SP XXXVIII/2020 (54/2016)

Zo súdnej praxe, č. 5/2016, s. 238– 240.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžr 86/2014, týkajúce sa
§ 27, § 57 ods. 2, § 60 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
§ 57, § 244, § 250l, § 250b ods. 1, § 250m, § 250s Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Krajský súd v Ž. rozhodnutím postupom podľa § 250p Občianskeho súdneho poriadku odmietol ako oneskorene podané odvolanie proti rozhodnutiu odporcu zo 17. januára 2014, právoplatnému 25. februára 2014, pretože navrhovateľky v prvom a druhom rade ho podali na poštovú prepravu až 12. marca 2014, teda po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty 30 dní.

Navrhovateľky zastúpené právnym zástupcom podali proti rozhodnutiu krajského súdu včas odvolanie, a žiadali, aby príslušný odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že odvolaniu navrhovateliek z 12. marca 2014 v plnom rozsahu vyhovie a zároveň im prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V dôvodoch odvolania poukázal na právne vyhodnotenie skutočností zistených krajským súdom a nepoprel, že odvolanie bolo podané až 12. marca 2014. Zdôraznili však, že predchádzajúca právna zástupkyňa JUDr. I. R., ktorej bolo prvostupňové rozhodnutie doručované ho prevzala 23. januára 2014, navrhovateľkám ho však doručila až listami datovanými 27. februára 2014 a podanými na poštovú prepravu až 28. februára 2014, t. j. po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie odvolania a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia odporcu. Navrhovateľky nemali žiadnu reálnu možnosť podať odvolanie. Poukázali na to, že krajský súd v súvislosti s počítaním lehôt citoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku. Keďže navrhovateľky (v dôsledku postupu právnej zástupkyne) neboli riadne poučené o možnosti podať odvolanie, žiadali aplikovať § 54 ods. 3 správneho poriadku, umožňujúceho podať odvolanie v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Navrhovateľky poukázali aj na §§ 58 - 60 správneho poriadku, ktoré v prípade rozhodovania správneho orgánu, ako orgánu druhej inštancie, ukladajú povinnosť odvolaciemu orgánu preskúmať aj oneskorene podané odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Nepovažujú za dôvodné, aby v prípade dvojinštančného konania vedeného v druhom stupni pred súdom v postavení odvolacieho orgánu boli účastníci ukrátení o možnosť využitia tejto úpravy. Takýto postup (vyplývajúci len z toho, že o odvolaní rozhoduje súd) považujú za neodôvodnený a diskriminatívny. Vyslovili názor, že v spojitosti s § 60 správneho poriadku odvolací orgán bol povinný preskúmať aj oneskorene podané odvolanie z hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Poukázali na konštantnú judikatúru (R 23/1994), v zmysle ktorej odmietnutím podaného opravného prostriedku v ich prípade boli poškodené súdom a došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd.

Ostatní účastníci konania sa k odvolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania, vec prerokoval bez nariadenia pojednávania (§§ 212 ods. 1 OSP, 214 ods. 2 OSP, 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateliek nemožno vyhovieť.

Z odôvodnenia:

Predmetom súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Ž. pod sp. zn. 29 Sp 26/2014, podľa Tretej hlavy Piatej časti OSP, Rozhodovania o opravných prostriedkoch proti rozhodnu