ZOJ považuje zrušenie súhlasu ÚS SR na väzbu sudcov za vhodný námet na diskusiu

     
      Za ambíciou vo vládnom programe o zrušení súhlasu Ústavného súdu na väzbu sudcov sú podľa ZOJ nedávne skúsenosti pri realizácii tejto kompetencie. Samotný proces Ústavného súdu považuje ZOJ v tomto prípade za netransparentný, pretože v ňom plénum rozhoduje tajným hlasovaním, keď nie je možné zistiť, kto ako hlasoval ani aké boli dôvody na vzatie, respektíve nevzatie do väzby. Ak by napokon k zrušeniu súhlasu Ústavného súdu nedošlo, tak si predstavitelia ZOJ myslia, že by malo byť hlasovanie o väzbe sudcov verejné. Jednotliví sudcovia by mali tiež mať možnosť pripojiť k rozhodnutiam, ktoré neboli prijaté jednomyseľne, odlišné stanoviská.
      Podľa momentálnej zákonnej úpravy musí sudcov na väzobné stíhanie vydať Ústavný súd. Ten rozhoduje o tom, či bude mať prokuratúra vôbec možnosť stíhať sudcov väzobne a až potom rozhoduje príslušný súd o samotnej väzbe. Naposledy Ústavný súd rozhodoval v marci o väzbe sudcov z Threemy Mariana K. Vtedy zobral do väzby piatich z 13 obvinených sudcov. Pri ôsmich sudcoch, ktorí zostali stíhaní na slobode, vtedy Ústavný súd konštatoval, že nevidel ústavnoprávne dôvody na udelenie súhlasu na vzatie do väzby.
      V otázke rozhodovacej imunity, ktorú sa vláda pre sudcov takisto zaviazala v programe zrušiť, si ZOJ myslí, že bola už fakticky prelomená zavedením disciplinárneho previnenia sudcu za zrejme svojvoľné rozhodnutie v rozpore s právom. „Toto disciplinárne previnenie má byť teraz doplnené trestným činom tzv. ohýbania práva. V oboch prípadoch nesmie ísť o postih za právny názor sudcu, ak je riadne odôvodniteľný zákonným výkladom platného práva a platnej judikatúry,“ uvádzajú zástupcovia ZOJ.
      Pri existencii takých nástrojov by bolo podľa členov ZOJ vypustenie rozhodovacej imunity zásahom do nezávislosti súdnej moci a umožňovalo by kriminalizovanie sudcu aj za ich rozhodovanie, ktoré by inak neprekračovalo rámec zákona. To by podľa stanoviska ZOJ porušovalo základné a ústavné právo občanov na nezávislého sudcu. Zároveň by mal byť narušený princíp rovnocennosti všetkých troch mocí v štáte, vzhľadom na existenciu poslaneckej a prezidentskej imunity.