SP XXVII/2020 (15/2017)

Zo súdnej praxe, č. 2/2017, s. 77 - 79.

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 548/2015, týkajúci sa
§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka
§ 107 Občianskeho zákonníka

Z odôvodnenia:

1. Ústavnému súdu SR (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2015 doručená sťažnosť M. I. N. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou sa domáhala zrušenia v záhlaví uvedených súdnych rozhodnutí z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

2. Okresný súd Z. (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 12 C 126/2012-99 z 24. januára 2014 žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 6 000 eur za zhodnotenie nehnuteľnosti žalovanej zamietol z týchto dôvodov:

1. keďže žalovaná vlastníčka domu nedala sťažovateľke súhlas na výmenu okien a dverí, táto nemá nárok na zaplatenie vynaloženej sumy, ktorú za túto výmenu zaplatila, takže žalovaná sa neobohatila, a
2. pre premlčanie uplatneného nároku po uplynutí subjektívnej a objektívnej lehoty, pretože k rekonštrukcii rodinného domu došlo 21. apríla 2008 a 12. júna 2008 a sťažovateľka návrh podala až 29. júna 2012.

3. Krajský súd v B. B. (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľky rozsudkom sp. zn. 13 Co 536/2014 z 20. mája 2014 rozsudok okresného súdu potvrdil, keď sa stotožnil so skutkovými východiskami, ako aj s právnym hodnotením okresného súdu.

4. Následné dovolanie sťažovateľky bolo uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 507/2014 z 28. apríla 2015 odmietnuté ako neprípustné, keďže žiadnu z námietok ňou nastolených (svojvoľné vyhodnocovanie dôkazov, chybné posudzovanie bezdôvodného obohatenia a plynutia premlčacej doby, jej rozpor s dobrými mravmi a extrémna nespravodlivosť rozsudku krajského súdu) nepovažoval dovolací súd za takú, ktorá by opodstatňovala prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 OSP.

5. Najvyšší súd vo vyjadrení k sťažnosti z 2. februára 2016 a krajský súd vo vyjadrení zo 4. februára 2016 nesúhlasili so žiadnou námietkou sťažovateľky odôvodňujúcou prípustnosť, a potom aj dôvodnosť jej odvolania a dovolania, preto ich rozhodnutím nedošlo k zásahu do jej základných práv. Predsedníčka najvyššieho súdu však rozhodnutie o sťažnosti ponechala na úvahe ústavného súdu, pričom súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.

6. Sťažovateľka vo svojej re