinnosti porušenej klientom. Banka nemôže pokračovať v informovaní o povinnosti porušenej klientom po tom, čo klient v celom rozsahu odstránil dôsledky porušenia tejto povinnosti, najmä ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak klient porušil iné svoje povinnosti voči banke. Ustanovenie tohto odseku sa rovnako vzťahuje aj na pobočku zahraničnej banky a jej klientov.

(9) Ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 120 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"). Toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovenom v odseku 8. Ustanovenie tohto odseku sa rovnako vzťahuje aj na pobočku zahraničnej banky a jej klientov.

(10) Pri rokovaniach o predaji banky, pobočky zahraničnej banky alebo ich časti podľa osobitného predpisu ^3c) a pri rokovaniach o predaji podielu na základnom imaní banky najmenej vo výške 34% základného imania môžu banka a pobočka zahraničnej banky poskytnúť osobe, s ktorou rokujú o uzavretí zmluvy, informácie chránené bankovým tajomstvom iba so súhlasom Národnej banky Slovenska. Ak sa aj zmluva neuzavrie, osoba, ktorej boli informácie poskytnuté, je povinná o nich zachovávať mlčanlivosť.

(11) Za podanie správy audítorovi podľa odseku 2 a za podanie správy podľa odseku 3 písm. a), d) a g) patrí banke a pobočke zahraničnej banky úhrada vecných nákladov, ktoré im tým vznikli.

§ 39

(1) Zamestnanci banky a pobočky zahraničnej banky, ako aj členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady banky, hypotekárny správca a jeho zástupca a osoby vykonávajúce preklad podľa § 25 ods. 2 alebo činnosť podľa § 38 ods. 6 sú povinné zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky a pobočky zahraničnej banky alebo ich klientov. Z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 až 10 ich štatutárny orgán banky alebo vedúci pobočky zahraničnej banky tejto povinnosti zbaví.

(2) Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po ukončení výkonu funkcie podľa odseku 1.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osobitný zákon ustanovuje inak.

§ 39a

Zastúpenie zahraničnej banky

(1) Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia po registrácii Národnou bankou Slovenska ^9d) môže zriadiť na území Slovenskej republiky svoje zastúpenie.

(2) Zastúpením zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie (ďalej len "zastúpenie") sa na účely tohto zákona rozumie jej organizačná zložka, ktorá propaguje činnosť zahraničnej banky alebo obdobnej zahraničnej finančnej inštitúcie alebo získava informácie o možnostiach hospodárskej spolupráce so Slovenskou republikou.

(3) Zastúpenie nepodniká a nezapisuje sa do obchodného registra.

(4) Zahraničná banka alebo obdobná zahraničná finančná inštitúcia vopred oznámi Národnej banke Slovenska zmenu umiestnenia zastúpenia, zmenu vedúceho a zatvorenie zastúpenia.

(5) Zastúpenie nesmie

a) prijímať vklady,

b) poskytovať úvery,

c) vykonávať žiadne iné služby, ktoré poskytujú banky,

d) vykonávať akúkoľvek inú podnikateľskú činnosť.

(6) Náležitosti žiadosti o zriadenie zastúpenia a podmienky na prevádzku zastúpenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením, ktoré sa vyhlasuje uverejnením v Zbierke zákonov.

(7) Ak zastúpenie nedodržiava podmienky určené v rozhodnutí o registrácii alebo závažným spôsobom poruší právne predpisy Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska môže registráciu zrušiť.

(8) Zastúpenie je povinné poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť pri vykonávaní kontroly dodržiavania podmienok určených v rozhodnutí o registrácii a ustanovených v právnych predpisoch Slovenskej republiky.

§ 40

(1) Konanie vo veciach zverených Národnej banke Slovenska týmto zákonom sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo na podnet Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska v konaní postupuje bez zbytočných prieťahov tak, aby sa zistil skutkový stav veci a pri svojom rozhodovaní z neho vychádza. Ak je to potrebné, Národná banka Slovenska určí na vykonanie úkonu v konaní lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2) Zamestnanec Národnej banky Slovenska je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania o veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(3) Z prerokúvania a rozhodovania o veci je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní iného stupňa ako zamestnanec Národnej banky Slovenska.

