562/2004 Z.z.
ZÁKON
z 9. septembra 2004
o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 487/2009 Z.z.
Zmena: 309/2023 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
PRVÝ DIEL
Predmet úpravy
§ 1
(1) Tento zákon upravuje niektoré otázky postavenia európskej spoločnosti
so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré právne vzťahy súvisiace so vznikom,
zmenou, zánikom a riadením európskej spoločnosti, ktoré nie sú upravené v osobitnom
predpise. 1)
(2) Na postavenie a právne vzťahy týkajúce sa európskej spoločnosti,
ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise 1) ani v tomto zákone, sa primerane použijú
ustanovenia o akciovej spoločnosti podľa osobitného zákona. 2)
(3) Týmto zákonom nie sú dotknuté požiadavky na akciové spoločnosti,
ktoré podnikajú podľa osobitného zákona. 3)
§ 2
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) ústredím riadenia európskej spoločnosti
miesto, z ktorého sa riadi činnosť európskej spoločnosti,
b) sídlom európskej spoločnosti sídlo podľa osobitného zákona, 4)
c) dvojstupňovým systémom správy a riadenia európskej spoločnosti systém, v ktorom
správu a riadenie európskej spoločnosti vykonáva predstavenstvo a dozorná rada,
d) jednostupňovým systémom správy a riadenia európskej spoločnosti systém, v ktorom
správu a riadenie európskej spoločnosti vykonáva správna rada,
e) zverejnením zverejnenie v Obchodnom vestníku, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 3
(1) Ak tento zákon ustanovuje pôsobnosť predstavenstva, rozumie sa tým,
v prípade európskej spoločnosti, ktorá má podľa stanov jednostupňový systém správy
a riadenia, pôsobnosť správnej rady, ak z ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že
ide o pôsobnosť výkonného riaditeľa alebo riaditeľov.
(2) Ak tento zákon ustanovuje pôsobnosť dozornej rady, rozumie sa tým,
v prípade európskej spoločnosti, ktorá má podľa stanov jednostupňový systém správy
a riadenia, pôsobnosť správnej rady, ak z ustanovenia tohto zákona nevyplýva, že
ide o pôsobnosť výkonného riaditeľa alebo riaditeľov.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, na pôsobnosť správnej rady sa vzťahujú
ustanovenia osobitného zákona upravujúce pôsobnosť predstavenstva alebo dozornej
rady. 2)
§ 4
Európska spoločnosť je právnickou osobou, ktorá sa zapisuje do obchodného
registra podľa osobitného zákona. 5)
§ 5
Na založení európskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky
sa môže za podmienok ustanovených osobitným predpisom 6) podieľať aj obchodná spoločnosť
s ústredím riadenia mimo územia členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného
štátu Európskeho hospodárskeho spoločenstva (ďalej len "členský štát").
§ 6
(1) Ak stanovy európskej spoločnosti určujú jednostupňový systém správy
a riadenia, návrh na zápis európskej spoločnosti do obchodného registra podávajú
a podpisujú všetci členovia správnej rady.
(2) Do obchodného registra sa pri európskej spoločnosti, ktorá má podľa
stanov jednostupňový systém správy a riadenia, okrem údajov podľa osobitného zákona
7) zapisuje meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby,
ktorá je členom správnej rady, s uvedením dňa vzniku funkcie a po jej skončení dňa
skončenia funkcie; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, 8) zapisuje sa rodné číslo,
ak jej bolo pridelené.
(3) Do zbierky listín sa pri európskej spoločnosti okrem listín podľa
osobitného zákona 9) ukladá
a) dohoda o účasti zamestnancov v európskej spoločnosti
podľa § 42 alebo rozhodnutie podľa § 41, alebo písomné vyhlásenie štatutárneho orgánu,
že uplynula lehota podľa § 43 ods. 1 bez uzavretia dohody,
b) návrh premiestnenia sídla európskej spoločnosti podľa osobitného predpisu, 10)
c) návrh projektu premeny podľa osobitného predpisu, 11)
d) návrh zmluvy o založení holdingovej európskej spoločnosti podľa osobitného predpisu,
12)
e) návrh projektu zmeny právnej formy podľa osobitného predpisu. 13)
(4) Európska spoločnosť vzniká ku dňu zápisu do obchodného registra;
to neplatí, ak európska spoločnosť premiestňuje svoje sídlo podľa osobitného predpisu.
14)
DRUHÝ DIEL
PREMIESTNENIE SÍDLA EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI
§ 7
Návrh na premiestnenie sídla
Návrh na premiestnenie sídla európskej spoločnosti musí okrem údajov
podľa osobitného predpisu 10) obsahovať aj určenie primeranej kúpnej ceny za akcie,
ktoré je európska spoločnosť povinná odkúpiť od akcionára podľa § 8 ods. 1, a určenie
lehoty na jej vyplatenie.
§ 8
Ochrana menšinových akcionárov
(1) Ak európska spoločnosť premiestňuje svoje sídlo podľa osobitného
predpisu, 14) má každý akcionár európskej spoločnosti, ktorý na valnom zhromaždení,
ktoré rozhodlo o premiestnení sídla, hlasoval proti premiestneniu sídla a požiadal
o zápis svojho nesúhlasného stanoviska do zápisnice z tohto valného zhromaždenia,
právo požadovať, aby od neho európska spoločnosť odkúpila akcie za primeranú kúpnu
cenu. Na toto právo musí byť upozornený v pozvánke na valné zhromaždenie alebo v
oznámení o konaní valného zhromaždenia, ktoré má rozhodovať o návrhu premiestnenia
sídla.
(2) Európska spoločnosť je povinná zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy
na odkúpenie akcií od oprávnených akcionárov spôsobom určeným stanovami na zvolanie
valného zhromaždenia do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu nového sídla európskej
spoločnosti do obchodného registra členského štátu jej nového sídla.
(3) Oprávneným akcionárom sa musí poskytnúť lehota najmenej 14 dní na
prijatie návrhu zmluvy na odkúpenie akcií, ktorá plynie odo dňa jeho doručenia alebo
uverejnenia.
(4) Ak nie je kúpna cena primeraná, každý akcionár, ktorý prijal návrh
zmluvy na odkúpenie akcií, má právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku. Návrh
na začatie konania možno podať na súd najneskôr do jedného roka od zverejnenia zápisu
nového sídla európskej spoločnosti do obchodného registra, inak toto právo zaniká.
(5) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi priznalo právo na vyrovnanie
vo forme peňažného doplatku, je účinné aj voči ostatným akcionárom, ktorí prijali
návrh zmluvy na odkúpenie akcií; európska spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárom
za každú akciu rovnaký doplatok v peniazoch.
(6) Dôvodom podania návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, ktoré rozhodlo o premiestnení sídla, nemôže byť skutočnosť, že kúpna
cena nebola primeraná.
§ 9
Ochrana veriteľov
(1) Veritelia európskej spoločnosti, ktorá premiestňuje svoje sídlo podľa
osobitného predpisu, 14) ktorí majú voči európskej spoločnosti nesplatné pohľadávky,
majú právo, ak sa v dôsledku premiestnenia sídla zhorší vymožiteľnosť ich pohľadávok,
do jedného mesiaca odo dňa zverejnenia oznámenia o uložení rozhodnutia valného zhromaždenia
o schválení návrhu premiestnenia sídla do zbierky listín požadovať od európskej spoločnosti,
aby bolo splnenie ich neuhradených pohľadávok primerane zabezpečené. Toto právo nemá
veriteľ, ktorého pohľadávka je už primerane zabezpečená.
(2) Právo na zabezpečenie podľa odseku 1 má len veriteľ, ktorého pohľadávka
vznikla najneskôr ku dňu zverejnenia oznámenia o uložení návrhu premiestnenia sídla
do zbierky listín.
§ 10
Osvedčenie
(1) Osvedčenie podľa osobitného predpisu 15) vydá európskej spoločnosti,
ktorá rozhodla o premiestnení sídla a splnila všetky podmienky ustanovené osobitným
predpisom 16) a týmto zákonom, notár.
(2) Osvedčenie podľa odseku 1 notár vydá, keď mu európska spoločnosť
najmä preukáže, že veriteľom, ktorí splnili podmienky podľa § 9, bolo poskytnuté
primerané zabezpečenie, a keď mu štatutárny orgán európskej spoločnosti predloží
čestné vyhlásenie o tom, že nebol podaný návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia
valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o premiestnení sídla, alebo rozhodnutie o tom,
že ak bol taký návrh podaný, bol zamietnutý alebo späťvzatý.
§ 11
Výmaz z obchodného registra po premiestnení sídla do iného členského
štátu
Registrový súd vykoná výmaz európskej spoločnosti, ktorá podľa osobitného
predpisu 17) premiestnila svoje sídlo do iného členského štátu.
§ 12
Zrušenie európskej spoločnosti pre nezhodu sídla a ústredia riadenia
Ak európska spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky premiestni
svoje ústredie riadenia na územie iného členského štátu, vyzve ju súd aj bez návrhu,
aby v primeranej lehote, ktorú na tento účel určí, premiestnila svoje ústredie riadenia
späť na územie Slovenskej republiky alebo aby premiestnila svoje sídlo zo Slovenskej
republiky na územie tohto členského štátu postupom podľa osobitného predpisu. 18)
Ak európska spoločnosť výzve súdu v určenej lehote nevyhovie, rozhodne súd aj bez
návrhu o zrušení európskej spoločnosti. Na postup súdu sa primeranie uplatnia ustanovenia
osobitného zákona. 19)
TRETÍ DIEL
ZALOŽENIE EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI SPLYNUTÍM ALEBO ZLÚČENÍM
Ochrana menšinových akcionárov
§ 13
(1) Akcionár každej spoločnosti, ktorá sa podieľa na založení európskej
spoločnosti, ktorý bol akcionárom niektorej zo splývajúcich alebo zlučujúcich sa
spoločností v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení projektu
premeny spoločností, bol na tomto valnom zhromaždení prítomný, hlasoval proti schváleniu
projektu premeny spoločností a požiadal o zápis svojho nesúhlasného stanoviska do
zápisnice z tohto valného zhromaždenia, má právo požadovať, aby od neho európska
spoločnosť odkúpila akcie za primeranú kúpnu cenu.
(2) Európska spoločnosť je povinná zaslať alebo uverejniť návrh zmluvy
na odkúpenie akcií od oprávnených akcionárov spôsobom určeným stanovami na zvolávanie
valného zhromaždenia do jedného mesiaca od zverejnenia zápisu splynutia alebo zlúčenia
spoločností do obchodného registra v členskom štáte, v ktorom má sídlo.
(3) Oprávneným akcionárom sa musí poskytnúť lehota najmenej štrnásť
dní na prijatie návrhu zmluvy o odkúpení akcií, ktorá plynie odo dňa jeho doručenia
alebo uverejnenia.
(4) Kúpna cena akcií musí byť primeraná vzťahu k hodnote výmenného
pomeru akcií európskej spoločnosti za akcie spoločností podieľajúcich sa na splynutí
alebo zlúčení a výške prípadného doplatku v peniazoch.
(5) Ak nie je kúpna cena primeraná, má každý akcionár, ktorý prijal
návrh zmluvy na odkúpenie akcií, právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku.
Na postup v prípade, že kúpna cena nie je primeraná, sa primerane použijú ustanovenia
osobitného zákona. 20)
(6) Dôvodom na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení,
nemôže byť skutočnosť, že kúpna cena určená v návrhu projektu premeny nebola primeraná.
§ 14
(1) Ak nie je výmenný pomer akcií spolu s prípadným doplatkom v peniazoch
určený projektom premeny spoločností primeraný, akcionár každej spoločnosti, ktorá
sa podieľala na splynutí alebo zlúčení, má voči európskej spoločnosti právo na vyrovnanie
vo forme peňažného doplatku.
(2) Uplatňovať právo na vyrovnanie podľa odseku 1 na súde môžu iba
akcionári, ktorí
a) boli akcionármi jednej zo spoločností podieľajúcich sa na splynutí alebo zlúčení
v čase konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení projektu premeny,
b) do podania návrhu na súd nepreviedli žiadne akcie spoločnosti podieľajúcej sa
na splynutí alebo zlúčení, ktorej boli akcionármi, ani akcie európskej spoločnosti,
ktoré nadobudli výmenou za akcie spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení,
c) nevzdali sa práva na vyrovnanie.
(3) Na postup pri uplatnení tohto práva sa primerane použijú ustanovenia
osobitného zákona. 21)
(4) Dôvodom na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení,
nemôže byť skutočnosť, že výmenný pomer akcií a výška prípadného doplatku v peniazoch
určené projektom premeny neboli primerané alebo že údaje uvedené v písomnej správe
podľa osobitného predpisu 22) nie sú v súlade s právnymi predpismi.
§ 15
Ochrana veriteľov
(1) Ak európska spoločnosť, ktorá vznikne splynutím alebo zlúčením, bude
mať sídlo mimo územia Slovenskej republiky, veritelia akciovej spoločnosti so sídlom
na území Slovenskej republiky podieľajúcej sa na vzniku európskej spoločnosti, ktorí
majú voči tejto akciovej spoločnosti nesplatné pohľadávky, majú právo, ak sa v dôsledku
vzniku európskej spoločnosti zhorší vymožiteľnosť ich pohľadávok, do jedného mesiaca
odo dňa zverejnenia oznámenia o uložení návrhu zmluvy o splynutí alebo zlúčení do
zbierky listín požadovať od akciovej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky
podieľajúcej sa na vzniku európskej spoločnosti, aby bolo splnenie ich neuhradených
pohľadávok primerane zabezpečené. Toto právo nemá veriteľ, ktorého pohľadávka je
už primerane zabezpečená.
(2) Právo na zabezpečenie podľa odseku 1 má len veriteľ, ktorého pohľadávka
vznikla najneskôr ku dňu zverejnenia oznámenia o uložení návrhu zmluvy o splynutí
alebo zlúčení do zbierky listín.
§ 16
Zverejnenie
Zverejnenie údajov podľa osobitného predpisu 23) zabezpečí predstavenstvo
spoločnosti podieľajúcej sa na splynutí alebo zlúčení súčasne s uložením návrhu projektu
premeny do zbierky listín.
§ 17
Osvedčenie
(1) Osvedčenie podľa osobitného predpisu 24) vydá akciovej spoločnosti,
ktorá sa podieľa na splynutí alebo zlúčení a splnila všetky podmienky ustanovené
osobitným predpisom 25) a týmto zákonom, notár.
(2) Osvedčenie podľa odseku 1 notár nevydá skôr ako po splnení podmienok
podľa § 10 ods. 2.
ŠTVRTÝ DIEL
ZALOŽENIE HOLDINGOVEJ EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI
Ochrana menšinových akcionárov
§ 18
(1) Ak nie je výmenný pomer akcií a výška prípadného doplatku v peniazoch
určená v zakladateľskej zmluve primeraná, každý z akcionárov alebo spoločníkov spoločností
podieľajúcich sa na založení holdingovej európskej spoločnosti má voči tejto spoločnosti
právo na vyrovnanie vo forme peňažného doplatku.
(2) Uplatňovať právo na vyrovnanie podľa odseku 1 na súde môžu iba
akcionári alebo spoločníci, ktorí
a) boli akcionármi alebo spoločníkmi niektorej
zo spoločností podieľajúcich sa na založení holdingovej európskej spoločnosti v čase
konania valného zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení zmluvy o založení holdingovej
európskej spoločnosti,
b) oznámili spoločnosti podieľajúcej sa na založení holdingovej európskej spoločnosti,
ktorej sú akcionármi alebo spoločníkmi, že majú záujem vložiť svoje akcie alebo obchodné
podiely do holdingovej európskej spoločnosti podľa osobitného predpisu, 26)
c) do podania návrhu na súd nepreviedli žiadne akcie alebo obchodné podiely spoločnosti
podieľajúcej sa na založení holdingovej európskej spoločnosti, ktorej sú alebo boli
akcionármi alebo spoločníkmi, ani akcie holdingovej európskej spoločnosti, ktoré
nadobudli výmenou za akcie spoločnosti podieľajúcej sa na založení holdingovej európskej
spoločnosti,
d) nevzdali sa práva na vyrovnanie.
(3) Akcionár alebo spoločník sa môže vzdať práva na vyrovnanie. Vzdanie
sa práva je účinné, ak je urobené v písomnej forme a doručené holdingovej európskej
spoločnosti alebo ak je urobené vo forme zápisu do zápisnice na valnom zhromaždení.
(4) Návrh na začatie konania možno podať najneskôr do jedného roka
odo dňa zápisu holdingovej európskej spoločnosti do obchodného registra, inak toto
právo zaniká.
(5) Rozhodnutie súdu, ktorým sa akcionárovi alebo spoločníkovi priznalo
právo na vyrovnanie, je pre holdingovú európsku spoločnosť v určení priznaného práva
záväzné aj voči ostatným akcionárom alebo spoločníkom, ktorí spĺňajú podmienky podľa
odseku 2, a holdingová európska spoločnosť je povinná vyplatiť akcionárovi každého
druhu akcií alebo každému spoločníkovi rovnaký doplatok v peniazoch.
(6) Dôvodom na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia, ktoré rozhodlo o schválení zakladateľskej zmluvy, nemôže byť skutočnosť,
že výmenný pomer a výška prípadného doplatku v peniazoch určené v zakladateľskej
zmluve neboli primerané alebo že údaje uvedené v písomnej správe podľa osobitného
predpisu 27) nie sú v súlade s právnymi predpismi.
PIATY DIEL
SPRÁVA A RIADENIE EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI
Prvý oddiel
Dvojstupňový systém
§ 20
Predstavenstvo
(1) Stanovy európskej spoločnosti môžu určiť, že členov predstavenstva
volí a odvoláva valné zhromaždenie.
(2) Poverenie člena dozornej rady na vykonávanie úloh člena predstavenstva
podľa osobitného predpisu 29) možno udeliť len na dobu určitú, najdlhšie na dobu
jedného roka. Poverenie zaniká aj pred uplynutím doby, na ktorú bolo udelené, ak
príslušný orgán zvolil riadneho člena predstavenstva.
Druhý oddiel
Jednostupňový systém
Správna rada
§ 22
(1) Správna rada je štatutárnym orgánom európskej spoločnosti, ktorý
riadi činnosť európskej spoločnosti, určuje zásadné zámery jej podnikateľskej činnosti,
dohliada na ich uskutočňovanie a koná v jej mene. Ak stanovy neurčia inak, je oprávnený
konať v mene európskej spoločnosti každý člen správnej rady.
(2) Správna rada rozhoduje o všetkých záležitostiach európskej spoločnosti,
ak nie sú osobitným predpisom, 1) týmto zákonom alebo stanovami európskej spoločnosti
zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo výkonných riaditeľov. Správna rada
si môže vyhradiť, že jej súhlas sa vyžaduje aj na tie rozhodnutia výkonných riaditeľov,
pri ktorých tento súhlas nevyžadujú stanovy európskej spoločnosti.
§ 23
(1) Každý člen správnej rady je oprávnený nahliadať do všetkých dokladov
a záznamov týkajúcich sa činnosti európskej spoločnosti a kontrolovať, či účtovné
záznamy sú vedené riadne a v súlade so skutočnosťou a či sa podnikateľská činnosť
európskej spoločnosti uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, stanovami a pokynmi
valného zhromaždenia.
(2) Každý člen správnej rady je oprávnený vyžiadať si od výkonných
riaditeľov akékoľvek informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú výkonu jeho pôsobnosti
podľa odseku 1.
(3) Správna rada preskúmava riadnu individuálnu účtovnú závierku,
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku, konsolidovanú účtovnú závierku a návrh
na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát. O výsledkoch tohto preskúmania predkladá
správna rada valnému zhromaždeniu písomnú správu. Správna rada je povinná zabezpečiť
vyhotovenie tejto správy tak, aby mohla byť akcionárom európskej spoločnosti poskytnutá
pred konaním valného zhromaždenia, ktoré rozhoduje o schválení riadnej individuálnej
účtovnej závierky, mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky, konsolidovanej účtovnej
závierky a návrhu na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát v rovnakej lehote a rovnakým
spôsobom ako tieto dokumenty.
(4) Po preskúmaní dokumentov podľa odseku 3 ich správna rada predkladá
na schválenie valnému zhromaždeniu. Pri výkone tejto pôsobnosti postupuje primerane
podľa ustanovení osobitného zákona. 2)
(5) Správna rada predkladá valnému zhromaždeniu na prerokovanie spolu
s riadnou individuálnou účtovnou závierkou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou
závierkou výročnú správu vyhotovenú podľa osobitného predpisu. 32) V lehotách určených
stanovami, najmenej však jedenkrát ročne ako súčasť výročnej správy, predkladá správna
rada valnému zhromaždeniu na prerokovanie správu o podnikateľskej činnosti spoločnosti
a o stave jej majetku.
(6) Správna rada je povinná písomne informovať valné zhromaždenie
najmenej raz do roka o zásadných zámeroch podnikateľskej činnosti európskej spoločnosti
na budúce obdobie, ako aj o predpokladanom vývoji stavu majetku, financií a výnosov
európskej spoločnosti a na žiadosť valného zhromaždenia podáva aj písomnú správu
o stave podnikateľskej činnosti európskej spoločnosti a o majetku európskej spoločnosti
v porovnaní s predpokladaným vývojom.
(7) Člen správnej rady určený správnou radou zastupuje európsku spoločnosť
v konaní pred súdmi a inými orgánmi proti výkonnému riaditeľovi.
§ 24
(1) Správna rada zvoláva valné zhromaždenie európskej spoločnosti,
ak zákon neustanovuje inak, a to v lehotách a spôsobom určeným stanovami. Ak osobitný
zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a správna rada valné zhromaždenie
po dlhší čas nezvolá, je valné zhromaždenie oprávnený zvolať ktorýkoľvek z členov
správnej rady. Na postup pri zvolávaní valného zhromaždenia sa primerane uplatnia
ustanovenia osobitného zákona. 33)
(2) Správna rada zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, ak pri výkone
svojej pôsobnosti zistí, že strata európskej spoločnosti presiahla hodnotu jednej
tretiny základného imania alebo to možno predpokladať a predloží valnému zhromaždeniu
návrhy opatrení.
(3) Členovia správnej rady sa zúčastňujú na valnom zhromaždení európskej
spoločnosti a sú povinní oboznámiť valné zhromaždenie s výsledkami svojej kontrolnej
činnosti. Musí sa im udeliť slovo kedykoľvek o to požiadajú.
(4) Rozdielny názor členov správnej rady zvolených zamestnancami
európskej spoločnosti a stanovisko menšiny členov správnej rady, ak títo o to požiadajú,
sa oznámi valnému zhromaždeniu spolu so závermi ostatných členov správnej rady.
§ 25
(1) Správna rada má najmenej troch členov; stanovy môžu určiť vyšší
počet členov správnej rady. Členom správnej rady môže byť len fyzická osoba.
(2) V európskej spoločnosti, v ktorej bola uzatvorená dohoda o zložení
správnej rady podľa § 42 ods. 3, sa zloženie správnej rady riadi touto dohodou.
(3) V európskej spoločnosti, v ktorej sa použijú ustanovenia § 53,
sa zloženie správnej rady riadi týmito ustanoveniami.
(4) V európskej spoločnosti, ktorá nespĺňa podmienky podľa odsekov
2 a 3, je správna rada zložená výlučne z osôb volených valným zhromaždením.
§ 26
Na členov správnej rady európskej spoločnosti sa primerane uplatnia
ustanovenia podľa osobitného zákona. 34)
§ 27
(1) Predseda správnej rady zvoláva, organizuje a riadi rokovanie
správnej rady. Podpredseda, ktorého zo svojich členov volí správna rada, zastupuje
predsedu v čase jeho neprítomnosti.
(2) Správna rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace.
Každý člen správnej rady alebo výkonný riaditeľ môžu, s uvedením dôvodov, požadovať
zvolanie zasadnutia správnej rady na prerokovanie navrhovaných záležitostí. Predseda
správnej rady je povinný zvolať zasadnutie správnej rady do dvoch týždňov odo dňa
doručenia žiadosti o jeho zvolanie.
(3) O zasadnutí správnej rady sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisuje
predseda správnej rady. V zápisnici sa uvedie rozdielny názor členov správnej rady
volených zamestnancami európskej spoločnosti a stanovisko menšiny členov správnej
rady, ak títo o to požiadajú.
Výkonní riaditelia
§ 28
Správna rada môže poveriť konaním v mene európskej spoločnosti jedného
alebo viacerých výkonných riaditeľov.
§ 29
(1) Výkonní riaditelia vykonávajú pôsobnosť obchodného vedenia európskej
spoločnosti.
(2) Na rozhodnutie o obchodnom vedení európskej spoločnosti, ktoré
patrí do pôsobnosti výkonných riaditeľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny výkonných riaditeľov,
ak stanovy neurčia vyšší počet hlasov.
§ 30
(1) Výkonní riaditelia zabezpečujú riadne vedenie účtovníctva európskej
spoločnosti a v súlade so stanovami vyhotovujú riadnu individuálnu účtovnú závierku,
mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku alebo konsolidovanú účtovnú závierku a návrh
na rozdelenie zisku alebo úhradu strát, ktoré bez zbytočného odkladu po ich vyhotovení
predkladajú správnej rade na preskúmanie.
(2) Výkonní riaditelia sú povinní bez zbytočného odkladu informovať
správnu radu o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu podstatne ovplyvniť vývoj podnikateľskej
činnosti a stav majetku európskej spoločnosti, najmä jej likviditu.
(3) Ak výkonní riaditelia pri výkone svojej pôsobnosti zistia, že
strata spoločnosti presiahla hodnotu jednej tretiny základného imania alebo to možno
predpokladať, sú povinní o tom bez zbytočného odkladu informovať správnu radu.
§ 31
(1) Výkonných riaditeľov volí a odvoláva správna rada. Za výkonného
riaditeľa možno zvoliť aj člena správnej rady, ak bude väčšina členov správnej rady
aj po tomto zvolení tvorená osobami, ktoré nie sú výkonnými riaditeľmi.
(2) Výkonným riaditeľom európskej spoločnosti môže byť len fyzická
osoba.
(3) Na výkonných riaditeľov európskej spoločnosti sa primerane vzťahujú
ustanovenia osobitného zákona. 35)
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia pre jednostupňový a dvojstupňový systém
§ 33
Valné zhromaždenie
(1) Akcionár alebo akcionári, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota
dosahuje najmenej 5% základného imania, môžu požadovať zvolanie valného zhromaždenia
európskej spoločnosti podľa osobitného predpisu 36) a navrhnúť jeho program. Stanovy
európskej spoločnosti môžu určiť, že toto právo má tiež akcionár alebo akcionári,
ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5% základného imania.
(2) Akcionár alebo akcionári uvedení v odseku 1 môžu požadovať zaradenie
nimi určenej záležitosti na program valného zhromaždenia.
ŠIESTY DIEL
§ 34
Oznámenie
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky oznámi Úradu pre vydávanie
úradných publikácií Európskych spoločenstiev zápis alebo výmaz európskej spoločnosti
z obchodného registra a zápis alebo výmaz sídla európskej spoločnosti z obchodného
registra v prípade jeho premiestnenia podľa osobitného predpisu 18) do jedného mesiaca
od ich zverejnenia, a to na náklady európskej spoločnosti. Oznámenie musí obsahovať
údaje uvedené v osobitnom predpise. 1)
DRUHÁ ČASŤ
ÚČASŤ ZAMESTNANCOV EURÓPSKEJ SPOLOČNOSTI
Všeobecné ustanovenia
§ 35
(1) Zamestnanci európskej spoločnosti, ktorá má sídlo na území Slovenskej
republiky, zamestnanci dcérskych spoločností a zamestnanci organizačných zložiek
európskej spoločnosti (ďalej len "zamestnanci európskej spoločnosti") majú právo
účasti na riadení európskej spoločnosti za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Na účasť zamestnancov európskej spoločnosti sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce,
len ak to ustanovuje tento zákon.
(2) Toto právo sa vykonáva spôsobom dohodnutým v § 37 až 43 alebo spôsobom
ustanoveným v § 44 až 53 tejto časti.
§ 36
(1) Účasť zamestnancov európskej spoločnosti na účely tohto zákona je
postup a mechanizmus, na základe ktorého môže výbor zamestnancov alebo zástupcovia
zamestnancov európskej spoločnosti, alebo ak nie je ustanovený výbor zamestnancov,
zamestnanci európskej spoločnosti v súlade s dohodou o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti podľa § 42 ods. 2, pôsobiť na rozhodovanie orgánov európskej
spoločnosti. Účasť zamestnancov európskej spoločnosti zahŕňa právo na informovanie
a prerokovanie, a ak tak ustanoví dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti podľa § 42 alebo tento zákon, aj právo voliť alebo byť volený,
alebo vymenovať, alebo odporúčať, alebo nesúhlasiť s voľbou alebo vymenovaním členov
správnej rady európskej spoločnosti alebo dozornej rady európskej spoločnosti. Právo
na informovanie a prerokovanie sa vzťahuje len na záležitosti, ktoré sa týkajú európskej
spoločnosti ako celku, jej dcérskych spoločností alebo jej organizačných zložiek
na území iného členského štátu, alebo ktoré presahujú právomoci rozhodovacích orgánov
v jednom členskom štáte.
(2) Výbor zamestnancov na účely tohto zákona je orgán, ktorý zastupuje
zamestnancov a je zriadený na základe dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti na účely informovania zamestnancov európskej spoločnosti a
prerokovania so zamestnancami európskej spoločnosti, zamestnancami dcérskych spoločností
a zamestnancami organizačných zložiek vo vzťahu k predstavenstvu európskej spoločnosti
alebo správnej rade európskej spoločnosti v ustanovenom rozsahu, a tam, kde je to
ustanovené, aj na spolurozhodovanie v európskej spoločnosti.
(3) Osobitný vyjednávací orgán na účely tohto zákona je orgán ustanovený
na účely vyjednávania s príslušnými orgánmi zúčastnených právnických osôb o dohode
o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti.
(4) Informovanie na účely tohto zákona je poskytovanie informácií predstavenstvom
európskej spoločnosti alebo správnou radou európskej spoločnosti osobitnému vyjednávaciemu
orgánu, výboru zamestnancov alebo zástupcom zamestnancov, ktoré sa týkajú európskej
spoločnosti ako celku a ktorejkoľvek jej dcérskej spoločnosti alebo prevádzkárne
v inom členskom štáte alebo ktoré v danom čase presahujú právomoci rozhodovacích
orgánov v jednom členskom štáte, pričom spôsob a obsah informovania umožní zástupcom
zamestnancov podrobne vyhodnotiť možný vplyv, a ak je to vhodné, pripraviť prerokovanie
s predstavenstvom európskej spoločnosti alebo so správnou radou európskej spoločnosti.
Informácie musia byť poskytnuté a prerokované vo vhodnom čase, aby osobitný vyjednávací
orgán, výbor zamestnancov, zástupcovia zamestnancov alebo zamestnanci mohli postupom
dohodnutým podľa § 42 ods. 2 poskytnuté informácie riadne posúdiť a vyjadriť svoje
stanovisko pred plánovanými opatreniami.
(5) Prerokovanie na účely tohto zákona je dialóg a výmena názorov medzi
osobitným vyjednávacím orgánom, výborom zamestnancov, zástupcami zamestnancov alebo
zamestnancami a predstavenstvom európskej spoločnosti alebo správnou radou európskej
spoločnosti a to vo vhodnom čase, zrozumiteľným spôsobom a s primeraným obsahom,
ktorý umožňuje osobitnému vyjednávaciemu orgánu, výboru zamestnancov, zástupcom zamestnancov
alebo zamestnancom vyjadriť na základe poskytnutých informácií stanovisko k plánovaným
opatreniam predstavenstva európskej spoločnosti alebo správnej rady európskej spoločnosti,
ktoré možno zohľadniť v procese rozhodovania európskej spoločnosti.
(6) Zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere.
Osobitný vyjednávací orgán
§ 37
(1) Osobitný vyjednávací orgán zastupuje na rokovaniach o účasti zamestnancov
európskej spoločnosti zamestnancov právnických osôb priamo zúčastnených na vzniku
európskej spoločnosti (ďalej len "zúčastnené právnické osoby"), zamestnancov spoločností,
ktoré sa majú stať dcérskymi spoločnosťami európskej spoločnosti (ďalej len "príslušné
dcérske spoločnosti"), a zamestnancov organizačných zložiek podniku, ktoré sa majú
stať organizačnými zložkami európskej spoločnosti (ďalej len "príslušné organizačné
zložky"). Osobitný vyjednávací orgán je zložený zo zástupcov zamestnancov zúčastnených
právnických osôb, zo zástupcov zamestnancov príslušných dcérskych spoločností a zo
zástupcov zamestnancov príslušných organizačných zložiek.
(2) Na rokovania o účasti zamestnancov európskej spoločnosti, ktorá má
alebo bude mať sídlo na území Slovenskej republiky, sa vzťahuje toto ustanovenie
a § 38 až 43, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Riadiace orgány zúčastnených právnických osôb sú povinné čo najskôr
po zverejnení návrhu projektu premeny alebo návrhu založenia holdingovej európskej
spoločnosti alebo po schválení návrhu založenia dcérskej európskej spoločnosti, alebo
po schválení zmeny akciovej spoločnosti na európsku spoločnosť (ďalej len "návrh
založenia európskej spoločnosti") prijať nevyhnutné opatrenia na začatie rokovaní
so zástupcami zamestnancov týchto spoločností o budúcej účasti zamestnancov európskej
spoločnosti. Riadiace orgány zúčastnených právnických osôb sú povinné bez zbytočného
odkladu poskytnúť zástupcom zamestnancov, prípadne všetkým zamestnancom informácie
o sídle a forme všetkých zúčastnených právnických osôb, príslušných dcérskych spoločností
a príslušných organizačných zložiek, o počte všetkých zamestnancov ku dňu zverejnenia
alebo schválenia návrhu založenia európskej spoločnosti, o počte tých zamestnancov,
ktorí majú právo ovplyvňovať zloženie orgánov zúčastnených právnických osôb a o spôsobe
a rozsahu tohto ovplyvňovania. Povinnosti uvedené v prvej vete a v druhej vete sa
vzťahujú na riadiace orgány zúčastnených právnických osôb so sídlom na území Slovenskej
republiky aj v prípade, ak európska spoločnosť bude mať sídlo na území iného členského
štátu.
§ 38
Zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu
(1) Počet miest v osobitnom vyjednávacom orgáne sa určí tak, že na každých
aj začatých 10% zamestnancov zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných
dcérskych spoločností a zamestnancov príslušných organizačných zložiek, ktorí sú
zamestnaní v tom istom členskom štáte, počítaných z celkového počtu zamestnancov
zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných dcérskych spoločností a zamestnancov
príslušných organizačných zložiek vo všetkých členských štátoch pripadne jeden člen
osobitného vyjednávacieho orgánu. Vychádza sa z počtu zamestnancov ku dňu zverejnenia
návrhu založenia európskej spoločnosti.
(2) Na vymenovanie alebo voľbu členov osobitného vyjednávacieho orgánu
zastupujúcich zamestnancov zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných
dcérskych spoločností a zamestnancov príslušných organizačných zložiek so sídlom
na území Slovenskej republiky sa vzťahuje osobitný zákon 37) bez ohľadu na to, v
ktorom členskom štáte má alebo bude mať európska spoločnosť sídlo. Miesta v osobitnom
vyjednávacom orgáne, ktoré patria zástupcom zamestnancov z iného členského štátu
ako zo Slovenskej republiky, sa obsadia spôsobom, ktorý ustanovuje právny poriadok
tohto členského štátu.
(3) Ak je európska spoločnosť založená zlúčením alebo splynutím a miesta
v osobitnom vyjednávacom orgáne nebudú podľa tohto zákona alebo podľa právneho poriadku
príslušného členského štátu obsadené takým spôsobom, aby zamestnancov každej zúčastnenej
právnickej osoby, ktorá má zlúčením alebo splynutím zaniknúť, zastupoval v osobitnom
vyjednávacom orgáne aspoň jeden člen z týchto zamestnancov, prípadne zamestnancov
zvolených alebo vymenovaných priamo alebo nepriamo týmito zamestnancami (ďalej len
"priamy zástupca"), zvýši sa počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu tak, aby
mohli byť v osobitnom vyjednávacom orgáne prostredníctvom priameho zástupcu zastúpení
zamestnanci každej zúčastnenej právnickej osoby.
(4) Ak počet členov osobitného vyjednávacieho orgánu, doplnený podľa
odseku 3, vo všetkých členských štátoch prekročí počet členov osobitného vyjednávacieho
orgánu ustanovený podľa odseku 1 o viac ako 20%, zvýši sa počet členov osobitného
vyjednávacieho orgánu len o 20% s tým, že dodatočné miesta sa rozdelia po jednom
mieste priamym zástupcom zamestnancov zúčastnených právnických osôb v poradí podľa
počtu ich zamestnancov v jednotlivých členských štátoch.
(5) Miesta v osobitnom vyjednávacom orgáne určené pre zástupcov zamestnancov
zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných dcérskych spoločností a zamestnancov
príslušných organizačných zložiek so sídlom na území Slovenskej republiky sa obsadia
tak, aby zamestnancov každej zúčastnenej právnickej osoby, zamestnancov príslušnej
dcérskej spoločnosti a zamestnancov každej príslušnej organizačnej zložky na území
Slovenskej republiky zastupoval aspoň jeden priamy zástupca.
(6) Ak je európska spoločnosť založená zlúčením alebo splynutím a nemožno
postupovať podľa odseku 5, obsadia sa miesta v osobitnom vyjednávacom orgáne tak,
aby zamestnancov každej zúčastnenej právnickej osoby so sídlom na území Slovenskej
republiky, ktorá má zlúčením alebo splynutím zaniknúť, zastupoval v osobitnom vyjednávacom
orgáne jeden priamy zástupca. Zostávajúce miesta v osobitnom vyjednávacom orgáne
sa rozdelia medzi zástupcov ostatných zamestnancov zo Slovenskej republiky primerane
podľa zásad ustanovených v odseku 8; ak nezostanú takto určené miesta, budú členovia
osobitného vyjednávacieho orgánu zvolení alebo vymenovaní podľa prvej vety zastupovať
v osobitnom vyjednávacom orgáne aj ostatných zamestnancov zo Slovenskej republiky,
a to každý rovnakým podielom.
(7) Ak počet miest v osobitnom vyjednávacom orgáne určených pre zástupcov
zamestnancov zo Slovenskej republiky nedosahuje počet zúčastnených právnických osôb
so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré majú zlúčením alebo splynutím zaniknúť,
ani po prípadnom zvýšení počtu členov osobitného vyjednávacieho orgánu podľa odsekov
3 a 4, prípadne podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má mať európska spoločnosť
sídlo, rozdelia sa tieto miesta tak, aby priami zástupcovia zastupovali zamestnancov
zúčastnených právnických osôb, ktoré majú zlúčením alebo splynutím zaniknúť, v poradí
podľa počtu ich zamestnancov. Títo zástupcovia budú v osobitnom vyjednávacom orgáne
súčasne zastupovať aj ostatných zamestnancov zo Slovenskej republiky, a to každý
rovnakým podielom.
(8) Ak je európska spoločnosť založená iným spôsobom ako zlúčením alebo
splynutím a počet zúčastnených právnických osôb, príslušných dcérskych spoločností
a príslušných organizačných zložiek so sídlom na území Slovenskej republiky presahuje
celkový počet miest v osobitnom vyjednávacom orgáne určených pre zástupcov zamestnancov
zo Slovenskej republiky, obsadia sa tieto miesta tak, aby priamy zástupca zastupoval
v osobitnom vyjednávacom orgáne postupne zúčastnené právnické osoby, príslušné dcérske
spoločnosti a príslušné organizačné zložky, a to vždy v poradí podľa počtu ich zamestnancov
na území Slovenskej republiky. Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu zvolení
alebo vymenovaní podľa predchádzajúcej vety budú v osobitnom vyjednávacom orgáne
zastupovať aj ostatných zamestnancov zo Slovenskej republiky, a to každý rovnakým
podielom.
(9) Zamestnancov zo Slovenskej republiky môže v osobitnom vyjednávacom
orgáne zastupovať aj fyzická osoba, ktorá nie je zamestnancom zúčastnenej právnickej
osoby, zamestnancom príslušnej dcérskej spoločnosti alebo zamestnancom príslušnej
organizačnej zložky, ak je splnomocnená alebo poverená zástupcami zamestnancov.
(10) Rozdelenie miest v osobitnom vyjednávacom orgáne sa vykoná spôsobom,
aby bolo zrejmé, koľko zamestnancov každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu zastupuje.
Člen osobitného vyjednávacieho orgánu oznámi osobitnému vyjednávaciemu orgánu bez
zbytočného odkladu po jeho ustanovení, koľko zamestnancov zastupuje, v ktorom členskom
štáte a v ktorých zúčastnených právnických osobách, v príslušných dcérskych spoločnostiach
alebo v príslušných organizačných zložkách sú títo zamestnanci zamestnaní.
(11) Ak v priebehu rokovania o účasti zamestnancov európskej spoločnosti
dôjde k zmene v zložení zúčastnených právnických osôb, príslušných dcérskych spoločností
alebo príslušných organizačných zložiek, alebo v počte zamestnancov v nich, ktorá
má za následok, že sa zloženie osobitného vyjednávacieho orgánu podstatne odchýli
od pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 4, vykoná sa bez zbytočného odkladu nové rozdelenie
miest v osobitnom vyjednávacom orgáne. Nové rozdelenie miest v osobitnom vyjednávacom
orgáne sa vykoná tak, aby bolo čo najmenej narušené zloženie osobitného vyjednávacieho
orgánu, najmä aby zostali zachované mandáty čo najväčšieho počtu zostávajúcich členov
osobitného vyjednávacieho orgánu.
§ 39
(1) Riadiace orgány zúčastnených právnických osôb sú povinné oznámiť
osobitnému vyjednávaciemu orgánu bez zbytočného odkladu po jeho ustanovení návrh
založenia európskej spoločnosti, všetky informácie o procese jej založenia až do
dňa zápisu do obchodného registra, o počte zamestnancov zúčastnených právnických
osôb, o počte zamestnancov príslušných dcérskych spoločností, o počte zamestnancov
príslušných organizačných zložiek a začať rokovania s cieľom dosiahnuť dohodu o spôsobe
a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti; to platí aj pre zúčastnené právnické
osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ak bude mať európska spoločnosť sídlo
na území iného členského štátu.
(2) Osobitný vyjednávací orgán môže k rokovaniam prizvať odborných poradcov.
Bez ohľadu na počet prizvaných odborných poradcov zúčastnené právnické osoby uhradia
náklady len na jedného odborného poradcu pre príslušnú oblasť.
(3) Zúčastnené právnické osoby sú povinné zabezpečiť osobitnému vyjednávaciemu
orgánu a jeho členom dostatočné finančné zdroje, materiálne zdroje a organizačné
predpoklady na riadny výkon jeho činnosti. Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu
majú nárok najmä na náhradu účelne vynaložených nákladov na výkon činnosti; odmena
za výkon činnosti v osobitnom vyjednávacom orgáne im nepatrí. Zúčastnené právnické
osoby sú povinné vopred vyčleniť v rámci určeného rozpočtu zodpovedajúci objem finančných
prostriedkov na náhradu nevyhnutných výdavkov, najmä na organizačné zabezpečenie
rokovania osobitného vyjednávacieho orgánu, preklady a tlmočenie, cestovné, ubytovanie,
stravné a náklady na odborných poradcov; to platí aj pre zúčastnené právnické osoby
so sídlom na území Slovenskej republiky, ak bude mať európska spoločnosť sídlo na
území iného členského štátu.
(4) Osobitný vyjednávací orgán môže rozhodnúť o tom, že bude o začatí
rokovania informovať iné organizácie a združenia. Povinnosti ustanovené v § 54 a
55 sa na iné organizácie a združenia vzťahujú rovnako.
§ 40
Rozhodnutie osobitného vyjednávacieho orgánu
(1) Osobitný vyjednávací orgán rozhoduje uznesením prijatým nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých členov, ak títo členovia súčasne zastupujú nadpolovičnú
väčšinu zamestnancov všetkých zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných
dcérskych spoločností a zamestnancov príslušných organizačných zložiek, ak tento
zákon neustanovuje inak. Každý člen osobitného vyjednávacieho orgánu má jeden hlas.
(2) Dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti,
ktorá by viedla k zníženiu práva zamestnancov ovplyvňovať zloženie orgánov európskej
spoločnosti oproti stavu, ktorý by nastal, keby dohoda o spôsobe a rozsahu účasti
zamestnancov európskej spoločnosti nebola uzavretá, musí byť schválená najmenej dvojtretinovou
väčšinou hlasov všetkých členov, ak títo členovia súčasne zastupujú najmenej dve
tretiny všetkých zamestnancov zúčastnených právnických osôb, zamestnancov príslušných
dcérskych spoločností a zamestnancov príslušných organizačných zložiek, a to najmenej
z dvoch rôznych členských štátov; to neplatí, ak má právo ovplyvňovať zloženie orgánov
v doterajších zúčastnených právnických osobách
a) menej ako 25% z celkového počtu
zamestnancov zúčastnených právnických osôb, ak je európska spoločnosť založená zlúčením
alebo splynutím alebo
b) menej ako 50% z celkového počtu zamestnancov zúčastnených právnických osôb, ak
je založená holdingová európska spoločnosť alebo dcérska európska spoločnosť.
§ 41
Rozhodnutie o ukončení rokovaní
(1) Osobitný vyjednávací orgán môže väčšinou hlasov uvedenou v § 40 ods.
2 rozhodnúť uznesením o tom, že nezačne rokovania o účasti zamestnancov európskej
spoločnosti alebo, že tieto rokovania ukončí a účasť zamestnancov európskej spoločnosti
sa tým obmedzí na právo informovania a prerokovania v rozsahu ustanovenom právnym
poriadkom v tom členskom štáte, v ktorom má európska spoločnosť zamestnancov. Na
postup uvedený v prvej vete sa ustanovenia § 44 až 55 nevzťahujú; v tomto prípade
platí primerane právna úprava prístupu k nadnárodným informáciám a prerokovaniu podľa
Zákonníka práce, ak sú splnené ustanovené podmienky.
(2) Ak o to písomne požiada najmenej 10% zamestnancov európskej spoločnosti,
zamestnancov príslušných dcérskych spoločností a zamestnancov príslušných organizačných
zložiek alebo ich zástupcov, európska spoločnosť znovu ustanoví osobitný vyjednávací
orgán, najskôr po uplynutí dvoch rokov od prijatia uznesenia podľa odseku 1, ak sa
nedohodnú na skoršom obnovení rokovania. Ak sa osobitný vyjednávací orgán rozhodne
obnoviť rokovania a dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti
nebola uzavretá, na postup uvedený v prvej vete sa ustanovenia § 44 až 55 nevzťahujú.
(3) Ak európska spoločnosť má byť alebo bola založená zmenou právnej
formy z akciovej spoločnosti, ktorej zamestnanci majú, prípadne ku dňu zmeny právnej
formy mali právo ovplyvňovať zloženie orgánov tejto spoločnosti, ustanovenia odsekov
1 a 2 sa nevzťahujú na túto európsku spoločnosť.
Dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti
§ 42
(1) Dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti
uzatvára osobitný vyjednávací orgán s príslušnými riadiacimi orgánmi zúčastnených
spoločností (ďalej len "strany"). Dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti musí byť písomná a obsahuje najmä
a) rozsah pôsobnosti dohody
o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti,
b) zloženie výboru zamestnancov, počet členov a rozdelenie miest vo výbore zamestnancov,
c) oprávnenie výboru zamestnancov k predstavenstvu európskej spoločnosti alebo k
správnej rade európskej spoločnosti a postup pri poskytovaní informácií a prerokovanie
predstavenstva európskej spoločnosti alebo správnej rady európskej spoločnosti s
výborom zamestnancov,
d) počet zasadnutí výboru zamestnancov za rok a spôsob zvolávania rokovaní výboru
zamestnancov,
e) finančné zdroje, materiálne zdroje a organizačné predpoklady, ktoré budú pridelené
výboru zamestnancov na zabezpečenie výkonu jeho činnosti,
f) deň nadobudnutia účinnosti dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej
spoločnosti a jej trvania,
g) prípady, keď je nutné začať nové rokovania o účasti zamestnancov európskej spoločnosti
a postup pre tieto rokovania.
