SP XIV/2020 (58/2017) - Úloha súdu v kontradiktórnom konaní

Zo súdnej praxe, č. 6/2017, s. 274 – 278.

Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 46/2011, týkajúce sa
§ 1, § 2 ods. 10, ods. 14, ods. 18 Trestného poriadku

Skutkový stav:

Krajský súd v Žiline uznesením zo 7. júna 2011, uvedenej spisovej značky, na odvolanie podané obžalovaným B. H. proti rozsudku Okresného súdu Martin z 10. marca 2011, sp. zn. 12T 174/2007, podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 TP vec vrátil uvedenému súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Z odôvodnenia:

 Označeným rozsudkom okresného súdu z 10. marca 2011 uznal tento súd obžalovaného B. H. za vinného, že ako živnostník s obchodným menom B. H., ktorý bol štvrťročným platiteľom DPH, v dňoch 25. apríla 2001, 25. júla 2001, 23. októbra 2001 a 25. januára 2002 postupne podal na príslušnom daňovom úrade daňové priznanie k DPH za prvý až štvrtý štvrťrok 2001 v úmysle získať finančný prospech tak, že v daňovom priznaní nepriznal daň na výstupe spolu v sume 769 607 Skk (25 546,27 eur), a v bode 5 rozsudku - 26. marca 2002 do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 v úmysle získať finančný prospech nezahrnul všetky svoje príjmy, ktoré dosiahol v zdaňovacom období roku 2001 a preto mu nevznikla daňová povinnosť pričom však dňom kontroly bolo zistené, že dosahoval príjmy, ktoré neuviedol a následne bol určený základ dane a daň v sume 1 090 500 Skk (36 197,97 eur), ktorú mal priznať a odviesť. Celkovo konaním uvedeným v bode 1 až 5 spôsobil štátnemu rozpočtu SR skrátením DPH a dane z príjmov fyzických osôb ujmu v sume 1 860 107 Skk (61 744,24 eur), čím spáchal pokračovací trestný čin skrátenia a poistného podľa § 148 ods. 4 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") účinného do 1. januára 2006. Bol za to odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere na 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 39a ods. 2 písm. a) TZ účinného do 1. januára 2006 do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Obžalovaný po vysvetlení významu rozhodnutia súdu a po poučení o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že podáva odvolanie proti výroku o jeho vine, ako aj proti výroku o treste, ktorý mu bol uložený.

Zástupca štátu sa na hlavnom pojednávaní vzdal práva podať proti vyhlásenému rozsudku odvolanie.

Obžalovaný B. H. odvolanie podrobne písomne odôvodnil sám, aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Krajský súd ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 TP, zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 TP, bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) TP, obsah odvolania spĺňa náležitosti § 311 ods. 1 a 2 TP, a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 TP a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 TP.

Z hľadiska procesného odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí. Vec preto prerokoval na neverejnom zasadnutí (§ 326 ods. 1 písm. b).

Podľa § 317 ods. 1 TP ak zamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré