Stanovisko SAK a text pripomienok k návrhu novej súdnej mapy

K návrhu ako celku:

 Úvodom uvádzame, že sa stotožňujeme s ťažiskovou myšlienkou reformy, ktorou je potreba „efektívnejšieho, rýchlejšieho a kvalitnejšieho“ rozhodovania súdov, problematickejšia je však už odpoveď na otázku zvolených postupov a prostriedkov, ktoré majú viesť k danému cieľu. Návrh v podobe, v akej bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, podľa Slovenskej advokátskej komory vyžaduje prepracovanie a v niektorých častiach odklad, keďže modelové zámery reformy by mali prejsť optikou pripomienok širšej odbornej verejnosti, ktorá disponuje skúsenosťami z praxe. Mnohé aspekty reformy vyžadujú doplniť odôvodnenie, dáta a záruky reálnej udržateľnosti v dlhodobom horizonte

Zásadné pripomienky SAK sa týkajú postupu, prípravy, odôvodnenia a spôsobu vykonania navrhovanej reformy v snahe minimalizovať možné aplikačné problémy a škody.

 V dôvodovej správe sa uvádza, že reforma súdnej mapy prinesie „rýchlejšie konania, kvalitnejšie rozhodnutia, vyššiu transparentnosť a efektivitu“. Na dosiahnutie týchto cieľov je však nutné prijať opatrenia nad rámec prerozdelenia súdnych obvodov. V návrhu chýbajú opatrenia na určenie objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov, ktorými sa efektivita bude transparentne hodnotiť.

Aktuálny návrh, naopak, vytvára obavu z ochromenia materiálno-technického a personálneho vybavenia súdov, ktoré bude mať za následok výrazný vplyv na prebiehajúce konania. Slovenská advokátska komora si neuplatňuje pripomienku ku konkrétnemu počtu súdov. S ohľadom na právomoci SAK a dostupnosť údajov nie je možné v plnej miere vyhodnotiť geografické a dopravné komplikácie a obdobné aspekty reformy. Za dostatočné nepovažujeme ani dáta uvedené v dokumente Odporúčania pre tvorbu súdnej mapy Analytického centra MS SR, ktorý je síce obsažný, ale dáta v ňom uvedené podľa nášho názoru nie sú v kauzálnej súvislosti s navrhovanými opatreniami. Pokiaľ ide o zmeny v teritoriálnej príslušnosti súdov prvej a druhej inštancie, odporúčame ministerstvu vypočuť vecné a argumentačne podložené pripomienky aj zo zasiahnutých regiónov.

Úlohou advokátov je predvídať a predchádzať negatívnym následkom, preto aj tu vidíme nasledovné riziká:

a)           Radikálnou zmenou súdnej sústavy v našich podmienkach aj v aktuálnej situácii spojenej s očakávaným finančným prepadom v dôsledku krízy hrozí riziko ochromenia funkčnosti súdov, a to z viacerých dôvodov (rozsah zmien, nevyčíslený vplyv na rozpočet, personálne obsadenie súdov, strata vyškoleného personálu, prieťahy, nové aplikačné a interpretačné problémy a pod.). Je zrejmé, že vo väčšej miere dôjde k disruptívnej zmene v justícii a vyvstáva riziko, že táto nebude schopná plynule plniť svoje úlohy.

b)          Návrh počíta s fungovaním pracovísk, čo nasvedčuje, že nie sú dotiahnuté procesné riziká realizácie reformy, teda predpokladá sa časovo neohraničené provizórium. Hoci podporujeme vysokú dostupnosť súdov, samotné zriaďovanie pracovísk vyvoláva množstvo otázok z hľadiska aplikácie, rozsahu, ale aj záruky nezasahovania výkonnej moci do moci súdnej.

c)           Súdna reforma pracuje v otázke prístupu k spravodlivosti s premisou pokročilej digitalizácie a zlepšenia pracovných podmienok súdnych úradníkov. Predložená súdna reforma však nemá dosah na tieto dva elementy, a preto je väčšia pravdepodobnosť, že sa prístup k spravodlivosti skôr zhorší, pričom nie je jasné, na ako dlho.

d)          Nemožnosť vyhodnotiť následky a náklady takto koncipovanej reformy nabáda k opatrnejšiemu prístupu, k uplatneniu princípu proporcionality a fázovania v snahe minimalizovať škody. Žiadame, aby predkladateľ postupoval proporčne, zameral sa na zmeny, ktoré sú najmenej sporné, a ostatné kroky nechal prejsť ďalším pozorovaním, hlbšou diskusiou a analýzou.

 SAK podporuje snahu prijať nástroje, ktoré v aktuálnej situácii, akej čelí justícia na Slovensku, pomôžu zlepšiť obraz justície v očiach verejnosti. Z obsahu reformy a navrhovaných nástrojov vyplýva, že reforma je reakciou na súčasnú situáciu a jej základným cieľom je pretrhnutie nadštandardných a korupčných väzieb v justícii. Návrh však neobsahuje priame opatrenia, ktoré by smerovali k boju proti korupcii, a to v žiadnom z článkov návrhu. Dosiahnutie tohto cieľa prostredníctvom navrhovanej administratívno-technickej zmeny obvodov súdov je otázne a v konečnom dôsledku môže byť dokonca vo vzťahu k naplneniu ostatných vyššie vytýčených legitímnych cieľov reformy kontraproduktívne.

 Časté a radikálne zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky (spolu s právnou hypertrofiou zákonodarcu) neprispievajú k právnej stabilite, predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a právnej istote občanov, ani k ich dôvere v súdnictvo.

 Obdobné ciele ako predložený návrh reformy súdnej mapy mala svojho času aj rekodifikácia procesného práva na Slovensku z roku 2015 a na ňu nadväzujúca právna úprava upomínacieho konania a zmien v exekučnom konaní, ktoré tiež zmenili súdnu mapu Slovenska (došlo k viacerým zmenám v kauzálnej príslušnosti súdov, napríklad v pracovnoprávnej oblasti, upomínacie a exekučné konanie je vedené iba na Okresnom súde v Banskej Bystrici a pod.). Do dnešného dňa však uvedené zmeny neboli komplexne vyhodnotené, najmä z pohľadu, či sa vtedy deklarované ciele podarilo naplniť v aplikačnej praxi.

 Zásadná pripomienka k Čl. I (§ 2, § 3 a § 6) (novo vymedzené obvody okresných a krajských súdov a správnych súdov)

 Poukazujeme aj na možné negatívne dosahy zväčšenia súdnych obvodov z hľadiska prístupu klientov k právu na obhajobu.

Odôvodnenie:

V zmysle realizácie ústavného práva na právnu pomoc (v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy SR v znení neskorších ústavných zákonov s poukazom na čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení skorších predpisov) je výkonom advokácie okrem iného aj (i) zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, ako aj (ii) obhajoba v trestnom konaní.

S konaniami pred súdom aj s reálnym výkonom obhajoby v trestnom konaní je nesporne spojená osobná účasť samotného klienta na konaní, ako aj účasť advokáta (ako dobrovoľného právneho zástupcu alebo povinného právneho zástupcu v správnom súdnictve či v trestnom konaní ako obhajcu). S osobnou účasťou (advokáta aj klienta) na súdnych konaniach sú spojené náklady.

Trovy trestného konania vo všeobecnosti uhrádza Slovenská republika, a to vrátane trov povinnej obhajoby. Naopak, v prípade tzv. zmluvnej obhajoby vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, výdavky spojené so zvolením obhajcu a so splnomocnením uhrádza osoba, ktorej sa trovy týkajú. V prípade správneho súdnictva ide dokonca o povinné zastúpenie advokátom, takže klient si nemôže vybrať, či si advokáta zvolí, alebo sa bude zastupovať sám.

Trovy civilného konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Ide najmä o súdny poplatok, odmenu a náhradu advokáta ako právneho zástupcu, cestovné, stravné a náklady na ubytovanie, trovy dokazovania, náklady na znalca.

Sme toho názoru, že z pohľadu realizácie ústavného práva klienta na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 ústavy) návrh (hoci nie v každom prípade) vo všeobecnosti predraží náklady (najmä civilných, trestných, správnych a obchodných) konaní, ktoré uhrádza klient a štát.

Uvedená situácia môže viesť k tomu, že časť potenciálnych klientov sa obráti na pokútnikov, alebo sa rozhodne domôcť svojho práva „inak“; známe boli v 90-tych rokoch v materiálnom právnom štáte neprijateľné praktiky riešenia sporov inou ako súdnou cestou s možnými trestnoprávnymi následkami alebo následkami v podobe vyvolania potreby ďalších sporov či konaní, alebo s následkom, aby sa občan ochrany svojho práva nedomáhal vôbec, čo je nepochybne krok späť v prístupe občana k spravodlivosti. Tieto aspekty by mali byť pri príprave návrhu zvážené.

 Zásadná pripomienka k Čl. I (§ 3) (novo vymedzené obvody krajských súdov)

Navrhujeme nemeniť sídla odvolacích súdov bez uvedenia relevantných dôvodov.

Odôvodnenie:

Navrhované sídla troch odvolacích súdov sú navrhovateľom reformy súdnej mapy selektívne vybrané, avšak bez náležitého odôvodnenia. Pri tak významnom aspekte reformy súdnej mapy, akým odvolacie súdnictvo nepochybne je, sa zdá byť nepresvedčivým  odôvodnenie spočívajúce v tom, že odvolacie  súdy v mestách Bratislava a Košice nebudú z dôvodu, že „bezpochyby čelia vysokému tlaku a riziku korupčného správania". Navrhovateľ v uvedenom kontexte neuvádza žiadne relevantné preskúmateľné dáta, na základe ktorých je možné dospieť k ním uvedeným záverom.

Z pohľadu odborného zamerania navrhovaných odvolacích súdov je možné upriamiť  pozornosť takisto na skutočnosť, že predložený návrh popiera potrebu zachovania kontinuity odbornej úrovne odvolacích súdov v nadväznosti na procesno-právnu úpravu de lege lata (napr. podľa § 24 ods. 2 písm. a), c) a § 26 ods. 2 písm. a), c) Civilného sporového poriadku odvolaciu agendu konkurzných, reštrukturalizačných a nekalosúťažných konaní, ktoré v súčasnej dobe predstavujú väčšinu obchodnoprávnych konaní, doposiaľ rozhodovali Krajský súd v Bratislave a Krajský súd v Košiciach).

Presun odvolacieho súdu z Bratislavy a z Košíc do iných miest vyvoláva značné obavy ohľadom materiálno-technického a personálneho obsadenia súdov a plynulosti konaní.

V súvislosti s prístupom občanov k súdu navrhujeme zachovať súčasné usporiadanie, ak by sa pristúpilo k zmenám, malo by ísť o vybrané súdy, ktorých zrušenie by bolo odôvodnené ich veľkosťou alebo výraznými nedostatkami v oblasti špecializácie.

Čo sa týka práva rodinného, takisto je potrebné zvážiť obmedzenie počtu súdov s tým, že v oblasti rodinných vzťahov platí, že ak sa raz niekto začne súdiť, je zrejmé, že jeho úkony sa budú opakovať (styk s maloletými, určovanie výživného).

Takisto krajské súdy poskytujú služby obyvateľom (napr. vyššie overovanie listín), ktoré zaberajú nezanedbateľnú časť agendy a dostupnosť má pre obyvateľov význam.

 Zásadná pripomienka k  Čl. I (§ 10 ods. 4, § 11 ods. 3), čl. II bod 9 (§ 248 TP), čl. III bod 6 (§ 173 CSP), čl. XVI bod 23 a 24 (§ 71)

Navrhujeme vypustiť a žiadame, aby predloženiu návrhu predchádzalo dopracovanie návrhu z materiálno-technického a personálneho hľadiska ako aj k  vylúčeniu neprimeraného vplyvu výkonnej moci.