§ 40a

(1) Účastníkom konania je ten, o čích právach alebo povinnostiach sa má konať; pri konaní o uložení pokuty alebo opatrenia podľa § 26 a pri konaní o udelení predchádzajúceho súhlasu na zvýšenie alebo na zníženie základného imania banky podľa § 16 ods. 1 písm. b) je účastníkom konania banka alebo pobočka zahraničnej banky.

(2) Za právnickú osobu koná štatutárny orgán, prípadne jej zamestnanec alebo člen, ktorý sa preukáže písomným poverením štatutárneho orgánu, že je oprávnený za túto právnickú osobu konať.

(3) Účastník sa môže nechať v konaní zastupovať fyzickou osobou, ktorú si zvolí. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Písomné splnomocnenie udelené účastníkom, ktorý je právnickou osobou, musí byť podpísané jeho štatutárnym orgánom.

§ 40b

(1) Konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania Národnej banky Slovenska; ak sa konanie začína na podnet Národnej banky Slovenska, konanie je začaté dňom, keď Národná banka Slovenska urobila voči účastníkovi konania prvý úkon, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiadosť musí obsahovať presné označenie osoby, ktorá žiadosť predkladá, vrátane adresy jej sídla alebo pobytu. Zo žiadosti musí byť zrejmé, čo sa ňou požaduje, a musia v nej byť označení prípadní ďalší účastníci konania vrátane adresy ich sídla alebo pobytu a žiadosť musí obsahovať dátum a podpis oprávnenej osoby. V žiadosti musia byť presne označení aj prípadní zástupcovia účastníkov konania, pravdivo opísané rozhodujúce skutočnosti a označené dôkazy, ktorých sa žiadateľ dovoláva, a k žiadosti musia byť pripojené listiny, ktoré sú potrebné na rozhodnutie Národnej banky Slovenska vo veci.

(3) Ak je doručená žiadosť neúplná, najmä ak neobsahuje náležitosti ustanovené opatrením Národnej banky Slovenska vydaným na základe tohto zákona a vyhláseným v zbierke zákonov, Národná banka Slovenska vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti a určí mu na to lehotu, spravidla nie dlhšiu ako 30 dní.

§ 40c

(1) Konanie vedené Národnou bankou Slovenska je neverejné.

(2) Ak z povahy veci vyplýva, že je to potrebné, rozhodne Národná banka Slovenska na základe ústneho konania, na ktoré predvolá účastníkov; o takomto ústnom konaní sa spíše zápisnica.

(3) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh konania, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.

(4) Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec Národnej banky Slovenska. Odopretie podpisu, dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5) Účastníci konania majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy.

§ 40d

(1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.

(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám alebo orgánom, sa doručujú pracovníkom oprávneným za právnickú osobu alebo za orgán prijímať písomnosti. Ak niet takých pracovníkov, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu alebo za orgán konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosť prijme.

(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.

(4) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí o náhradnom doručení zásielky. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

§ 40e

(1) Národná banka Slovenska preruší konanie, ak účastník konania bol vyzvaný na doplnenie žiadosti alebo ak ministerstvo bolo vyzvané na zaujatie stanoviska. Ministerstvo predloží svoje stanovisko Národnej banke Slovenska do 30 dní a v osobitne zložitých veciach do 60 dní po dni, keď mu bola doručená výzva Národnej banky Slovenska na zaujatie stanoviska.

(2) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nemožno podať rozklad.

(3) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 40f

(1) Národná banka Slovenska zastaví konanie začaté na žiadosť účastníka, ak účastník konania vzal späť svoju žiadosť, nepreukázal náležitosti žiadosti alebo nedoplnil žiadosť v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.

(2) Konanie začaté na podnet Národnej banky Slovenska možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania.