(2) Ak sa strany dohodnú na pravidlách informovania a prerokovania bez
ustanovenia výboru zamestnancov, musia byť tieto pravidlá v dohode o spôsobe a rozsahu
účasti zamestnancov európskej spoločnosti podrobne vymedzené; v tomto prípade neplatia
ustanovenia odseku 1 písm. b) až e). Na osoby, prostredníctvom ktorých môžu na základe
dohody o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti podľa prvej
vety zamestnanci európskej spoločnosti vykonávať právo na informovanie a prerokovanie
namiesto výboru zamestnancov, ustanovenia § 39 ods. 3 a § 54 a 55 platia primerane.
(3) Ak sa strany dohodnú, že zamestnanci európskej spoločnosti budú mať
právo ovplyvňovať zloženie orgánov európskej spoločnosti, musí dohoda o spôsobe a
rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti podrobne vymedziť spôsob a rozsah
tohto ovplyvňovania, najmä určiť počet členov správnej rady európskej spoločnosti
alebo počet členov dozornej rady európskej spoločnosti, ktorých majú zamestnanci
európskej spoločnosti alebo ich zástupcovia právo voliť, vymenovať alebo odporúčať,
prípadne s ktorých voľbou alebo vymenovaním nemusia súhlasiť a spôsob, akým toto
právo môžu vykonávať.
(4) Ak v dohode o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti
nie je ustanovené inak, ustanovenia § 44 až 55 sa na dohodu nevzťahujú.
(5) Dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej spoločnosti,
ktorá má byť alebo bola založená zmenou právnej formy z akciovej spoločnosti, musí
zabezpečovať minimálne rovnakú úroveň všetkých foriem účasti zamestnancov európskej
spoločnosti na riadení európskej spoločnosti, aká existuje v akciovej spoločnosti,
v ktorej má byť alebo bola zmenená právna forma.
§ 43
(1) Dĺžka rokovaní o účasti zamestnancov európskej spoločnosti nesmie
presiahnuť šesť mesiacov od ustanovenia osobitného vyjednávacieho orgánu. Strany
sa môžu dohodnúť na jednom predĺžení lehoty o ďalších šesť mesiacov.
(2) Ak strany neuzatvoria písomnú dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti v lehote uvedenej v odseku 1, alebo ani v tejto lehote osobitný
vyjednávací orgán neprijme uznesenie podľa § 41 ods. 1 a riadiaci orgán každej zúčastnenej
právnickej osoby vysloví súhlas s použitím ustanovení § 44 až 55, vzťahujú sa na
účasť zamestnancov európskej spoločnosti § 45 až 51 a ak sú splnené podmienky ustanovené
v odsekoch 3 až 5, vzťahuje sa na účasť zamestnancov európskej spoločnosti § 53.
(3) Ak bola európska spoločnosť založená zmenou právnej formy z akciovej
spoločnosti, vzťahuje sa na účasť zamestnancov európskej spoločnosti § 53 v prípade,
ak mali zamestnanci akciovej spoločnosti ku dňu zmeny právnej formy právo ovplyvňovať
zloženie jej orgánov.
(4) Ak európska spoločnosť vznikla zlúčením alebo splynutím, vzťahuje
sa na účasť zamestnancov európskej spoločnosti § 53 v prípade, ak malo právo ovplyvňovať
zloženie orgánov jednej alebo viacerých zúčastnených právnických osôb ku dňu vzniku
európskej spoločnosti aspoň 25% z celkového počtu zamestnancov všetkých zúčastnených
právnických osôb.
(5) Na holdingovú európsku spoločnosť alebo dcérsku európsku spoločnosť
sa vzťahuje § 53 v prípade, ak malo právo ovplyvňovať zloženie orgánov jednej alebo
viacerých zúčastnených právnických osôb ku dňu vzniku európskej spoločnosti aspoň
50% z celkového počtu zamestnancov všetkých zúčastnených právnických osôb.
(6) Osobitný vyjednávací orgán môže rozhodnúť, že na podmienku uvedenú
v odseku 4 sa na účely odseku 2 neprihliada.
(7) Ak sa spôsob výkonu práva ovplyvňovať zloženie orgánov jednotlivých
zúčastnených právnických osôb zamestnancami podľa odseku 4 alebo odseku 5 zásadným
spôsobom líši, rozhodne osobitný vyjednávací orgán, aký spôsob sa uplatní v európskej
spoločnosti; rozhodnutie oznámi riadiacim orgánom zúčastnených právnických osôb.
§ 44
Účasť zamestnancov európskej spoločnosti prostredníctvom výboru zamestnancov
(1) Na účasť zamestnancov európskej spoločnosti sa vzťahuje toto ustanovenie
a § 45 až 55, ak tak ustanoví dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej
spoločnosti alebo tento zákon.
(2) Zamestnanci európskej spoločnosti majú v rozsahu ustanoveným týmto
zákonom právo na informovanie a právo na prerokovanie. Toto právo uplatňujú prostredníctvom
výboru zamestnancov alebo iným spôsobom určeným v dohode o spôsobe a rozsahu účasti
zamestnancov európskej spoločnosti podľa § 42 ods. 2.
(3) Počet členov výboru zamestnancov, spôsob ich voľby a oprávnenie výboru
zamestnancov vo vzťahu k predstavenstvu európskej spoločnosti alebo k správnej rade
európskej spoločnosti upravia stanovy európskej spoločnosti na základe výsledku rokovania
o účasti zamestnancov európskej spoločnosti.
(4) Členov výboru zamestnancov, ktorí majú byť volení alebo vymenovaní
zo zamestnancov európskej spoločnosti, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky,
vymenujú zástupcovia zamestnancov na spoločnom zasadnutí. Ak v európskej spoločnosti,
v príslušnej dcérskej spoločnosti alebo v príslušnej organizačnej zložke nepôsobia
zástupcovia zamestnancov, môžu si zamestnanci zvoliť zástupcu, ktorý sa za nich zúčastní
spoločného zasadnutia. Rozdelenie hlasov na spoločnom zasadnutí sa určí pomerne podľa
počtu zastúpených zamestnancov. Postup podľa prvej vety až tretej vety platí pre
európsku spoločnosť aj vtedy, ak európska spoločnosť nemá sídlo na území Slovenskej
republiky.
(5) Na členov výboru zamestnancov a jeho odborných poradcov vo vzťahu k
európskej spoločnosti, ustanovenia § 39 ods. 2 a 3 a § 54 a 55 platia primerane.
Podporné ustanovenia
§ 45
Zloženie výboru zamestnancov
(1) Výbor zamestnancov je zložený zo zamestnancov európskej spoločnosti
volených alebo vymenovaných zástupcami zamestnancov európskej spoločnosti, prípadne
všetkými zamestnancami európskej spoločnosti. Funkčné obdobie členov výboru zamestnancov
je päť rokov.
(2) Počet miest vo výbore zamestnancov sa určí tak, že na každých aj
začatých 10% zamestnancov európskej spoločnosti, ak sú zamestnaní v tom istom členskom
štáte, počítaných z celkového počtu zamestnancov európskej spoločnosti vo všetkých
členských štátoch pripadne jeden člen výboru zamestnancov. Počet členov výboru zamestnancov
zodpovedá celkovému počtu miest určených spôsobom uvedeným v prvej vete.
(3) Ak sa v priebehu funkčného obdobia výboru zamestnancov zvýši počet
zamestnancov európskej spoločnosti v niektorom členskom štáte tak, že na nich pripadne
podľa odseku 2 viac miest, určí sa pre zástupcov zamestnancov z tohto členského štátu
potrebný počet nových miest. Nové miesta vo výbore zamestnancov sa obsadia tak, aby
zvolený alebo vymenovaný člen výboru zamestnancov zastupoval tých zamestnancov, o
ktorých počet sa zvýšil počet zamestnancov európskej spoločnosti v príslušnom členskom
štáte. Funkčné obdobie dodatočne zvolených alebo vymenovaných členov výboru zamestnancov
sa skončí s funkčným obdobím výboru zamestnancov.
(4) Ak sa v priebehu funkčného obdobia výboru zamestnancov zníži počet
zamestnancov európskej spoločnosti v niektorom členskom štáte tak, že na nich pripadne
podľa odseku 2 menej miest, zanikne mandát príslušnému počtu členov výboru zamestnancov,
ktorí zastupujú zamestnancov z tohto členského štátu. O tom, ktorému členovi výboru
zamestnancov zvolenému alebo vymenovanému v príslušnom členskom štáte mandát zanikne,
rozhodne žreb.
(5) Výbor zamestnancov informuje bez zbytočného odkladu predstavenstvo
európskej spoločnosti alebo správnu radu európskej spoločnosti o svojom zložení a
o každej jeho zmene.
§ 46
Na spôsob voľby alebo vymenovanie členov výboru zamestnancov, ktorí budú
zastupovať zamestnancov európskej spoločnosti z iných členských štátov ako zo Slovenskej
republiky, sa vzťahuje právny poriadok tohto členského štátu, prípadne zvyklosti
platné v tomto členskom štáte; platí to aj na zastúpenie zamestnancov zo Slovenskej
republiky vo výbore zamestnancov európskej spoločnosti, ktorá má alebo bude mať sídlo
na území iného členského štátu.
Rokovanie výboru zamestnancov
§ 47
(1) Výbor zamestnancov prijme na prvom zasadnutí rokovací poriadok.
