Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2023 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len "okresný súd") č. k. 59 Ek 2734/2021 z 10. februára 2022 (ďalej len "uznesenie z 10. februára 2022") a uznesením okresného súdu č. k. 59 Ek 2734/2021 z 12. septembra 2022 (ďalej len "napadnuté uznesenie") a v časti napadnutého uznesenia ju prijal na ďalšie konanie.
Na základe notárskej zápisnice z 10. októbra 2007 (ďalej len "notárska zápisnica") inicioval sťažovateľ proti povinnej 1 a povinnej 2 exekučné konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 Er 908/2017 (ďalej aj "pôvodné exekučné konanie").Počas pôvodného exekučného konania podala povinná 2 žalobu o určenie neplatnosti viacerých právnych úkonov, medzi nimi aj notárskej zápisnice. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 14 C 155/2007-360 zo 6. apríla 2016 určil, že notárska zápisnica je neplatná. Následne Krajský súd v Trnave (ďalej len "krajský súd") rozsudkom č. k. 23 Co 6/2017 z 26. februára 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava, a tým bola notárska zápisnica ako exekučný titul právoplatne zrušená. V nadväznosti na daný rozsudok vydal Okresný súd Trnava uznesenie č. k. 14 Er 908/2017 z 19. júna 2019 (ďalej aj "uznesenie o zastavení exekúcie"), ktorým exekučné konanie zastavil.
Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší sú