Odôvodnenie:

V kontexte ochrany verejného záujmu a kontroly verejnosti vo vzťahu k výkonu súdnictva (aj na tzv. pracoviskách súdov) sa javí ako nevyhnutné, aby zriaďovanie a zrušovanie pracovísk, ako aj rozsah ich činnosti, príp. limitov ich pôsobnosti boli zakotvené vo všeobecne záväznej právnej úprave, a to čo najkomplexnejšie a najjednoznačnejšie. Opak by mohol znamenať, že v rámci reformy sa vytvorí „šedá“ (a všeobecne záväznou právnou úpravou takmer neregulovaná) a málo transparentná zóna pracovísk súdov s nejasným právnym režimom.

Jednotlivé opatrenia vo svojom súhrne vedú k obave z ingerencie výkonnej moci do moci súdnej. S tým súvisí otázka zriaďovania súdov, ktorých materiálno-technické zabezpečenie (predaj, kúpa budov, vybavenie, výpovede, odstupné a pod.) závisí od vyčleneného rozpočtu. Ak sa optimalizuje súdna mapa, je potrebné koncipovať riešenia tak, aby aj v implementačnej fáze bola čo najviac minimalizovaná akákoľvek ingerencia zo strany výkonnej moci. Javí sa pritom, že samotná právna norma je koncipovaná v otázke zriadení pracovísk/nových súdov na výlučnom rozhodnutí ministra, ktorý vec iba „prerokuje“ s predsedom krajského súdu.

Navyše je potrebné vychádzať aj z toho, že agenda zriaďovania a zrušovania pracovísk súdov (vrátane chýbajúceho, neurčitého alebo „flexibilného“ vymedzovania ich fungovania a rozsahu ich činnosti) môže v budúcnosti viesť k úmyselnému zneužívaniu tejto „nedokonalosti“ v právnej úprave. To, že na účely novej „súdnej mapy“ (reformy súdnictva) je nevyhnutné aj naďalej počítať s pracoviskami súdov (mimo ich sídiel), je nežiaduci stav, ktorý vystavuje verejnosť rizikám spojeným s nekvalitným alebo dokonca nezákonným výkonom súdnictva (v podmienkach reformovanej súdnej mapy).

Interným aktom ministerstva podľa nášho názoru môžu byť zriadené len administratívne pracoviská, nie však pracoviská, na ktorých má byť realizovaný výkon súdnictva. Miesta, ktoré predstavujú integrálnu zložku súdnej sústavy, musia mať svoju existenciu založenú vo všeobecne záväznej právnej úprave.

Súčasný návrh by navyše umožňoval jednému súdu zriadenie pracoviska podľa nového zákona o sídlach súdov, ako aj podľa § 71 ods. 3 zákona o súdoch, pritom ide formálne o dve rôzne kategórie pracovísk.

Máme za to, že zriaďovanie pracovísk súdov je možné považovať za výkon štátnej správy, a teda takéto pracoviská môžu byť zriaďované aj interným riadiacim aktom; čo sa však týka zriadenia pracoviska, na ktorom sa bude realizovať výkon súdnictva, vo svojej podstate ide o integrálnu zložku súdnej sústavy a takto musí byť existencia predmetného pracoviska vyjadrená.

Súbor legislatívnych zmien tak, ako sú navrhnuté, okrem iného vykazuje nejednoznačnosť a nekoherentnosť.

Zároveň v prípade zmeny CSP, podľa ktorej sa pojednávanie môže uskutočniť na rôznych miestach v závislosti od rozhodnutia sudcu, je otázne, či možno očakávať úsporu času a prostriedkov, pričom však môže dôjsť k narušeniu princípu rovnosti zbraní či k zneužívania tohto inštitútu.       

 Zásadná pripomienka k Čl. I (§ 6)           

Navrhujeme nemeniť sídla správnych súdov bez uvedenia relevantných dôvodov.

