rozsudok z 24. októbra 2024 k sťažnosti č. 48587/21
Čl. 4 • pozitívne záväzky • zlyhanie pri povinnosti viesť účinné vyšetrovanie hodnoverného podozrenia z obchodovania s ľuďmi • napriek okolnostiam, ktoré svedčili o obchodovaní s ľuďmi, domáce orgány obmedzili svoje úsilie na preukázanie trestného činu kupliarstva, za ktorý boli stanovené miernejšie tresty a za ktorý bol páchateľ odsúdený • relevantné pozadie pretrvávajúcej medzinárodnej kritiky zhovievavých rozsudkov vnútroštátnych súdov v oblasti obchodovania s ľuďmi a v konečnom dôsledku aj kritiky vo vzťahu k účinnosti úsilia žalovaného štátu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi • závažné nedostatky vo vnútroštátnom konaní • neuskutočnenie všetkých primeraných krokov na zhromaždenie dôkazov a objasnenie okolností prípadu preukázaním "pochopenia mnohých rafinovaných spôsobov, ako sa môže jednotlivec dostať pod kontrolu iného" • nepokračovanie v zjavnej línii vyšetrovania zhoršené dĺžkou konania.
V prípade B. B. proti Slovenskej republike,
Európsky súd pre ľudské práva (prvá sekcia), zasadajúc ako komora v zložení:
Ivana Jelić, predsedníčka,
Alena Poláčková,
Krzysztof Wojtyczek,
Letif Hüseynov,
Péter Paczolay,
Erik Wennerström,
Raffaele Sabato, sudcovia,
a Ilse Freiwirth, tajomníčka sekcie,
berúc do úvahy:
sťažnosť (č. 48587/21) proti Slovenskej republike, podanú na Súd podľa článku 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") slovenskou občiankou, pani B. B. (ďalej len "sťažovateľka"), 27. septembra 2021;
rozhodnutie oznámiť vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") námietky podľa článkov 4 a 8 Dohovoru, týkajúce sa (i) nedostatku účinného vyšetrovania údajného trestného činu obchodovania s ľuďmi; a (ii) porušenia sťažovateľkinho práva na rešpektovanie jej súkromného života z dôvodu spôsobu, akým bolo vedené trestné konanie, a vyhlásiť zvyšok sťažnosti za neprijateľný;
rozhodnutie nezverejniť meno sťažovateľky;
stanoviská strán;
po prerokovaní na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2024,
vyhlasuje nasledujúci rozsudok, ktorý bol prijatý v uvedený deň:
ÚVOD
1. Prípad sa týka konania, ktorého výsledkom bolo odsúdenie konkrétnej osoby z trestného činu kupliarstva, spáchaného za okolností, ktoré naznačovali obchodovanie s ľuďmi. Vyvoláva predovšetkým otázku, či vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu existovala pozitívna povinnosť podľa článku 4 Dohovoru zo strany žalovaného štátu vykonať účinné vyšetrovanie tohto ostatne uvedeného trestného činu, a ak takáto povinnosť existovala, či ju štát splnil.
SKUTKOVÝ STAV
2. Sťažovateľka sa narodila v roku 1990 a žije v Banskej Bystrici. Zastupovali ju pán R. Dulaa pán J. Takáč, advokáti vykonávajúci prax v Banskej Bystrici, a následne profesor P. Chandran, advokát so sídlom v Londýne, ktorého inštruoval R. Rajeswaran Uruthiravinayagan, advokát so sídlom tiež v Londýne.
3. Vládu zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Bálintová.
4. Skutkové okolnosti prípadu, ako ich predložili strany, možno zhrnúť takto:
I. POZADIE
5. Ohľadom svojej osobnej situácie sťažovateľka predložila nasledujúce informácie, ku ktorých časti sa vláda, podľa vlastných slov, nemohla vyjadriť.
6. Sťažovateľka má rómsky pôvod a od narodenia bola umiestnená do starostlivosti štátu. Následne bývala s rómskou rodinou (ďalej len "rodina X."), ktorá jej zobrala všetky úspory. Pracovala pre rodinu X. ako slúžka a donútili ju vydať sa za ich syna, s ktorým mala dieťa. Keďže nebola schopná sa o dieťa postarať, bolo aj dieťa zverené do starostlivosti štátu. Rodina X. nakoniec prinútila sťažovateľku opustiť ich domácnosť, a keď bola bez domova a bez akýchkoľvek prostriedkov na živobytie, zariadila jej stretnutie s jednotlivcom Y.
7. Ako neskôr zistili slovenské súdy, Y. v lete 2010 na Slovensku zjednal sťažovateľku na výkon prostitúcie v Spojenom kráľovstve, následne na čo tam s ním sťažovateľka dobrovoľne vycestovala a pracovala ako prostitútka najmenej po dobu jedného roka, pričom mu dávala všetky peniaze, ktoré takto zarobila.
8. Podľa sťažovateľky, Y. zaplatil rodine X. peniaze za to, že mu sťažovateľku odovzdala. Okrem toho, že mu musela odovzdávať všetky príjmy z prostitúcie, musela sa starať aj o jeho domácnosť a dostávala drogy.
9. Po odchode Y. zo Spojeného kráľovstva tam sťažovateľka dobrovoľne zostala a prišla do kontaktu s políciou, ako je opísané ďalej (pozri odsek 22). Nakoniec sa dostala do starostlivosti Armády spásy až do návratu na Slovensko 10. apríla 2012 v rámci programu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (ďalej len "IOM") na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi.
10. Po príchode na Slovensko bola sťažovateľka prevzatá do starostlivosti Slovenskej katolíckej charity (ďalej len "Charita"), katolíckej charity majúcej exkluzívnu zmluvu s ministerstvom vnútra na poskytovanie pomoci a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi.
11. Sťažovateľka bola zaradená do programu Charity na podporu a ochranu obetí obchodovania s ľuďmi až do jej vylúčenia z neho na základe rozhodnutia ministerstva vnútra z 10. marca 2013. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo oznámenie ministerstva Charite z 21. februára 2013 s vysvetlením, že Y. bol medzičasom obvinený z kupliarstva (a nie z obchodovania s ľuďmi) (pozri ďalej odsek 19), a že preto mala byť sťažovateľka vyradená z programu.
12. Podľa posudku, ktorý vypracovala súdna znalkyňa v odbore psychológia 14. januára 2013 v rámci trestného konania (pozri ďalej odseky 15 a nasl.), má sťažovateľka znížené intelektové schopnosti zodpovedajúce hraničnému pásmu mentálnej retardácie. Posudok poukazoval na "duševnú chorobu" a "psychotické ochorenie" sprevádzané zrakovými a sluchovými halucináciami a príznakmi paranoje. Považoval za vysoko pravdepodobné, že tento stav sa začal počas sťažovateľkinho pobytu v Spojenom kráľovstve v dôsledku jej životného štýlu v Spojenom k