Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 10/2018, s. 4 – 13.
Námietky chýb rozhodnutia a konania v zmysle § 374 ods. 1 (ods. 3) Trestného poriadku, s označením dôvodu dovolania podľa požiadavky odseku 2 naposledy označeného ustanovenia (teda uplatnené riadne), sú obligatórnou náležitosťou dovolania - ak je v dovolaní uvedená aspoň jedna taká námietka, bude sa ňou dovolací súd zaoberať (pokiaľ sú splnené ostatné zákonné podmienky dovolacieho konania). Dovolací súd sa však nebude zaoberať námietkami uplatnenými po uplynutí lehoty na podanie dovolania uvedenej v § 370 ods. 1, 2 Trestného poriadku (teda nie včas), okrem konštatácie ich oneskoreného uplatnenia; to sa netýka ďalšej argumentácie k včas a riadne uplatneným dovolacím námietkam.
Ak v dovolaní podanom včas nie je riadne uplatnená žiadna dovolacia námietka, dovolanie bolo síce podané, avšak bez splnenia svojej obligatórnej náležitosti. V takom prípade nasleduje postup podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku, avšak námietky možno uplatniť najneskôr do uplynutia lehoty určenej dovolacím súdom podľa § 379 ods. 1 Trestného poriadku. Neskôr uplatnenými námietkami sa nebude dovolací súd vecne zaoberať - buď rozhodne podľa § 382 písm. e) Trestného poriadku (pri absencii akejkoľvek riadne uplatnenej námietky), alebo sa bude zaoberať len námietkami riadne uplatnenými v naposledy označenej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 3. septembra 2018, sp. zn. 2 Tdo 7/2018, v trestnej veci obvineného Mgr. Y. B. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 10. februára 2009, sp. zn. 5To/137/2007, podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Z odôvodnenia:
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. júna 2007, sp. zn. 1T/44/2005, uznal obvineného Mgr. Y. B. za vinného zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že
dňa 16. augusta 2004 v čase o 11.00 hod v objekte Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave so sídlom na X. ulici č. XX v kancelárii č. XXX, počas výkonu služby nútil neoprávnene a bez akéhokoľvek právneho dôvodu svedka JUDr. C. X., nar. X. I. XXXX v V. O. V., trvale bytom V., P.. X vypovedať proti jeho vôli v trestnej veci vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava pod ČVS: KRP-200/OEK-BA-2002, a to i napriek tomu, že ho na uvedené konanie poškodený v prítomnosti mjr. L. L., príslušníka Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava, ppráp. R. V. a ppráp. F. P., príslušníkov pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava viackrát na toto neoprávnené konanie upozorňoval, pričom zdôrazňoval tú skutočnosť, že ako svedok sa osobne dostavil dňa 16. augusta 2004 za vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava z dôvodu dohodnutia iného termínu výsluchu jeho osoby, nakoľko termín stanovený vyšetrovateľom na deň 18. august 2004 mu nevyhovoval a napriek opakovanej snahe opustiť kanceláriu č. XXX mu v tomto konaní mjr. Mgr. Y. B. neoprávnene zabránil, a to tým spôsobom, že položil ruku na dvere v čase, keď chcel túto poškodený JUDr. C. X. opustiť, ako aj privolaním hliadky pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru Bratislava v zložení ppráp. R. V. a ppráp. F. P., kde im vydal pokyn, aby tu prítomnému JUDr. C. X. nedovolili kanceláriu opustiť, pričom skutočne mu na pokyn vyšetrovateľa mj. Mgr. Y. B. ppráp. R. V. zabránil opustiť kanceláriu č. XXX a pri opakovanej snahe JUDr. C.M. sa obdobného konania tak isto na príkaz vyšetrovateľa dopustil aj ppráp. F. P.
Obvinenému bol za to uložený podľa § 158 ods. 1 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave uznesením z 10. februára 2009, sp. zn. 5To/137/2007, podľa § 256 Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2005 ako nedôvodné zamietol.
Dňa 17. júla 2009 podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu na súde prvého stupňa dovolanie, kde ako dovolací dôvod (formálne) označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
V bližšom písomnom odôvodnení podaného dovolania obvinený predovšetkým zdôraznil, že rozhodnutie vo veci je podľa jeho názoru založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, keďže tento nie je trestným činom. V danej súvislosti potom upriamil pozornosť na predchádzajúce rozhodnutia, vydané