Novela Trestného poriadku – sfunkčnenie a zefektívnenie trestného procesu

• presadiť takú zmenu trestných procesných predpisov, ktorá sa dôsledne vysporiada s obštrukciami obžalovaných v trestnom konaní, zavedie povinné elektronické doručovanie v trestnom konaní, obmedzí opakované vypočúvanie tých istých osôb pri zmene procesného postavenia,
• vyhodnotiť a sfunkčniť laický prvok (tzv. prísediaci) pri rozhodovaní v trestných veciach a zároveň vyhodnotiť rozhodovanie samosudcami s ohľadom na hornú hranicu trestnej sadzby pri ukladaní trestov,
• podporiť probačnú službu pri presadzovaní alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície,
• dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúmať zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku.

Cieľom návrhu zákona je teda komplexne upraviť Trestný poriadok v spojení so súbežným návrhom zmeny Trestného zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády a identifikovanými potrebami aplikačnej praxe. Aj v tomto prípade je lehota na pripomienkovanie predĺžená až na 60 pracovných dní, čím je daný dostatočný priestor na diskusiu a dôsledné vyhodnotenie všetkých pripomienok k návrhu

Návrhom zákona sa rieši predovšetkým dlhodobá požiadavka odbornej verejnosti na výrazné odformalizovanie prípravného konania, ktoré má ambíciu prispieť k výraznému zefektívneniu a zrýchleniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a to predovšetkým odstránením formalizovaných postupov prípravného konania a nevyhnutnosti opakovania výsluchov v prípravnom konaní z dôvodu zmeny procesného postavenia v závislosti od štádia trestného konania.

Najpodstatnejšie zmeny v tejto časti sa týkajú:

• zrušenia delenia prípravného konania na jednotlivé fázy (postup pred začatím trestného stíhania a po jeho začatí),
• zrušenia formálneho začatia trestného stíhania a uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci s konštitutívnymi účinkami – jeho nahradenie jednoduchým opatrením
• nahradenia niektorých formálnych rozhodnutí vo forme uznesenia opatreniami alebo príkazmi.

Návrhom sa súčasne zavádza procesné postavenie podozrivého, ktorý v slovenskom Trestnom poriadku doposiaľ chýbal.  Zavádza sa aj nová forma tzv. zrýchleného vyšetrovania s návrhom na potrestanie, ktoré bude možné vykonať bez formálneho obvinenia podozrivého, v časovo ohraničenej lehote, v skutkovo nenáročných veciach. Zmeny sledujú cieľ, aby každý úkon mohol byť  vykonávaný s možnosťou jeho procesného použitia v ďalšom konaní s cieľom minimalizácie opakovania výsluchov, predovšetkým odstránením nežiadúceho prepočúvania poškodeného, svedkov, aj obvineného, po vznesení obvinenia.

Uvedené zmeny otvárajú súčasne priestor pre skrátenie maximálnych lehôt väzby, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými štátmi Európskej únie neprimerane dlhé. 

Významnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je aj zavedenie prvkov restoratívnej justície do trestného konania prostredníctvom zvýšenia dôrazu na mediáciu v trestnom konaní, postupov k odstráneniu následkov trestnej činnosti zo strany samotného páchateľa, zlepšenia postavenia obetí trestných činov a v neposlednom rade aj efektívnejšieho uplatnenia a vymoženia nárokov poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom v rámci samotného trestného konania (posúva sa moment, do kedy si poškodený môže uplatniť náhradu škody, zavádzajú sa procesné postupy súdu rozhodnúť o náhrade škody tak, aby nemusel odkazovať poškodeného na civilný proces).  

Návrhom sa okrem iného zavádza povinné elektronické doručovanie aj do trestného konania a obligatórne elektronické doručovanie obhajcom, iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám.

V reakcii na vyhodnotenie aplikačných problémov na strane súdov v súvislosti so zabezpečením plynulosti súdnych konaní sa upúšťa od senátneho rozhodovania v prvom stupni a tým dochádza k zrušeniu sudcov prísediacich v trestnom konaní. Zároveň sa odstraňuje tvz. „prehadzovanie“ veci medzi prvostupňovým a odvolacím súdom a zavádza sa možnosť odvolacieho súdu uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,  s ponechaním práva na odvolanie odsúdenému voči odsudzujúcemu rozsudku, o ktorom by rozhodoval iný senát odvolacieho súdu.  

V súvislosti s diskutovaným § 363 Trestného poriadku návrh precizuje oprávnenie generálneho prokurátora na zrušenie rozhodnutí v prípravnom konaní. Eliminuje možnosť zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia, ak už súd rozhodol o vzatí obvineného do väzby, alebo nahradení väzby, alebo ak bol na obvineného vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo medzinárodný zatýkací rozkaz, alebo súd vydal v prípravnom konaní iné rozhodnutie, z ktorého vyplýva dôvodnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia. Skracuje sa tiež lehota na podanie návrhu strany na 10 pracovných dní a na rozhodnutie generálneho prokurátora na 2 mesiace od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Návrh súčasne precizuje právnu úpravu týkajúcu sa zaisťovacích inštitútov a  mimoriadnych opravných prostriedkov s cieľom reagovať na identifikované nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. 

Nakoľko štát zlyháva pri vykonávaní trestu prepadnutia majetku, čo je dôsledok systému, ktorý tu bol dlhé roky ukotvený a ktorého cieľom nebolo odčerpanie ziskov z trestnej činnosti, navrhujeme v rámci komplexnej novely Trestného poriadku, ktorá má zefektívniť trestné konanie, finančné vyšetrovanie zaviesť ako imanentnú súčasť vyšetrovania pri niektorých trestných činoch. Je potrebné, aby polícia išla dôsledne po finančných ziskoch z trestnej činnosti, aby tieto bolo možné zaistiť a následne aj zhabať. Preto zároveň aj zjednodušujeme legislatívu zaisťovacích úkonov.

Zároveň sa navrhuje nový procesný mechanizmus prehodnocovania právoplatných rozhodnutí po zmene Trestného zákona. Nakoľko mnohými návrhmi Trestného zákona dochádza aj k výrazným zmenám, ktoré majú vplyv na samotnú právnu kvalifikáciu ako zločinu či prečinu, či na trestnú sadzbu, navrhujeme, aby sa tieto zmeny dotýkali aj právoplatne odsúdených, v záujme nevytvárať dualizmus postihovania tých istých konaní v závislosti od toho, či boli odsúdení pred účinnosťou novely alebo po jej účinnosti. Navrhuje sa automatické posúdenie v prípade, ak zmenou Trestného zákona čin prestane byť už trestným. Osobitný mechanizmus sa navrhuje aj v prípadoch, ak dôjde k zmene druhu trestného činu (prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) alebo k zmene trestnej sadzby.

V súvislosti so zmenami Trestného zákona pri podmienečnom odsúdení, alternatívnych trestoch, podmienečnom prepustení, kde sa stanovujú jasné pravidlá a podmienky, aby sa odstránili absurdnosti ako napr. že dôjde k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody pre dopravné priestupky, sa aj v Trestnom poriadku upravuje proces a zrýchľuje sa rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení odsúdeného, pretože len včasné rozhodnutie môže splniť účel trestu a neskoré rozhodnutie má negatívny dopad na osobný a pracovný život odsúdeného a jeho rodinu.