(2) Ak je to vzhľadom na počet členov výboru zamestnancov opodstatnené,
výbor zamestnancov ustanoví užší výbor a zvolí jeho členov. Užší výbor môže mať najviac
troch členov. Členovia užšieho výboru koordinujú činnosť výboru zamestnancov a konajú
za výbor zamestnancov v súlade s jeho uzneseniami.
§ 48
(1) Do pôsobnosti výboru zamestnancov patria výlučne záležitosti, ktoré
sa týkajú európskej spoločnosti ako celku, jej príslušných dcérskych spoločností
alebo príslušných organizačných zložiek na území iného členského štátu, alebo ktoré
presahujú právomoci rozhodovacích orgánov v jednom členskom štáte.
(2) Po uplynutí štyroch rokov od ustanovenia výboru zamestnancov, rozhodne
výbor zamestnancov, či budú znovu začaté rokovania o účasti zamestnancov európskej
spoločnosti s cieľom dosiahnuť dohodu o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov európskej
spoločnosti alebo či sa bude postupovať podľa ustanovení § 44 až 55.
(3) Ak výbor zamestnancov rozhodne o začatí rokovania o účasti zamestnancov
európskej spoločnosti, ustanovenia § 41, § 42 a § 43 ods. 1 platia primerane s tým,
že rokovanie vedie výbor zamestnancov s príslušným orgánom európskej spoločnosti.
Ak sa v lehote podľa § 43 ods. 1 neuzavrie dohoda o spôsobe a rozsahu účasti zamestnancov
európskej spoločnosti, vzťahuje sa na účasť zamestnancov právny poriadok príslušného
členského štátu.
§ 49
(1) Členovia výboru zamestnancov majú právo na pracovné voľno s náhradou
mzdy na nevyhnutne potrebný čas na účasť na školení, ktoré je nevyhnutné na výkon
ich činnosti vo výbore zamestnancov.
(2) Riadiace orgány európskej spoločnosti sú povinné zabezpečiť, aby
sa výbor zamestnancov mohol kedykoľvek zísť k uzavretému rokovaniu bez prítomnosti
členov riadiacich orgánov európskej spoločnosti. Na rokovanie s riadiacimi orgánmi
európskej spoločnosti môže výbor zamestnancov pozvať odborných poradcov. Bez ohľadu
na počet pozvaných odborných poradcov európska spoločnosť uhradí náklady spojené
s účasťou jedného odborného poradcu pre príslušnú oblasť.
(3) Európska spoločnosť je povinná zabezpečiť výboru zamestnancov a jeho
členom dostatočné finančné zdroje, materiálne zdroje a organizačné predpoklady na
riadny výkon činnosti. Členovia výboru zamestnancov majú nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov vzniknutých pri výkone činnosti; odmena za výkon činnosti vo
výbore zamestnancov im nepatrí. Európska spoločnosť vopred vyčlení v rámci určeného
rozpočtu zodpovedajúci objem finančných prostriedkov na úhradu nevyhnutných nákladov,
najmä na organizačné zabezpečenie rokovaní výboru zamestnancov, preklady a tlmočenie,
odmeny odborným poradcom, cestovné, ubytovanie a stravné.
§ 50
Právo na informovanie
(1) Predstavenstvo európskej spoločnosti alebo správna rada európskej
spoločnosti sú povinné pravidelne, najmenej raz za rok, predkladať výboru zamestnancov
správu o predpokladanom vývoji podnikateľskej činnosti európskej spoločnosti.
(2) Predstavenstvo európskej spoločnosti alebo správna rada európskej
spoločnosti sú povinné bez zbytočného odkladu vopred poskytnúť výboru zamestnancov
návrh programu každého rokovania predstavenstva, dozornej rady alebo správnej rady
európskej spoločnosti a kópie listín predložených valnému zhromaždeniu európskej
spoločnosti.
(3) Predstavenstvo európskej spoločnosti alebo správna rada európskej
spoločnosti sú povinné informovať výbor zamestnancov bez zbytočného odkladu o všetkých
výnimočných skutočnostiach, ktoré môžu v značnom rozsahu ovplyvniť záujmy zamestnancov
európskej spoločnosti, najmä o premiestnení alebo zániku prevádzkarní alebo príslušných
organizačných zložiek alebo o hromadnom prepúšťaní.
(4) Výbor zamestnancov priebežne oboznamuje zástupcov zamestnancov, prípadne
zamestnancov európskej spoločnosti s informáciami, ktoré pri výkone pôsobnosti získal
od predstavenstva európskej spoločnosti alebo správnej rady európskej spoločnosti
a s výsledkami rokovania, ktoré viedol; ustanovenie § 44 ods. 5 tým nie je dotknuté.
§ 51
Právo na prerokovanie
(1) Predstavenstvo európskej spoločnosti alebo správna rada európskej
spoločnosti sú povinné v primeranej lehote prerokovať s výborom zamestnancov správu
uvedenú v § 50 ods. 1, a to najmä z hľadiska štruktúry európskej spoločnosti, jej
hospodárskej a finančnej situácie, predpokladaného vývoja jej podnikateľskej činnosti,
výroby a odbytu, situácie a predpokladaného vývoja zamestnanosti a investícií, podstatných
zmien týkajúcich sa organizácie, zavádzania nových pracovných metód alebo výrobných
postupov, premiestnenia výroby, zlúčenia alebo splynutia, organizačných zmien alebo
zatvárania prevádzkarní, organizačných zložiek alebo ich dôležitých častí a hromadného
prepúšťania.
(2) Ak nastanú skutočnosti uvedené v § 50 ods. 3, sú predstavenstvo európskej
spoločnosti alebo správna rada európskej spoločnosti, prípadne predseda správnej
rady európskej spoločnosti povinní bez zbytočného odkladu vyhovieť žiadosti výboru
zamestnancov alebo v naliehavom prípade užšieho výboru zvolať spoločné rokovanie
s cieľom poskytnúť informácie a prerokovať záležitosti, ktoré môžu v značnom rozsahu
ovplyvniť záujmy zamestnancov európskej spoločnosti.
(3) Ak sa predstavenstvo európskej spoločnosti alebo správna rada európskej
spoločnosti, prípadne predseda správnej rady európskej spoločnosti rozhodnú konať
v rozpore so stanoviskom výboru zamestnancov alebo užšieho výboru oznámeným na spoločnom
rokovaní podľa odseku 2, sú povinní pred uskutočnením tohto rozhodnutia vyhovieť
novej žiadosti výboru zamestnancov alebo užšieho výboru o ďalšie spoločné rokovanie
s cieľom dosiahnuť dohodu.
(4) Ak za výbor zamestnancov v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3 koná
užší výbor, majú právo účasti na spoločnom rokovaní aj členovia výboru zamestnancov,
ktorí zastupujú zamestnancov európskej spoločnosti, ktorých sa predmet rokovania
priamo týka; v tomto prípade majú títo členovia výboru zamestnancov právo zúčastniť
sa na všetkých uzavretých rokovaniach užšieho výboru.
Účasť zamestnancov európskej spoločnosti vo forme vplyvu na zloženie jej
orgánov
§ 52
Zamestnanci európskej spoločnosti majú za podmienok ustanovených týmto
zákonom právo ovplyvňovať zloženie orgánov európskej spoločnosti, a to spôsobom a
v rozsahu ustanovenom v stanovách európskej spoločnosti na základe výsledku rokovaní
o účasti zamestnancov európskej spoločnosti. Ak tak ustanoví dohoda o spôsobe a rozsahu
účasti zamestnancov európskej spoločnosti alebo tento zákon, vzťahuje sa na účasť
zamestnancov európskej spoločnosti § 53.
§ 53
(1) Ak bola európska spoločnosť založená zmenou právnej formy z akciovej
spoločnosti, majú zamestnanci európskej spoločnosti právo ovplyvňovať zloženie jej
orgánov rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako v akciovej spoločnosti podľa právneho
poriadku platného ku dňu zmeny právnej formy.
(2) Ak bola európska spoločnosť založená inak ako zmenou právnej formy
z akciovej spoločnosti, majú zamestnanci európskej spoločnosti právo ovplyvňovať
zloženie jej orgánov v takom rozsahu, ktorý zodpovedá najpriaznivejšiemu rozsahu
tohto ovplyvňovania v ktorejkoľvek zúčastnenej právnickej osobe ku dňu vzniku európskej
spoločnosti. Ak zamestnanci nemali právo ovplyvňovať zloženie orgánov v žiadnej zo
zúčastnených právnických osôb, nemajú toto právo ani zamestnanci európskej spoločnosti.
(3) Výbor zamestnancov rozhodne o rozdelení miest v správnej rade európskej
spoločnosti alebo dozornej rade európskej spoločnosti, ktoré pripadnú zástupcom zamestnancov
európskej spoločnosti podľa odseku 1 alebo 2, medzi týchto zástupcov z jednotlivých
členských štátov alebo o spôsobe, akým budú zamestnanci európskej spoločnosti z jednotlivých
členských štátov alebo ich zástupcovia odporúčať k voľbe alebo vymenovaniu členov
správnej rady európskej spoločnosti alebo členov dozornej rady európskej spoločnosti
alebo nesúhlasiť s ich voľbou alebo vymenovaním. Výbor zamestnancov rozhoduje na
základe podielu zamestnancov európskej spoločnosti v jednotlivých členských štátoch
k celkovému počtu zamestnancov európskej spoločnosti vo všetkých členských štátoch.
Ak by tento spôsob rozdelenia viedol k tomu, že v správnej rade európskej spoločnosti
alebo dozornej rade európskej spoločnosti nebudú zastúpení zamestnanci európskej
spoločnosti z jedného alebo viacerých členských štátov, vymenuje výbor zamestnancov
jedného člena z týchto členských štátov, a to prednostne z toho členského štátu,
v ktorom má európska spoločnosť sídlo.
