Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Pavol KAPKO proti Slovenskej republike

rozhodnutie z 26. novembra 2019 k sťažnosti č. 70015/17 pre porušenie článku 2 Dohovoru (neúčinné vyšetrovanie okolností úmrtia)
Európsky súd pre ľudské práva (tretia sekcia), zasadajúc 26. novembra 2019 ako výbor v zložení:
Dmitry Dedov, predseda,
Alena Poláčková,
Gilberto Felici, sudcovia,
a Stephen Phillips, tajomník sekcie,
berúc do úvahy uvedenú sťažnosť podanú 20. septembra 2017,
berúc do úvahy stanovisko predložené dotknutou vládou a stanovisko k nemu predložené sťažovateľom, na neverejnom zasadnutí, rozhoduje nasledovne:
SKUTKOVÉ OKOLNOSTI
1. Sťažovateľ, pán Pavol Kapko, je slovenský štátny občan, ktorý sa narodil v roku 1969 a žije v Omšení. Pred Súdom ho zastupoval pán M. Kluka, advokát vykonávajúci prax v Bratislave.
Vládu Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") zastupovala jej zástupkyňa, pani M. Pirošíková.
A. Okolnosti prípadu
2. Skutkové okolnosti prípadu, tak ako ich predložili strany, možno zhrnúť nasledovne.
3. V júli 2009 sťažovateľova dcéra navštívila hudobný festival, ktorého časť sa konala pod veľkokapacitným stanom poskytnutým spoločnosťou so sídlom v Nemecku.
4. Dňa 18. júla 2009 stan spadol a sťažovateľova dcéra bola medzi množstvom zranených. Niektorí zo zranených boli zo zahraničia. Dňa 13. októbra 2009 sťažovateľova dcéra zraneniam podľahla.
1. Trestné konanie
5. Dňa 18. júla 2009 vyšetrovateľ Okresného úradu Policajného zboru Trenčín začal v súvislosti s nehodou trestné stíhane z dôvodu podozrenia, že jedna alebo viaceré neznáme osoby spáchali prečin všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti.
6. Dňa 8. júna 2010 polícia obvinila A., konateľa spoločnosti, ktorá dodala stan, z prečinu všeobecného ohrozenia. A. je nemeckým štátnym občanom s trvalým pobytom v Nemecku.
7. Dňa 10. septembra 2013 bol sťažovateľ vypočutý vyšetrovateľom. Uviedol,
inter alia
, že sa s nárokom na náhradu škody nepripája k trestnému konaniu, pretože on a jeho manželka si už nárok na náhradu škody uplatnili pred občianskoprávnymi súdmi (pozri ďalej).
8. V liste z 1. apríla 2015 Okresná prokuratúra Trenčín sťažovateľa, okrem iného, informovala v odpovedi na ním podanú sťažnosť, že dĺžka konania je spôsobená dôkaznou a právnou zložitosťou prípadu. Bolo potrebné zabezpečiť dôkazy od veľkého množstva svedkov, poškodených a znalcov a tiež bolo potrebné získať právnu pomoc od orgánov v cudzine. Podľa prokuratúry slovenským orgánom nebolo možné pripísať zodpovednosť za akékoľvek prieťahy pričítateľné zahraničným orgánom.
9. Vláda uviedla - a sťažovateľ toto tvrdenie nespochybnil - že v konaní vystupovalo aj viacero poisťovní uplatňujúcich si nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložili na zdravotnú starostlivosť v súvislosti so zraneniami, ktoré pri nehode utrpeli ich klienti.
10. Dňa 24. augusta 2016 podal sťažovateľ sťažnosť podľa článku 127 Ústavy SR na ústavný súd. Sťažoval sa predovšetkým na neprimeranú dĺžku trestného konania v tejto veci, ktorá bola podľa neho ako taká v rozpore s požiadavkami článku 2 Dohovoru a jeho ústavným ekvivalentom.
11. Dňa 23. septembra 2016 bola na Okresný súd Trenčín podaná obžaloba na A. z už uvedeného prečinu. Podľa vlády, ktorej tvrdenie sťažovateľ nespochybnil, pred podaním obžaloby musel byť celý vyšetrovací spis preložený do nemčiny, aby bolo A. umožnené realizovať jeho právo oboznámiť sa so spisom.
12. Dňa 12. januára 2017 ústavný sú
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).