§ 40g

Trovy konania, ktoré vznikli Národnej banke Slovenska, znáša Národná banka Slovenska. Trovy, ktoré vznikli v konaní účastníkovi konania, znáša účastník konania.

§ 40h

(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch účastníkov konania, svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Národná banka Slovenska môže predvolať osoby, ktorých osobná účasť je pri prerokúvaní veci nevyhnutná, a požiadať ich o oznámenie skutočností alebo o predloženie dôkazov, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.

(4) Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovávalo štátne tajomstvo, služobné tajomstvo, obchodné tajomstvo, daňové tajomstvo a zákonom výslovne uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme koho má túto povinnosť. To primerane platí aj pre vykonávanie dôkazov inak ako výsluchom. Odoprieť oslobodenie osoby od povinnosti mlčanlivosti o štátnom tajomstve možno iba v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. ^9j)

(5) Každá fyzická osoba je povinná dostaviť sa na predvolanie do Národnej banky Slovenska a vypovedať ako svedok v konaní vo veciach zverených Národnej banke Slovenska; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Výpoveď môže odoprieť svedok, ktorý by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. ⁵⁾ Pred začatím výpovede treba zistiť totožnosť svedka a poučiť ho o jeho právach, povinnostiach a právnych následkoch neúplnej výpovede, nepravdivej výpovede alebo bezdôvodného odopretia výpovede (§ 40i).

(6) Ak sú na objasnenie a posúdenie skutočnosti dôležitej pre rozhodnutie v konaní potrebné odborné znalosti, Národná banka Slovenska môže ustanoviť znalca podľa osobitných predpisov ^9k) a uložiť ustanovenému znalcovi, aby vypracoval znalecký posudok písomne, alebo vykonať jeho výsluch.

(7) Národná banka Slovenska môže uložiť osobe, ktorá má listinu potrebnú na vykonanie dôkazu, aby ju predložila. Predloženie listín možno odoprieť len z dôvodov, pre ktoré je svedok oprávnený odoprieť výpoveď.

(8) Národná banka Slovenska hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo.

§ 40ch

(1) Národná banka Slovenska môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu

a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli,

b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.

(2) Národná banka Slovenska opatrenie podľa odseku 1 zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

(3) Rozklad proti rozhodnutiu o uložení opatrení podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.

§ 40i

Tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov na výzvu nedostaví, bezdôvodne odmietne svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, Národná banka Slovenska môže uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 10 000 Sk.

§ 40j

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku sa uvedú aj podmienky, na ktorých splnenie sa môže rozhodnutie vo veci viazať; splnenie týchto podmienok sa preukazuje Národnej banke Slovenska.

(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a podľa akých právnych predpisov sa rozhodovalo.

(4) Poučenie o rozklade obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, v akej lehote a komu možno podať rozklad.

(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, obchodné meno a sídlo, prípadne meno, priezvisko a trvalý pobyt účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať odtlačok pečiatky Národnej banky Slovenska a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

§ 40k

(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.

(2) Doručené rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať rozklad, je právoplatné.

(3) Doručené rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať rozklad alebo ak rozklad nemá odkladný účinok.

§ 40l

(1) Na konanie v prvom stupni je príslušný útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska.

(2) Útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu podľa tohto zákona najneskôr do troch mesiacov od doručenia úplnej žiadosti; o žiadosti o povolenie pôsobiť ako banka rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia úplnej žiadosti.

(3) Proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska má účastník konania právo podať rozklad, ak sa po vydaní tohto rozhodnutia účastník konania rozkladu písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal; za vzdanie sa rozkladu sa považuje aj späťvzatie rozkladu. Vzdanie sa rozkladu nemožno odvolať. Podaný rozklad nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Rozklad sa podáva útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(5) Rozklad možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

§ 40m

(1) Útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska môže o rozklade sám rozhodnúť, ak rozkladu v plnom rozsahu vyhovie.

(2) Ak o rozklade nerozhodne útvar bankového dohľadu Národnej banky Slovenska podľa odseku 1, predloží ho s výsledkami doterajšieho konania a so spisovým materiálom a so svojím stanoviskom k podanému rozkladu Bankovej rade Národnej banky Slovenska do 30 dní odo dňa, keď mu rozklad bol doručený.

