ESĽP: V prípade Ribár proti Slovenskej republike nedošlo k porušeniu ľudských práv

Podrobnosti prípadu

Sťažovateľ namietal proti:

• podmienkam vo väzbe, vrátane osvetlenia, prístupu k teplej vode, teploty a kvality stravy,
• obmedzeniam v telefonických kontaktoch a návštevách.

Pred podaním sťažnosti na ESĽP využil ústavnú sťažnosť na Ústavnom súde SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú s odkazom na nevyčerpanie dostupných vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

Rozhodnutie ESĽP

ESĽP preskúmal najmä námietky týkajúce sa:

1. Veľkosti cely: Súd konštatoval, že cela spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť.
2. Času na pobyt vonku a voľnočasových aktivít: Ustanovené podmienky zodpovedali normám a počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov sťažovateľ nevyjadril žiadne námietky.

Závery

• Článok 3 Dohovoru (zákaz zlého zaobchádzania): Súd nezistil, že by podmienky väzby predstavovali zlé zaobchádzanie.
• Článok 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie): ESĽP tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii a označil túto sťažnosť za nepodloženú.

Toto rozhodnutie zdôrazňuje význam vyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy pred podaním sťažnosti na ESĽP a zároveň potvrdzuje, že väzenské podmienky na Slovensku vo vzťahu k tomuto prípadu splnili základné medzinárodné štandardy.

Rozhodnutie je dostupné v angličtine na tomto odkaze.