Odôvodnenie:

V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus odbornej verejnosti ohľadom prínosu zriadenia sústavy správnych súdov. V reforme však chýba detailná metodika, podľa ktorej boli obvody správnych súdov navrhnuté.

Po detailnej analýze podrobného materiálu Odporúčania pre tvorbu novej súdnej mapy a dôvodovej správy k novele zákona o súdoch sme dospeli k záveru, že žiadnym spôsobom nevysvetľujú, prečo, na základe akých dát a z akých dôvodov sa navrhuje zrušiť v oblasti prvostupňových správnych súdov Krajský súd v Bratislave a poveriť touto agendou len tri krajské súdy v Nitre, Žiline a Košiciach. Odporúčania sa vysvetleniu tak zásadnej zmeny venujú len na stranách 102 až 106, v ktorých si odôvodnenia predkladateľ návrhu zamieňa s konštatovaním výsledku: „Zriadenie štvrtého obvodu správneho súdu totožného s územím hlavného mesta pracovná skupina nepodporila a významovo najväčší obvod tak bude mať prvostupňový správny súd v inom meste ako Bratislava.“ Dôvod sa neuvádza. Väčšina štátnych správnych orgánov s celoštátnou pôsobnosťou sídli v Bratislave, a preto nie je zrejmé, ako má byť účelné a hospodárne presunúť prvostupňový správny súd pre obvod Bratislavy do Nitry. S ohľadom na to, že Krajský súd v Bratislave sa dlhodobo ako jediný venoval určitému úseku správnej agendy, vzniká riziko, že v novom sídle súdu bude chýbať personálne obsadenie so skúsenosťami, a teda aj špecializáciou.

 Zásadná pripomienka k Čl. III bod 3 (§ 22)        

 Navrhujeme upustiť od návrhu zmeny kauzálnej príslušnosti v obchodnoprávnych konaniach, kým nebude realizovaná reforma záväzkového práva.

 Odôvodnenie:

 Opätovne apelujeme na postupný, proporčný a fázovaný prístup. S ohľadom na vecný zámer revízie občianskeho, záväzkového práva, práva obchodných spoločností a obchodného registra, ktoré sú zatiaľ len vo fáze pripomienkovania vecného zámeru, žiadame pracovať so zmenami v oblasti kauzálnej príslušnosti až následne po nadobudnutí účinnosti reformy záväzkového práva. Nový kódex bude meniť aj rozdelenie jednotlivých právnych vzťahov medzi občianskoprávnu a obchodnoprávnu agendu; táto skutočnosť by mala vo vzťahu ku kauzálnej príslušnosti navrhovanej týmto predpisom nepochybne za následok vznik nežiadaných komplikácií v určovaní príslušnosti, v presunoch sudcov a v presunoch spisov. Obchodnoprávna agenda má vysokú frekvenciu súdnych konaní, zmeny sa teda dotknú veľkého množstva osôb a konaní. Nebolo by efektívne robiť zmeny bez zohľadnenia vyššie uvedeného.

 Preto navrhujeme zatiaľ zachovať súdy príslušné na konanie v obchodnoprávnych sporoch minimálne vo všetkých okresných súdoch v krajských mestách.

 Zásadná pripomienka k Čl. III bod 3 (§ 22 - § 30)

 Navrhujeme upustiť od zámeru deliť kauzálnu príslušnosť v súvisiacich agendách na súdy v rôznych sídlach a obvodoch.

 Odôvodnenie:

 V návrhu sa zavádza nová explicitná štruktúra súdov podľa kauzálnej príslušnosti.

 V dôvodovej správe sa však v zásade len konštatuje navrhovaný stav bez hlbšieho odôvodnenia zámeru. Obávame sa preto vzniku početných kolízií pri určovaní kauzálnej príslušnosti, ako aj zásahov do práva na zákonného sudcu.