§ 41

(1) O rozklade proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska. Na základe rozkladu proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska môže banková rada Národnej banky Slovenska udeliť povolenie alebo zmeniť povolenie udelené podľa § 4 ods. 3, § 5 ods. 2 alebo § 36 ods. 1 iba po dohode s ministerstvom a o rozklade proti rozhodnutiu útvaru bankového dohľadu Národnej banky Slovenska udelenému po prerokovaní s ministerstvom rozhoduje banková rada Národnej banky Slovenska po prerokovaní s ministerstvom.

(2) Ak sú na to dôvody, Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a rozhodnutie potvrdí.

(3) Proti rozhodnutiu o rozklade nemožno ďalej podať rozklad.

(4) Právoplatné rozhodnutie môže z vlastného alebo z iného podnetu preskúmať Banková rada Národnej banky Slovenska. O zmene alebo o zrušení právoplatného rozhodnutia vydaného podľa § 4 ods. 3, § 5 ods. 2 alebo § 36 ods. 1 rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska po dohode s ministerstvom a o zmene alebo o zrušení právoplatného rozhodnutia vydaného po prerokovaní s ministerstvom rozhoduje Banková rada Národnej banky Slovenska po prerokovaní s ministerstvom. Napadnuté rozhodnutie sa zmení alebo zruší, ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom a od jeho právoplatnosti neuplynuli tri roky. Proti rozhodnutiu Bankovej rady Národnej banky Slovenska nemožno ďalej podať rozklad.

§ 41a

Zákonnosť právoplatných rozhodnutí Národnej banky Slovenska vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného predpisu; ¹⁰⁾ na preskúmavanie rozhodnutí je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.

§ 41b

Ak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú rozhodnutím, ktoré je vykonateľné, Národná banka Slovenska môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

DESIATA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 42

Právnické osoby pôsobiace ako banky alebo sporiteľne podľa zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za banky podľa tohto zákona.

§ 43

Pôžičky poskytnuté bankami podľa doterajších predpisov sa považujú za úvery podľa tohto zákona.

§ 44

Ochranu vkladov fyzických osôb uložených v bankách a v pobočkách zahraničných bánk vrátane úrokov z nich upravuje osobitný zákon. ¹²⁾

§ 44a

(1) Slovenská sporiteľňa, a.s., a banky, ktoré poskytli úvery alebo na ktoré prešli pohľadávky z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990, pričom tieto úvery sa stali klasifikovanými z dôvodu existencie rizika, že pohľadávky z nich nebudú dlžníkmi splatené riadne a včas v ich plnej menovitej hodnote, prejdú procesom reštrukturalizácie ich úverového portfólia s účasťou štátu.

(2) Banke podľa odseku 1 je vláda alebo na základe jej splnomocnenia ministerstvo oprávnené poskytnúť osobitné záruky na účely reštrukturalizácie jej úverového portfólia.

(3) Pohľadávku banky podľa odseku 1 možno postúpiť podľa § 38 ods. 9, aj keď nie je splnená doba omeškania uvedená v § 38 ods. 9.

§ 45

Ak je banka povinná podľa právneho predpisu vydaného pred účinnosťou tohto zákona poskytovať úvery za ustanovených podmienok a vznikne jej tým majetková ujma, má banka naďalej právo na úhradu tejto ujmy zo štátneho rozpočtu, ku ktorému má odvodovú alebo daňovú povinnosť.

§ 45a

(1) Ak banke vznikla majetková ujma po 1. februári 1992 povinným poskytnutím úverov podľa právnych predpisov vydaných pred 1. februárom 1992, má banka právo na úhradu tejto majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu, a to v preukázanej výške podľa úverových zmlúv za podmienok ustanovených v odsekoch 2 a 3 s výnimkou podľa odsekov 4 a 5.

