Zo súdnej praxe, č. 2/2017, s. 66 - 70.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn 3 Cdo 223/2016, týkajúce sa
§ 135 Občianskeho súdneho poriadku
§ 193 Civilného sporového poriadku
§ 37 Občianskeho zákonníka
Skutkový stav:
Žalobkyňa sa v konaní domáhala, aby súd určil, že: a/ je výlučnou vlastníčkou v žalobe špecifikovaných nehnuteľností (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“), b/ žalovaný v prvom rade nie je vlastníkom sporných nehnuteľností, c/ je neplatná kúpna zmluva uzavretá 20. októbra 2008, ktorou žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade (ďalej len „kúpna zmluva z 20. októbra 2008“). Zároveň žiadala, aby súd zaviazal: d/ žalobkyňu zaplatiť žalovanému v druhom rade sumu 25 762,27 eur v lehote šiestich mesiacov od zápisu jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, e/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalobkyni sumu 6 789,29 eur titulom náhrady škody a napokon f/ žalovaného v druhom rade zaplatiť žalovanému v prvom rade sumu vo výške prijatého plnenia podľa kúpnej zmluvy.
Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa poukazovala na to, že v minulosti prechádzala ťažkým životným obdobím a mala aj finančné problémy, v dôsledku ktorých nebola schopná splácať úver poskytnutý obchodnou spoločnosťou A., s. r. o. V tejto situácii jej žalovaný v druhom rade ponúkol, že za ňu uhradí dlh, ak na neho „formálne prepíše dom“, pričom v dome môže naďalej bývať. Pristúpila k navrhnutému riešeniu a 10. októbra 2008 so žalovaným v druhom rade uzavrela kúpnu zmluvu o prevode sporných nehnuteľností (ďalej len „kúpna zmluva z 10. októbra 2008“), hoci v skutočnosti nebolo jej vôľou previesť na neho vlastníctvo. V rozpore s prísľubom, ktorý dostala, jej kúpna cena nebola vyplatená a žalovaným v druhom rade bola dokonca vyzvaná, aby sporné nehnuteľnosti vypratala. Navyše, dodatočne sa dozvedela, že žalovaný v druhom rade predal sporné nehnuteľnosti žalovanému v prvom rade. Z týchto dôvodov žalobkyňa zastávala názor, že je neplatná (§ 37 ods. 1 a § 49a OZ) tak kúpna zmluva z 10. októbra 2008, ako aj kúpna zmluva z 20. októbra 2008. So zreteľom na neplatnosť týchto právnych úkonov ju treba naďalej považovať za výlučnú vlastníčku sporných nehnuteľností.
Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol a rozhodol aj o trovách konania. Žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovaného v druhom rade zaplatiť žalobkyni 6 789,29 eur vylúčil na samostatné konanie.
V odôvodnení uviedol, že skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal sú odlišné od okolností, z ktorých vychádzal trestný súd, pričom závery trestného súdu nemajú sami o sebe vplyv na platnosť kúpnej zmluvy z 10. októbra 2008. Vykonaným dokazovaním nebolo v tomto civilnom spore preukázané, že žalobkyňa nemala v úmysle sporné nehnuteľnosti predať žalovanému v druhom rade a že ním bola uvedená do omylu. Súd prvej inštancie uveril tvrdeniam žalovaného v druhom rade, že zmluva o pôžičke 1 000 000 Sk nebola uzavretá. Dospel k názoru, že žalobkyňa vedela od začiatku, že podpisuje kúpnu zmluvu a sporné nehnuteľnosti predáva. Vedela aj t