(4) Na spôsob obsadzovania miest v správnej rade európskej spoločnosti
alebo dozornej rade európskej spoločnosti, ktoré na základe rozhodnutia výboru zamestnancov
podľa odseku 3 pripadli zástupcom zamestnancov európskej spoločnosti z iného členského
štátu ako zo Slovenskej republiky, sa vzťahuje právny poriadok tohto členského štátu.
(5) Na voľbu alebo vymenovanie zástupcov zamestnancov európskej spoločnosti,
ktorí sú zamestnaní na území Slovenskej republiky, do správnej rady európskej spoločnosti
alebo do dozornej rady európskej spoločnosti bez ohľadu na to, v ktorom členskom
štáte má európska spoločnosť sídlo, sa vzťahuje osobitný zákon 38) o voľbe členov
dozornej rady akciovej spoločnosti jej zamestnancami, iba ak právny poriadok členského
štátu, v ktorom má európska spoločnosť sídlo, vylučuje použitie právneho poriadku
Slovenskej republiky. Ak sa na voľbe uvedenej v prvej vete podieľajú zamestnanci
viacerých zúčastnených právnických osôb alebo príslušných organizačných zložiek,
na voľbu sa ustanovenie § 44 ods. 4 vzťahuje primerane.
(6) Členovia správnej rady európskej spoločnosti alebo dozornej rady
európskej spoločnosti, ktorí boli do funkcie vymenovaní, zvolení alebo odporučení
zamestnancami európskej spoločnosti alebo ich zástupcami, majú rovnaké práva a povinnosti
ako členovia týchto orgánov zvolení alebo vymenovaní valným zhromaždením, ak tento
zákon neustanoví inak.
Spoločné ustanovenia
§ 54
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť a dôverné informácie
(1) Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, ich odborní poradcovia
a členovia výboru zamestnancov sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých informáciách,
o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s rokovaním a ktoré boli pri ich poskytnutí označené
za dôverné. Povinnosť podľa prvej vety trvá aj po skončení funkčného obdobia, rokovaní
a platí pre všetkých bez ohľadu na to, z ktorého členského štátu sú nimi zastupovaní
zamestnanci.
(2) Riadiaci orgán zúčastnenej právnickej osoby môže odoprieť poskytnutie
informácie, ktorej charakter je taký, že podľa objektívnych kritérií by to vážne
ohrozilo fungovanie európskej spoločnosti alebo jej príslušných dcérskych spoločností
a príslušných prevádzkarní, alebo môže označiť určitú informáciu poskytnutú v súvislosti
s rokovaním za dôvernú. Osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov sa môžu domáhať,
aby dozorný orgán tejto právnickej osoby alebo súd určil, že informácia bola za dôvernú
označená bez primeraného dôvodu; pre zúčastnené právnické osoby so sídlom na území
Slovenskej republiky to platí aj v prípade, že európska spoločnosť bude mať sídlo
na území iného členského štátu.
(3) Osobitný vyjednávací orgán a výbor zamestnancov má spôsobilosť byť
účastníkom konania na účely uvedené v odseku 2, a to aj v prípade, že európska spoločnosť
má sídlo v inom členskom štáte, ak zúčastnená právnická osoba alebo príslušná organizačná
zložka, o ktorej zástupcu ide, má sídlo na území Slovenskej republiky.
§ 55
Ochrana zástupcov zamestnancov
(1) Členovia osobitného vyjednávacieho orgánu, členovia výboru zamestnancov,
akíkoľvek zástupcovia zamestnancov, ktorí majú právo na účasť v záležitostiach európskej
spoločnosti, a akíkoľvek zástupcovia zamestnancov v dozornom orgáne alebo správnom
orgáne európskej spoločnosti, ktorí sú zamestnancami príslušných dcérskych spoločností
alebo príslušných prevádzkarní, alebo zúčastnených právnických osôb, majú pri vykonávaní
svojich funkcií rovnakú ochranu a záruky, aké platia pre zástupcov zamestnancov podľa
právneho poriadku členského štátu, v ktorom sú zamestnaní.
(2) Ochrana zástupcov zamestnancov sa vzťahuje najmä na účasť na zasadnutiach
osobitného vyjednávacieho orgánu, na zasadnutiach výboru zamestnancov, na akékoľvek
iné zasadnutie podľa § 42 ods. 2 a na akékoľvek zasadnutie správneho orgánu alebo
dozorného orgánu. Člen osobitného vyjednávacieho orgánu a člen výboru zamestnancov
má v rozsahu ustanovenom Zákonníkom práce právo na ochranu pred diskrimináciou a
na pracovné voľno s náhradou mzdy. Pracovné voľno s náhradou mzdy poskytuje zúčastnená
právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, aj keď európska spoločnosť
má alebo bude mať sídlo na území iného členského štátu.
§ 55a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2009
Európska spoločnosť s jednostupňovým systémom správy a riadenia, ktorej
správna rada má menej ako troch členov, je povinná dať svoje stanovy do súladu s
týmto zákonom najneskôr do 1. decembra 2010, inak môže súd aj bez návrhu takúto európsku
spoločnosť zrušiť a nariadiť jej likvidáciu.
Čl.II
Zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v
znení zákona č. 63/1993 Z.z., zákona č. 232/1995 Z.z., zákona č. 397/2000 Z.z., zákona
č. 561/2001 Z.z., zákona č. 526/2002 Z.z., zákona č. 527/2002 Z.z., zákona č. 357/2003
Z.z., zákona č. 514/2003 Z.z. a zákona č. 420/2004 Z.z. sa dopĺňa takto:
1. V § 56 ods. 1 sa za písmeno g) vkladá nové písmeno h), ktoré znie:
"h) o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom,".
Doterajšie písmeno h) sa označuje ako písmeno i).
2. Za § 63 sa vkladá § 63a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 63a
Osvedčenie o splnení podmienok ustanovených osobitným predpisom
Notár formou notárskej zápisnice na základe predložených listín osvedčí
splnenie podmienok ustanovených osobitným predpisom; 6baa) v notárskej zápisnici
notár uvedie, splnenie ktorých podmienok osvedčoval a akým spôsobom bolo ich splnenie
preukázané a pripojí osvedčovaciu doložku o tom, že nezistil žiadne prekážky na postup
účastníka podľa osobitného predpisu. 6baa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6baa znie:
"6baa) Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001
o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L
294 z 10. novembra 2001), zákon č. 562/2004 Z.z. o európskej spoločnosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov.".
Čl.III
Zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 432/2004 Z.z. sa dopĺňa takto:
V § 7 sa vkladajú nové odseky 6, 7 a 8, ktoré znejú:
"(6) Pred zápisom európskej spoločnosti, ktorá vzniká v dôsledku splynutia,
alebo pred zápisom európskej spoločnosti, ktorá je pri zlúčení nadobúdajúcou spoločnosťou,
do obchodného registra registrový súd okrem skutočností podľa § 6 z predložených
listín preverí aj to, či
a) splývajúce alebo zlučované spoločnosti schválili návrh
podmienok splynutia alebo zlúčenia v rovnakom znení,
b) sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. 14c)
(7) Pred zápisom európskej spoločnosti, ktorá bola založená ako holdingová
európska spoločnosť, do obchodného registra registrový súd okrem skutočností podľa
§ 6 z predložených listín preverí aj to, či sú splnené podmienky podľa osobitného
predpisu. 14d)
(8) Pred zápisom európskej spoločnosti, ktorá bola založená ako dcérska
spoločnosť, do obchodného registra registrový súd okrem skutočností podľa § 6 z predložených
listín preverí aj to, či zakladatelia európskej spoločnosti spĺňajú podmienky podľa
osobitného predpisu. 14e)".
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 9 až 11.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 14c až 14e znejú:
"14c) Čl. 12 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001
o stanovách európskej spoločnosti (SE) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L
294 z 10. novembra 2001).
14d) Čl. 32 a 33 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
14e) Čl. 3 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.".
Čl.IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2004.
Zákon č. 487/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2009.
Zákon č. 309/2023 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2024.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
Smernica Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej
spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 294, 10.11.2001).
1) Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej
spoločnosti (SE) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 294 z 10. novembra 2001).
2) Obchodný zákonník.
3) Napríklad zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných
papieroch) v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 594/2003
Z.z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4) § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka.
5) § 27 ods. 2 Obchodného zákonníka.
6) Čl. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
7) § 2 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
8) § 21 Obchodného zákonníka.
9) § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 530/2003 Z.z. v znení zákona č. 432/2004 Z.z.
10) Čl. 8 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
11) Čl. 20 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
12) Čl. 32 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
13) Čl. 37 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
14) Čl. 8 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
15) Čl. 8 ods. 8 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
16) Čl. 8 ods. 2, 3, 4, 6 a 7 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
17) Čl. 8 ods. 11 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
18) Čl. 8 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
19) § 68 ods. 8 a 9 Obchodného zákonníka.
20) § 47 a 48 zákona č. 309/2023 Z.z. o premenách obchodných spoločností a
družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21) § 45 ods. 1, 2 a 9 a § 46 zákona č. 309/2023 Z.z.
22) § 81 a 98 zákona č. 309/2023 Z.z.
23) Čl. 21 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
24) Čl. 25 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
25) Čl. 20, 21, 22, 23 a 24 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
26) Čl. 33 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
27) Čl. 32 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
28) Čl. 33 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
29) Čl. 39 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
30) Čl. 41 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
31) Čl. 48 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
32) Zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení zákona č. 526/2003 Z.z.
33) § 184 Obchodného zákonníka.
34) § 194 ods. 5 až 8, § 196 a § 196a Obchodného zákonníka.
35) § 135a a 136 Obchodného zákonníka.
36) Čl. 55 nariadenia Rady (ES) č. 2157/2001.
37) § 244 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
38) § 200 Obchodného zákonníka.