(2) Banka je povinná oznámiť v termínoch určených na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok predpokladanú výšku majetkovej ujmy Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

(3) Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí zo štátneho rozpočtu majetkovú ujmu banke, ktorá splnila povinnosť podľa odseku 2 v skutočne preukázanej výške, najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok. Skutočnú výšku majetkovej ujmy je banka povinná preukázať Ministerstvu financií Slovenskej republiky do 5 kalendárnych dní po uplynutí mesiaca a Ministerstvo financií Slovenskej republiky poukáže banke úhradu majetkovej ujmy do 15 dní po jej preukázaní, ak sa nedohodnú na iných lehotách.

(4) V roku 2000 sa banke podľa odseku 1 uhradí

a) nevyrovnaná časť majetkovej ujmy za rok 1998 a rok 1999 v skutočne preukázanej výške podľa úverových zmlúv, pričom sa nepoužije ustanovenie odseku 3,

b) majetková ujma za rok 2000 v skutočne preukázanej výške, pričom na úhradu tejto ujmy sa vzťahuje odsek 3 druhá veta.

(5) Ak sa nevyrovnaná časť majetkovej ujmy za rok 1998 a za rok 1999 a majetková ujma za rok 2000 uhrádza banke uvedenej v § 44a ods. 1, na krytie takej úhrady sa použijú prostriedky získané z predaja štátnych dlhopisov vydaných v súlade s osobitným predpisom. ¹³⁾

§ 45b

Banky sú povinné do 31. decembra 1997 zmeniť svoje vydané akcie na doručiteľa na zaknihované akcie na meno; ustanovenia osobitného zákona ¹¹⁾ sa na tento účel nepoužijú.

§ 45c

(1) Národná banka Slovenska môže uložiť už povoleným bankám a pobočkám zahraničných bánk, aby v primeranej lehote splnili podmienky, ktoré sú ustanovené v opatrení Národnej banky Slovenska vydanom podľa § 4 ods. 1 a § 5 ods. 4 tohto zákona.

(2) Povolenie pôsobiť ako banka udelené pred účinnosťou tohto zákona sa považuje za povolenie na založenie banky udelené podľa tohto zákona.

(3) Banky a pobočky zahraničných bánk musia mať povolenie na výkon bankových činností udelené podľa tohto zákona. Žiadosť o udelenie tohto povolenia musia predložiť Národnej banke Slovenska do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepredloží žiadosť do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona, uplynutím tejto lehoty jej zaniká oprávnenie vykonávať bankové činnosti na základe povolenia pôsobiť ako banka udeleného podľa doterajších predpisov a Národná banka Slovenska primerane postupuje podľa § 35 ods. 3 a 4. Ak sa žiadosť predložila včas, oprávnenie banky a pobočky zahraničnej banky vykonávať bankové činnosti na základe povolenia pôsobiť ako banka udeleného podľa doterajších predpisov zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti. Na účely tohto ustanovenia sa nepoužije § 10 ods. 1.

(4) V povolení na výkon bankových činností udelenom na základe žiadosti podľa odseku 3 sa rozsah bankových činností vymedzí v súlade s doterajším stavom výkonu činností, ak je to v súlade s týmto zákonom.

§ 45d

Konania začaté podľa doterajších predpisov sa považujú za konania podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.

§ 45e

Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 45f

(1) Ak má banka alebo pobočka zahraničnej banky povolenie na založenie banky a povolenie na výkon bankových činností udelené podľa doterajších predpisov, považujú sa tieto povolenia za povolenie pôsobiť ako banka udelené podľa tohto zákona.

(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má len povolenie na založenie banky udelené pred účinnosťou tohto zákona, je povinná predložiť Národnej banke Slovenska žiadosť o udelenie povolenia pôsobiť ako banka podľa tohto zákona najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak povolenie na založenie banky zaniká. Ak sa žiadosť o udelenie povolenia pôsobiť ako banka predložila včas, povolenie na založenie banky zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o tejto žiadosti. Ak Národná banka Slovenska žiadosti o udelenie povolenia pôsobiť ako banka nevyhovela, postupuje sa obdobne podľa § 35 ods. 3 a 4.