 V súčasnosti sa v prípade pochybností hľadá riešenie v rámci jedného súdu, v zmysle novej úpravy spory o príslušnosť bude rozhodovať nadriadený súd. Pravidlá oddelenia obchodnoprávnej agendy, pracovnoprávnej a občianskoprávnej agendy nie sú jednoznačne určené a je bežným javom, že v rámci sporov sú uplatňované nároky, ktoré majú povahu viacerých kauzálnych príslušností.

 Existuje napríklad veľký okruh obchodnoprávnych sporov, v ktorých vystupujú fyzické osoby, a preto sa môžu javiť ako spory občianskoprávne a až neskôr dôjde k ich zaradeniu medzi spory obchodnoprávne. Možno tak očakávať množstvo nejednoznačne definovanej agendy, ktorú bude musieť riešiť nadriadený súd, čo neprispieva k hospodárnosti ani efektívnosti konania.

 V § 22 sa určuje nová kauzálna príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch. Táto však môže mať presah do agendy pracovnoprávnej, autorskoprávnych sporov a sporov z nekalosúťažného konania. Podľa dôvodovej správy sa v súvislosti s oddelením príslušnosti v autorskoprávnych sporoch a sporoch z nekalosúťažného konania uvádza, že jedna agenda má charakter obchodnoprávny a druhá občianskoprávny. Toto tvrdenie sa nám nezdá byť výkladovo jednoznačné. S prihliadnutím na zámer predkladateľa spojiť v rámci sporov z priemyselného vlastníctva aj spory, ktoré zasahujú do nekalej súťaže a autorskoprávnej agendy, dôvodová správa nevysvetľuje, prečo rovnaký prístup nebol aplikovaný na prepojenie obchodnoprávnej, nekalosúťažnej a autorskoprávnej agendy. Rovnako majú presah spory z hospodárskej súťaže a spory z nekalosúťažného konania, ktoré navrhovateľ takisto rozdelil na rôzne súdy.

 Zámerom predkladateľa je dosiahnuť vyšší stupeň špecializácie, ale opomína sa skutočnosť, že v pôvodných sídlach v určitých agendách už došlo k špecializácii a týmto krokom bude treba špecializáciu budovať nanovo v prípade sudcov v iných obvodoch. Pôjde teda o krok späť. Ako efektívnejšie sa javí zamerať sa len na oblasti, kde požadovaný stupeň špecializácie absentuje, čo môžu potvrdiť súdy a odborná verejnosť.

 Efektívnejšie dosiahnutie špecializácie v oblasti obchodného práva bude určite vítané, ale v zmysle predloženého návrhu možno predpokladať množstvo aplikačných problémov.

 Na naplnenie sledovaného cieľa by sa mala vypracovať aj systematika špecializácie sudcov tak, aby sa predišlo obave z príliš úzkeho zamerania bez navnímania súvislostí presahujúcich právne odvetvia, ako aj stavu, kedy sudca nemá priestor zdokonaľovať sa v určitej agende. Vznikajú otázky ohľadom adekvátnej prípravy sudcov a personálneho obsadenia novo formovaných súdov.

 Špecializácia sudcu závisí okrem vzdelania najmä od odpracovaných rokov a nadobudnutých praktických skúseností, čo vyžaduje niekoľkoročnú prax nielen v konkrétnej oblasti, ale aj v iných oblastiach práva, a to z dôvodu prepojenia a vzájomnej súvislosti právnych noriem. Odbornosť sudcu v konkrétnej agende sa vytvára roky a mala by mať vytvorený systém školení a minimálneho či maximálneho rozsahu. Uvedené harmonogram reformy nezohľadňuje, avšak reforma očakáva, že špecializácia sudcov zabezpečí zrýchlenie súdnych konaní. V reforme chýba z pohľadu rýchlosti súdnych konaní posúdenie dopadu schopnosti sudcu efektívne manažovať priebeh súdneho konania a externých vplyvov (potreba dokazovania skutkového stavu, ktoré nezávisí priamo od špecializácie sudcu, napríklad znalecké posudky, prípadné prieťahy spôsobené stranami sporu a pod.).