§ 45g

(1) Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona majú prijaté vklady od iných osôb bez povolenia pôsobiť ako banka, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

§ 45h

(1) Na hypotekárne úvery poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona sa štátny príspevok podľa § 36s poskytne za podmienok tohto zákona len na úroky splatné po účinnosti tohto zákona.

(2) Štátny príspevok na rok 1999 sa určuje vo výške 6% ročne.

§ 46

Zrušuje sa zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.

§ 47

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1992.

Zákon č. 264/1992 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.

Zákon č. 249/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.

Zákon č. 374/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1995.

Zákon č. 58/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 1995.

Zákon č. 233/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 1995.

Zákon č. 58/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 1996.

Zákon č. 118/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 1996.

Zákon č. 386/1996 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1997.

Zákon č. 12/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 1998.

Zákon č. 44/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 21. februárom 1998.

Zákon č. 170/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 12. júnom 1998.

Zákon č. 252/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 11. októbrom 1999.

Zákon č. 215/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 15. júlom 2000.

Zákon č. 329/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2000.

Zákon č. 367/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2001.

Zákon č. 149/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2001.

Havel v.r.

Dubček v.r.

Čalfa v.r.

1) Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb.

1a) Napríklad zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení neskorších predpisov.

1b) Napríklad zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 248/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.

1c) § 21 ods. 3 a 4 a § 28 ods. 4 Obchodného zákonníka.

1d) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

2) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.

2a) § 2 vyhlášky Národnej banky Slovenska č. 275/1994 Z.z. o zásadách platobného styku medzi bankami.

2b) Napríklad § 59, 223 a 673 Obchodného zákonníka.

2c) § 24 ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

2ca) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1997 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1994 Z.z. o Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva v znení neskorších predpisov.

2d) § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

3) § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

3a) § 173 a 174 Obchodného zákonníka.

3b) § 22 a 23 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

3c) § 476 a nasl. Obchodného zákonníka.

5) § 116 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

5a) Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

5aa) § 27 ods. 5 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

5b) § 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.

5c) § 36 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb.

6) Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.

6a) § 21 zákona č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

6b) § 6 ods. 4 a § 22 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.

7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z.

Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

7a) § 191 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

7aa) Napríklad § 497 až 507 a § 708 až 719 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 778 až 787 Občianskeho zákonníka.

7ab) § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7b) § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

7bb) § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

7c) § 7 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 100/1993 Z.z. o Obchodnom vestníku.

7ca) Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

7cb) Napríklad zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

7cc) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe.

7d) § 14 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7dd) § 12 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z.

7de) § 8 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z.

7e) § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7ea) § 1 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

7f) § 18 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7g) Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7gg) § 15 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

7h) § 16 ods. 4 a 5 a § 20 ods. 4 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7ch) Zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7i) § 22 ods. 3 zákona č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

7j) Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.

7ia) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe.

7ib) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1993 Z.z. o občianskych preukazoch v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 381/1997 Z.z. o cestovných dokladoch.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky v znení zákona č. 70/1997 Z.z.

8) Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.

9) Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.

9a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

9b) § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

9c) Napríklad § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

9d) § 32 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 24/1991 Zb.

9e) Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

9f) § 3 ods. 3 a § 12 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z. v znení zákona č. 154/1999 Z.z.

9g) Napríklad Dohovor Organizácie Spojených národov proti nedovolenému obchodu s omamnými a psychotropnými látkami (oznámenie č. 462/1991 Zb.).

9ga) Napríklad zákon č. 530/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z.z., zákon č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 330/2000 Z.z. o burze cenných papierov.

9h) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z.z.

9i) Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov.

9j) § 24 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 100/1996 Z.z. o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov.

9k) Zákon č. 36/1967 Zb.

10) § 244 a 247 Občianskeho súdneho poriadku.

11) § 186 a 187 Obchodného zákonníka.

12) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z.z.

13) § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 372/1999 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2000.

Související dokumenty

Súvisiace články

K obchodním podmínkám, vykládacím pravidlům a obchodním zvyklostem