 Reforma konštatuje nerovnomerné rozdelenie agendy sudcov, ktorí musia vybavovať všetko, tento problém ale bližšie nerieši. Navrhuje nezvyšovať stavy sudcov, ale špecializovať zamestnancov súdu a vyšších súdnych úradníkov, ktorí však v súčasnosti fungujú na základe rotačného systému, teda po určitom období striedajú agendy u rôznych sudcov. Reforma preto musí po novom zadefinovať aj oprávnenia vyšších súdnych úradníkov a náplň ich práce, čo zatiaľ žiadnym spôsobom nešpecifikuje.

 Zložitosť veci je spôsobená presahom veci do rôznych právnych odvetví. Malo by sa predísť tomu, aby sa následkom špecializácie atomizovala rozhodovacia činnosť na ďalšie konania, ktoré bude potrebné pred rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť, resp. potrebe využívať viac činnosť odborníkov a znalcov mimo súdu, ktorí budú ovplyvňovať rozhodovaciu činnosť sudcov. Navrhujeme zvážiť skôr zmeny vo vzdelávacom systéme sudcov aj počas výkonu činnosti, nastaviť efektívny manažment kancelárie sudcu a nenarušiť už existujúce špecializované pracoviská.

 Zásadná pripomienka k Čl. IV bod 2 (§ 279)      

 Navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie:

 V zmysle dôvodovej správy nie je ešte ustálené, či zákonodarca zriadi jeden alebo viac registrových súdov, čo vyvoláva pochybnosti o pripravenosti návrhu v tomto bode. Aktuálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní aj vecný zámer opatrení na zlepšenie fungovania obchodného registra, ktorý neobsahuje analýzu takejto zmeny a nie je zrejmé, či jeden súd dokáže zvládnuť agendu, ktorú doteraz riešilo osem súdov. Ak sa predpokladá určitý stupeň elektronizácie, resp. vytvorenia nového informačného systému, a zároveň nie je ešte prijaté a praxou overené fungovanie externých registrátorov, malo by rozhodnutie o zriadení jedného registrového súdu počkať na ukončenie tejto fázy legislatívnych zmien. Zároveň vyjadrujeme pochybnosť, že jeden registrový súd bez rozšírenia okruhu externých registrátorov o advokátov by zvládol nápor práce. Za predpokladu štandardného nasadenia notárov aj advokátov je podľa názoru SAK možné, aby registrové konania na prvom stupni vykonávali len externí registrátori a zvyšná registrová agenda ako vedenie obchodného registra, odvolania proti odmietnutiu vykonania zápisu, vyznačovanie a rozhodovanie o kvalifikovaných podnetoch, konania o zhode, registrácia neodkladných opatrení, výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra, obnovenie právnej subjektivity vymazanej spoločnosti (dodatočná likvidácia), druhý stupeň registrového konania vo všeobecnosti, dohľadová činnosť a pod. vykonával registrový súd.

 Zásadná pripomienka k Čl. V bod 15 (§145)       

 Navrhujeme vypustiť.

 Odôvodnenie:

 Bod navrhujeme vypustiť, pretože ide o úpravu, ktorá sa týka novely verejného obstarávania, ktorá ešte neprešla ani medzirezortným pripomienkovým konaním a nie je zrejmé, či bude schválená. V navrhovanom znení sa navrhuje vypustiť ustanovenie, ktorým sa určuje moment právoplatnosti rozsudkov, kde žalovaným bol Úrad pre verejné obstarávanie. Ak však novela zákona o verejnom obstarávaní a zákon o súdnej ochrane vo verejnom obstarávaní nebude schválený, resp. nebude schválený v pôvodne navrhovanom znení či čase, nebude existovať právna úprava právoplatnosti rozsudku voči ÚVO. Navrhované znenie preto jednoznačne do tohto návrhu súdnej mapy vecne nepatrí a ani s ňou nesúvisí. Navyše, presun tejto agendy zo špecializovaného, personálne a materiálne zabezpečeného Úradu pre verejné obstarávanie na súdy spôsobí prieťahy v týchto konaniach, keďže ide o značnú časť agendy vyžadujúcej odborné stanoviská širokej škály úzko špecializovaných odborníkov, spoluprácu s ktorými má ÚVO vybudovanú. Existuje obava (aj na základe komparácie s inými krajinami), že personálne obsadenie súdu nebude dostatočné na túto agendu.

 Obyčajná pripomienka k Prechodné ustanovenia         

 Harmonogram prijatia navrhovaných zmien je odvážny a javí sa ako ťažko uskutočniteľný, najmä ak sa má uskutočniť dôsledná diskusia s odbornou verejnosťou ohľadne reformy a jej vplyvov. Navyše, v prípade prijatia reformy bude potrebný dostatočný čas na obstaranie materiálneho a personálneho vybavenia súdov a zároveň bude potrebné vyhnúť sa prípadným prieťahom v aktívnych konaniach z dôvodu zmeny súdu/sudcu tak, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

 Zásadná pripomienka k Doložka vplyvov

 Reforma je spojená s vysokými finančnými nákladmi, ktorých potreba vynaloženia by mala byť dôsledne odôvodnená a detailizovaná. Návrh neobsahuje výdavkovú časť členenú na položky a nie je jasné, aký bude dopad na štátny rozpočet.

 Pripomienka k Dôvodová správa  

 Predložená reforma neobsahuje žiadne analytické údaje, z ktorých by vyplýval aktuálny stav súdnictva ako celku, stav vybavovanej agendy na jednotlivých súdoch, kvalita súdnych rozhodnutí jednotlivých súdov, rýchlosť vybavovania agendy. Z predloženého návrhu zároveň nie je zrejmé, aký konkrétny stav by mala navrhovaná reforma dosiahnuť (napríklad pojem rýchlejší je jednoznačne neurčitý pojem. Je potrebné vedieť, aká je rýchlosť prejednávania vecí v súčasnosti a akú konkrétnu rýchlosť má navrhovaná reforma za cieľ), aj s ohľadom na to, že ešte neskončil a nebol vyhodnotený projekt váženia prípadov, ktorý má byť základom pre vyhodnotenie, aká by mala byť „norma“ pre jednotlivého sudcu pri vybavovaní prípadov.

 Reforma si kladie za cieľ zabezpečiť primeranú dostupnosť okrem iného s poukazom na zriedkavosť súdnych pojednávaní. Z predloženého materiálu nie je zrejmé, čo predstavuje pojem „zriedkavosť“ – akú frekvenciu tento pojem zahŕňa a akých konkrétnych agend sa má tento pojem týkať. Na základe praxe je možné konštatovať, že rodinná agenda či obchodnoprávna agenda má inú frekvenciu pojednávaní než správna agenda. Vždy je však potrebné zohľadniť zložitosť konkrétnej veci.

 Zásadná pripomienka k Čl. III bod 7 (§ 471b)   

 Upozorňujeme na to, že navrhovaný prístup bude spôsobovať neprimerané prieťahy a sám o sebe spôsobí predĺženie súdnych konaní. Samotná reforma vyvoláva tlak na procesy na pôde súdu a nebude viesť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu konaniu.

 Zásadná pripomienka k Čl. II bod 2 (§ 16)         

 Žiadame doplniť do doložky vplyvov na štátny rozpočet aj časť reflektujúcu zužovanie počtu súdov.

 Odôvodnenie:

 Ustanovenie nezohľadňuje nadväznosť na sídla prokuratúry a ústavov na výkon väzby, čím možno predpokladať zvýšenie nárokov na štátny rozpočet. Jeho dôsledkom budú nepochybne vyššie výdavky štátu na vedenie týchto konaní, spočívajúce v nákladoch na prevozy väzobne stíhaných obvinených na tri vybrané súdy (spolu s výdavkami na pracovníkov zabezpečujúcich transporty, diéty, ich výpadok z bežných pracovných povinností v dôsledku časovo náročnejších transportov atď.), nerešpektujúc napojenie týchto súdov na sieť ústavov na výkon väzby.